Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stroskotaní 8. kapitola

14.02.2011 (12:45) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1331×

Znova som sa zobudila skôr ako Emmett. Je to strašný spáč! No, tento raz som pomaly odmotala jeho ruku zo mňa a vyskočila na nohy. Konečne mu urobím raňajky ja! Cítila som sa trochu samoľúbo a namyslene, že ho konečne uvidím niečo jesť. Hodila som na seba župan, vkĺzla do šľapiek a potichu otvorila dvere. Na chodbe som stretla uškŕňajúceho sa Edwarda. Moja reakcia, keď som ho uvidela, bola trochu neprimeraná. Najprv sa mi rozbúšilo srdce, tým ľakom, potom strachom, no nakoniec sa upokojilo. Nevyzeral, že by mi chcel niečo urobiť alebo mi vynadať. Zodvihol ruku v znamení mieru, tak som sa do neho pustila.

„Čo je ti smiešne? Ja?“ trpko som sa ho opýtala.

„Nie, to ani pri najmenšom.“ Krásne sa usmial. „No, veď uvidíš sama.“ Mieril do svojej izby a stále sa smial.

Zbehla som schody a zamierila do kuchyne. Čo mám urobiť? Otvorila som skrinku, no veľmi na výber som nemala. V skrinkách, ani v chladničke, už toho nebolo toľko, ako kedysi. Vybrala som to, čo sa mi pozdávalo najviac. Na obale bolo napísané: "Cesto na palacinky". Prečítala som návod a podľa toho tie palacinky urobila. Kuchyňou sa rozprestrela krásna vôňa. Vyšlo mi z toho prášku asi pätnásť kusov. Vybrala som lekvár, šľahačku a granko. Dala som si na kráse záležať čo najviac. Bolo to predsa pre Emmetta. Narýchlo som urobila porciu aj sebe, poupratovala a ponáhľala sa do izby. Ešte spal. Zľahka som si sadla k nemu, tácku položila na stolík a kochala sa pohľadom na neho. Dlho som to nevydržala a dotkla sa jeho tváre. Bola studená, tak ako vždy, no v tomto teple, ktoré tu prevládalo, som tomu bola vďačná. Zvalila som svoju hlavu na jeho svalnatú ruku.

„Noe?“ spýtal sa rozospato.

„Priniesla som ti raňajky,“ pobozkala som ho na rameno. Stuhol.

„Cítil som tú vôňu, ale myslel som, že je to pre teba.“

„Aj,“ usmiala som sa. Podala som mu tanier so štyrmi palacinkami, ktoré som ozdobila, čo najkrajšie.

„No... vonia to... vonia to...“ Nesmelo si zobral tanier.

„A ďalej?“

„Čo ďalej?“

„Tak, obvykle sa hovorí, že to vonia úžasne, krásne, sladko. Ale nie, že to vonia, to je mi jasné.“

„Mne nie,“ zamrmlal si, ale nebola som si istá, či som počula dobre.

„Tak, pusťme sa do toho.“ Zobrala som svoj tanier a už si odkrojila kúsok, bolo to fantastické! Jedným okom som pozrela na Emmetta, ten len hypnotizoval tanier.

„Vychladne ti to,“ napomenula som ho. Odkrojil si kúsok, vložil ho do úst a skrivil ich.

„Výborné,“ povedal s plnými ústami. Nebola som o tom presvedčená. Jedol to na silu, pri každom súste skrivil celú tvár, rýchlo požul a ešte rýchlejšie prehltol.

„Tebe to nechutí,“ povedala som sklamane.

„Akože nie?“ hodil do seba celú palacinku. „Vidíš,“ ukázal na svoje ústa.

„Vieš, nikdy som ťa ešte nevidela jesť. Tak som si povedala, že ťa k tomu donútim. No teraz mi pripadáš ako anorektik. Aj, keď na to nevyzeráš.“ Chvíľu ma pozoroval.

„Vieš, ja len veľmi nemusím sladké,“ povedal nakoniec.

„Tak fajn,“ mykla som plecami, „urobím volské oko,“ zapišťala som. Vytrhla som mu tanier a ako šialená som vystrelila z postele. Emmett ma stiahol späť.

„Nebudúce, teraz som sa už najedol.“ Zvraštila som čelo, no nechala to tak.

„Dobre. A čo budeme robiť dnes?“

„Vedel by som o niečom.“ Schmatol ma do náručia a niesol do kúpeľne. Vyzliekol zo mňa župan a odhodil ho na zem. On už nahý bol, o to menej práce. Zastrčil ma do sprchového kúta a pustil na nás vodu. Príjemne teplú, no nie horúcu. Pár hodín sme sa oddávali jeden druhému. Občas som mala pocit, že mám malú výdrž. Pretože milovať sa päť hodín v kuse bolo síce príjemné, vzrušujúce, ale nevládala som. Emmett mal za to hodinu po hodine ešte väčšiu výdrž.

„Si taká krásna,“ povedal mi, keď okolo mňa obmotával uterák. Pozerala som sa do tých jeho krásnych zlatých očí a hľadala v nich oporu na to, čo som mu chcela povedať. Nikomu som ešte niečo také nepovedala, lenže ja cítim, že musím!

Emmett:

„Emmett... ja... ja ťa... mil - ,“ súkala zo seba pomaly, no ja som utiekol. Nevypočul som si, čo mi chcela povedať, nedalo sa. Bude na mňa naštvaná, určite. Chcela mi niečo povedať a ja som len tak utiekol. Ale tá vôňa, to bude problém!

„Jasper,“ sykol som do domu.

„Čo sa deje?“ započul som jeho otázku v mojej, teraz už jeho, izbe. Keď som sa presťahoval k Noe, tak on to hneď využil a presťahoval sa z gauča. O pár stotín neskôr som už bol pri ňom.

„Nadýchni sa, cítiš to?“

„Čo?“

„Len sa nadýchni.“ Počúvol ma.

„No do prd - ,“

„Ale Jasper,“ pokarhal ho a zároveň prerušil Edward. „Ale súhlasím s tebou.“

„Sme v zavretej izbe s otvoreným oknom a stále je to až príliš lákavé,“ konštatoval Jasper.

„Čo teraz?“ spýtal sa Edward.

„Ona na to určite príde.“

„To hej, ale má na to potrebné veci? Je to na nevydržanie,“ sťažoval sa Edward.

„To mi hovor. Ja s ňou bývam v jednej izbe.“

„Chceš ma naštvať?“ zúril.

„Nie," zakrútil som hlavou, „Edward, ja nemôžem za tvoju žiarlivosť.“

„Ja nežiarlim,“ namietal.

„Máš pravdu, pretože nemáš na čo. Ona nie je tvoja, ale moja!“

„Noe, nie je vec!“ vrátil mi.

„Tak dosť!“ upokojoval nás Jasper.

„Takže, čo s tou krvou?“ znova som sa vrátil k predošlej téme.

„Emmett, v priebehu nasledujúcich dní sa drž od nej čo najďalej. Keď si to všimne, tak určitepoužije tie svoje hygienické veci a tá vôňa sa zmierni, no aj tak.“

„Vieš, čo by ma zaujímalo? Keď si s ňou spal, žiadna krv nikde nebola?“ rýpol si do mňa Edward.

„Čo ťa žerie?“ sarkasticky som sa spýtal.

„Nie, aj mňa by to zaujímalo. Ona... už s niekým spala? Vieš, čo tým myslím.“

„Nie, bol som prvý.“

„Tak?“ popohnal ma Ed.

„No, ja neviem. Vtedy som o krvi nerozmýšľal, tá rozkoš bola obrovská a nič iné som necítil. Na druhej strane, to množstvo nebolo veľké,“ zamyslel som sa.

„Držte sa od nej na kilometre.“ Jasper a metafora, to k sebe nejde. „Ja zavolám Gustavovi a Kaure.“ To mi stačilo. Nechal som Jaspera vybavovať a odišiel som z izby, odskočiť si na lov.

Tak, pomaly sa blížime k riadnemu spádu, napadá vás niečo? :)

NoemiVolturiCullen

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stroskotaní 8. kapitola: