Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Študentka - 1. kapitola

30.06.2012 (20:00) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 5725×

Prišiel iba pred malou chvíľou domov z práce, osprchoval sa, tak ako tradične a zaľahol do postele vedľa mňa. Správala som sa, že spím, otočil sa ku mne a jemne ma pohladil po celej dĺžke mojej nohy, cez boky, až po tvár. Napokon sa aj tak otočil na druhú stranu. 

„Kam ideš?“ opýtala som sa v polospánku, keď som zacítila, ako sa posteľ znova zdvíha. Viečka som pre istotu nechala zatvorené, ale mala som pocit, akoby som ich vôbec neotvorila. Nemala som vlastne ani na výber. Čo mu poviem? Alebo ako mu v tom zabránim? 

„Idem si zabehať,“ odvetil a postavil sa. Trochu mi stiahol prikrývku. Otočila som sa a upriamila naňho svoj pohľad. Ach, Edward, ani nevieš, ako veľmi mi chýbaš, chcela som povedať, no môj mozog mi to nedovolil. Práve som spoznávala situáciu, keď srdce niečo vraví a mozog ho nechce poslúchnuť. Posadila som sa a oprela o vankúše. V jeho byte vládlo obrovské ticho, hlavne vtedy, keď nebol doma. 

„Sám?“ hlesla som a pritiahla si prikrývku bližšie. Keď sa obliekol, sadol si tesne ku mne, aby bol bližšie pri mojej tvári, a tak, ako to robieval zvyčajne, zapozeral sa mi do očí a pohladil po líci. Prikývol. 

„A s kým by som asi tak šiel, Bella?“ usmial sa. 

„Len chcem premýšľať. Premýšľať o všetkom, spi,“ povedal, prikryl ma a odišiel si na chodbu vziať bundu a topánky.  

„Nemôžem ísť s tebou?“ zašepkala som, aj keď som ho chápala... No už som viac nechcela byť sama. 

„Radšej zostaň, nechcem, aby si bola zajtra unavená,“ zamrmlal veľmi potichu, otvoril dvere a jednoducho odišiel. Znova mi vyskočilo pár sĺz. Kam zmizla jeho láska? Už sa k sebe správame ako priatelia. Nedokázala som pochopiť, čo také som mu urobila. Čo som mu vyviedla? Alebo, nebodaj, ho nejako urazila?  

Živo som sa pamätala na deň, keď sme sa spoznali. Moje dlhé vlasy viali v letnom vetríku a tričko sa na mňa príliš lepilo. Sedel neďaleko, ale hneď som vedela, že v jeho očiach je niečo magické, niečo, čo dokázalo upútať moje oči a cez ne sa prehnalo až k môjmu srdcu. Prešli sme všetkými možnými fázami. Stále sme sa rozprávali, prechádzali sa a sledovali cez okno dážď. Vedela som, že naše spoznanie mohlo dopadnúť aj horšie.

Edward je totiž učiteľ na mojej škole. Teda, na vysokej škole. Učí literatúru a učí ju aj mňa. No v sieni bolo príliš veľa žiakov, aby si mohol niekoho všimnúť, a tak som sa rozhodla osloviť ho. Myslela som si, že to bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. Myslela som si, že som si ho získala. Raz večer, keď som sa odhodlala, zaklopala som na dvere jeho bytu a vošla. Chcela som si vziať iba predpisy prednášok, poslali ma totiž moji prívetiví spolužiaci, ktorí sa celý čas ulievali. A ja som sa rozhodla, že im vyhoviem. 

A vtedy sme sa po sebe vrhli. Zamilovala som sa a nebolo cesty späť. 

Nebývame spolu, ale spávam uňho. Mám byt pri severnej strane školy, on vlastní jeden z tých oproti školskému areálu.

A tak som skončila tu. Tu v jeho posteli, kde naňho čakám až do noci, pretože učitelia mávajú zvláštne študentské porady... Klame, viem, že klame. Kam v noci chodí? Prečo sa odrazu správa tak odmerane, keď on bol prvý, ktorý spravil krok v našom vzťahu a povedal mi, že chce byť so mnou napriek školským predpisom. Prečo mi to robí? Chce, aby som sa cítila zle? Aby som po nociach plakala a mávala ten zvláštny pocit úzkosti? Tak to nie! 

Niekde medzi svojimi myšlienkami sa mi podarilo zaspať. 

Ráno ma zobudili obrovské slnečné lúče. Celá miestnosť bola presvetlená a tento veľký byt číhal samotou. Už som si myslela, že je zasa preč a nechal ma tu samú, ale keď som sa otočila, čakalo ma prekvapenie. Ešte nebol v práci, učitelia tam chodili skôr, ako povedal kedysi, no spal. Úprimne a srdečne spal. Vtedy bol najkrajší. Jemne som ho pohladila po líci a ľahla si tesne k nemu, aby mi dýchal do tváre. Bude sa so mnou musieť porozprávať a bude mi musieť vysvetliť svoje správanie, ktoré sa mu nepodobá. Bude mi musieť vysvetliť svoje činy a aj to, prečo sa mi vyhýba.  

Ak ma tu nechce, nemám žiaden dôvod zostávať v jeho byte. Nemusí ma tu držať stále na silu, no vždy ma presviedča, aby som tu zostala.  

„Už si hore,“ skonštatoval. Pomaly otvoril zelené oči. Aj tak sa mi zdal príliš bledý a trochu chladnejší. Ak som mu aj priložila ruku na hruď, jeho srdce bilo rýchlejšie. Pripisovala som to jeho čaru.  

„Áno,“ zamrmlala som.  

„To je dobre,“ zašepkal a usmial sa. Prehodil si ruku cezo mňa, takže som cítila polovicu jeho váhy.  

„Si pripravená na dnešnú písomku?“ opýtal sa zrazu. Potiahla som ho za vlas. Uškrnul sa.  

„To by si nám predsa neurobil,“ hlesla som.  

„Jasné, najprv vás na ňu pripravím.“ Takto sa s ním ležalo naozaj perfektne. Dokázala by som tak stráviť aj zvyšok môjho života.  

„Edward, kam chodievaš v noci? Čo sa to s tebou v poslednej dobe deje?“ spustila som jedným dychom. Ak by som ešte čakala, už sa neodvážim, a tak je to vonku. Nech to už mám za sebou. Hral sa s mojimi vlasmi.  

„Chodím behať a trocha sa prevetrať po meste. Keď je leto, je tu veľmi pekne,“ odpovedal, akoby nič. Fakt si to iba namýšľam, alebo ma podvádza naozaj?  

„A čo tie dlhé porady...“  

„Nemôžem za to, že si nás dekan necháva v miestnych harvardských novinách až do noci, Bell. Musel som pomôcť odboru študentov dokončiť noviny, aby mohli druhý deň vyjsť. Ak by tie noviny nevyšli, znamenalo by to koniec pre Harvad,“ vysvetlil a ďalej mi nakrúcal prameň vlasov. Zamračila som sa.  

„Naozaj?“  

„Áno, nič zlé pod tým nehľadaj, a samozrejme, že ťa chcem.“  

„Tak prečo chodíš v noci behať? Nikto to nerobí.“  

„Ja som taký zvláštny druh,“ zasmial sa. Úsmev som mu opätovala.  

„Prisaháš?“  

„Prisahám,“ zašepkal a presunul ma na seba. Teraz som už ležala na ňom a mohla som cítiť jeho svaly na svojom tele. Čo bola ďalšia vec, ktorú som zbožňovala – keď sa ma dotýkal. Predtým som sa červenala, ale teraz to takéto nebolo. Užívala som si každý jeden dotyk a že ich nebolo málo, ešte viac ma vzrušovalo, keď som vedela, že je to môj učiteľ. Neviem prečo, ale prišlo mi to ako dobrodružstvo, a pritom láska v jednom.  

Bozkával ma po celom mojom krku. A konečne sa dostal k ústam.  

„Dnes ťa pozývam na večeru,“ zašepkal a odtrhol sa odo mňa.  

Vytreštila som oči. „Kam?“  

„Uvidíš, niečo sa ťa musím opýtať. Niečo, nad čím premýšľam už mesiac a niečo, čo zmení tvoj život, taktiež je to dôvod, pre ktorý som chodieval premýšľať inam,“ vysvetlil. Odtiahla som sa a ľahla si vedľa neho. Jeho slová mi stále zneli v hlave a začínala som byť naozaj zvedavá.  

„Vieš čo? Povedz mi to teraz,“ vyhŕkla som.   

„Nie.“ A usmial sa.  

„Ale Edward.“ 

„Ale Bella.“ Tak fajn, v tomto teda vie chodiť, hlavne, keď sa dotkol mojej hrudi. 

„Vidieť a cítiť znamená existovať, myslieť znamená žiť,“ zašepkal citát, ktorý som veľmi dobre poznala.  

„Vidno, že si profesor, Edward. Shakespeara pozná každý...“  

„Každý nie, Bell. Je kopa študentov, ktorí ani len netušia, kto to vlastne je.“  

„Naozaj?“ Tak toto ma prekvapilo. 

„Áno, ale teraz už budeme musieť vstávať,“ povedal a postavil sa. Prešiel ku mne na druhú stranu postele. Pretrela som si oči a zapozerala sa naňho. Vzal mi prikrývku a odkryl ma. Vytiahol ma z postele a vzal ma na ruky. Odviedol ma až do kuchyne a posadil na stoličku. Nočná košeľa na mne len tak visela, no pod napätím jeho rúk som mala chuť znova ho bozkávať, ibaže mi pritisol prst na ústa a s tichým „nie“ uviedol na pravú mieru. Mal u mňa autoritu a bola som mu verná až do bezvedomia.  

Pomaly sme sa začali pripravovať do školy. On si chystal svoje veci a ja tiež. Zošity som už v taške mala, keďže som sa učila cez víkendy, aby som mohla čas tráviť s Edwardom. A tak som si vyberala oblečenie. Harvard je ťažká škola, no s takýmto skvelým učiteľom by ju zvládol aj najslabší článok. Moja mama a otec boli celí bez seba, keď zistili, že som sem bola prijatá. Sama som urobila skúšky a bola som z toho šťastná, no zároveň zhrozená.  

Vtedy som si spomenula, na čom sme sa s Edwardom dohodli a bola som mimo. Bohvie, čo si na mňa prichystal, keď on je taký nevyspytateľný. Čo predo mnou skrýva? Alebo mám iba depresiu z toho, že som preňho príliš... veľa? On je profesor, profesor s riadnou dávkou autority u študentov.

Je to mimoriadny človek a máva mimoriadne prednášky o našom jazyku. Všetci moji priatelia ho majú radi, ale ak by vedeli, že sme spolu, určite by zmenili názor. A práve preto svoj vzťah tajíme. Ak by dekan, či niekto iný z vyššej vrstvy ako sú profesori (ktorí držia s nami, keďže pár Edwardových priateľov - profesorov to už vie), mohli by sme mať poriadne problémy. Mňa by určite vyhodili a Edward by prišiel o kvalifikáciu.  

„Si hotová?“ opýtal sa a začal nalievať džúsy do pohárov. Jeden som si vzala a druhý vypil on. Šokovane som vytreštila oči, keď ho do seba celý nalial.  

„Nie si hladná?“ 

„Nie, kúpim si niečo v Starbucks,“ povedala som a venovala mu široký úsmev. Je vidieť, že som doňho úplne zbláznená, zamilovaná a že po ňom túžim? Dúfam, že áno, Edward mi to prejavuje stále.  

„Káva ti nenahradí raňajky, zdravá výživa je potrebná.“  

„Zas poúčaš?“ spýtala som sa a žmurkla naňho. Na sebe mal oblečenú modrú košeľu, sako a rifle. Opatrne som odsunula džús a nahla som sa k nemu. Hlasno prehltol, pretože iste vedel, čo ho čaká. Dotkla som sa jeho krku, pokračovala som cez hruď a keď som skončila na bruchu...  

„Bella, mali by sme ísť. Zmeškáme,“ prehlásil a okamžite chytil moju ruku. 

„Prečo mi to robíš?“  

„Lebo... Lebo... Hm... Fakt to nevieš?“ nadvihla som obočie.  

„Tak počkaj večer,“ odvetil a postavila sa. Rukou mi naznačil, že už ideme, a tak som schmatla tašku. Na sebe som mala zelenú blúzku s výstrihom do v a modré úzke rifle. Rozhodla som sa, že von je dostatočne teplo, aby som si nemusela vziať bundu.  

„Nevezmeš si na to niečo?“ opýtal sa a prešiel prstom po tenkých ramienkach na mojom pleci. Vzdychla som a rýchlo ruku odtiahol.  

„Tak toto bola naozaj moja chyba,“ priznal. „Aj tak ťa ľúbim,“ dodal, keď sme šli k autu. Rýchlo som nasadla a začala sa prehrabávať v priehradke na veci. Vytiahla som odtiaľ mp4, ktorú som si tu vždy nechávala a vložila si slúchadlá do uší.

Rozhodla som sa, že je načase, aby som vytiahla jeden zo svojich nových nápadov. Možno som vám neprezradila všetko, no nemusíte sa dozvedieť hneď, čo sa bude celú poviedku diať. Budem veľmi rada za každý názor a tiež, či sa to dá zvládnuť, alebo či to nemám hneď na začiatku zabaliť.   No ďakujem, ak ste jej dali šancu. 

Predsa aj obyčajné dievča môže mať neobyčajný osud... Čo myslíte, čo také chce Edward povedať Belle?

No a za perex, ktorý Študentku vystihuje, musím znova poďakovať Nessienke, ktorá je naozaj skvelá osôbka. :) Ďakujem.

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Študentka - 1. kapitola :