Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 16. kapitola

07.12.2012 (18:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1254×

16. kapitola

„Ahoj, Jacob,“ pozdravila som ho veselo, keď sme k nemu došli. Bola som si istá, že Edward si ho teraz už určite všimol. „Čo tu robíš?“

„Ahoj, Bella, Charlie mi povedal, že tu budeš.“ Pozrel sa nepriateľsky na Edwarda, ktorý ma pevne držal za pás. „Chcel som ti len niečo odkázať od Billyho.“

„Aha... Hm, a čo mi Billy odkazuje?“ opýtala som sa zmätene. Čakala som všeličo, ale toto nie. Čo môže Billy chcieť také naliehavé, že mi to musel Jacob prísť povedať sem?

„Môžem si ťa požičať?“ opýtal sa ma a pohľadom zavadil o Edwarda. Ja som sa tiež k nemu otočila a jeho mi bol úplne jasný.

„Iste, ale len na chvíľku,“ povedala som opatrne. Edward sa na mňa smutne pozrel a potom ma pustil. Nezostávalo mi nič iné, iba sa zavesiť na Jacoba. Odvádzal ma preč, keď som sa obzrela Edward stál stále na mieste. Chcela som sa vrátiť, ale chcela som vedieť, čo chce Billy.

Prišli sme k lavičkám, kde sa jedáva, keď je teplo. Posadila som sa a Jacob vedľa mňa. Boli sme ticho, nevyzeral, že by mi to chcel povedať. Tak začnem ja...

„O čo ide?“

„Vyzeráš nádherne, Bell,“ pochválil ma s úsmevom a prezeral si ma. Jeho kompliment bol milý, ale nemôžem povedať, že by mi to bolo príjemné.

„Ďakujem. Povieš mi už prečo si tu?“

„Je to celé smiešne. Nemal som sa dať nahovoriť. Vieš, Billy ma poslal, aby som ťa zaňho poprosil... Ach... Je to trápne...“

„Jake, prosím, povedz mi to.“

„Môj otec chce, aby si sa rozišla s Cullenom,“ povedal zahanbene. Zalapala som po vzduchu. Čože? Neubránila som sa a zasmiala. Jacob sa asi pozeral, či som v poriadku, ale nakoniec sa zasmial aj on.

„Pozdrav Billyho a poďakuj mu za mňa. Vážim si, že sa o mňa takto stará, ale... proste mu poďakuj.“ Zasmiala som sa. Toto som naozaj nečakala. Edward určite všetko počúval.

„Hmm... Ak je to všetko, tak...“ Postavila som sa, ale Jacob ma potiahol za ruku a naspäť posadil.

„Vlastne...“ začal, ale nedopovedal.

„Áno?“ Čo ešte môže chcieť? „Ešte niečo? Čo sa deje?“

„Vieš, tak mi napadalo... Či by si nešla niekedy do kina alebo tak?“ opýtal sa s pohľadom upretým na svoje topánky. Super Mike, Eric a teraz ešte aj Jacob. Ja mu naozaj nechcem ublížiť...

„Jake,“ povedala som jemne. „Ja som s Edwardom a...“

„Už nič nemusíš hovoriť, chápem to. Nie som dosť dobrý, však? Maj sa, Bella.“ Postavil sa a odchádzal. Pár sekúnd som bola v šoku z jeho slov, ale rýchlo som si uvedomila, že toto by mohol byť koniec nášho priateľstva. Už stál na parkovisku.

„Jacob!“ zakričala som za ním. Zastal a otočil sa. Rozhodla som sa všetko urovnať, než bude neskoro a išla som za ním. Na mojich topánkach to teda vôbec nebolo ľahké. Ale musela som to zvládnuť.

Dostúpila som na nejaký kameň, noha sa mi šmykla a s obrovskou bolesťou som padla k zemi. Do očí mi vyhŕkli slzy. Otočila som sa a posadila. Nemohla som hýbať nohou. Začula som ako Jacob aj Edward vykríkli moje meno, ale ich hlasy prerušilo trúbenie auta, ktoré išlo oproti mne. Oslepili ma svetlá a zrazu som cítila Edwardove chladné ruky, ako ma držia za pás.

„Si v poriadku, Bella?“ počula som z ďaleka Edwardov hlas. „Otvor oči, prosím.“

Počúvla som. Bola síce tma, ale ja som všade videla svetlo. Sedela som na ceste a Edward ma držal. Jacob kľačal vedľa mňa a vydesene ma pozoroval.

„Som v pohode,“ povedala som automaticky. Zrazu sa k nám rútil nejaký maturant.

„Ty si sa zbláznila? Mohol som ťa zabiť, ty krava! Prečo vysedávaš uprostred cesty? Ten nárazník mi zaplatíš! Keby nestihnem odbočiť, tak ma kvôli tebe zavrú...“ Edward zavrčal a štvrták sklapol. Jacob vyvalil oči a pevne ma chytil za ruku.

„Buď rád, že na teba nepodám žalobu,“ zavrčal Edward vražedne. „Vypadni!“

Štvrták sa stratil a mi traja sme tiež stíchli. Toto je zlé. Jacob a Edward spolu...

„Au!“ vyhŕkla som, keď som sa snažila postaviť. Nepohla som sa skoro ani tri centimetre.

„Čo ti je?“ pýtal sa Edward okamžite.

„Mám niečo s nohou,“ šepla som s bolesťou, dosť to bolelo. „Asi bude zlomená.“ Edward mi vyhrnul šaty nad kolená. Šokovane som sa otočila na Jacoba, keď som z jeho strany začula vrčanie. Nebolo také hrôzostrašné ako to, čo vydával Edward, ale aj tak... Zrazu zavrčal aj Edward, díval sa Jakeovi do očí. Toto je zlé... Ani nechcem vedieť na čo mysleli.

Jacob vytiahol vreckouvku a začal mi náhlivo utierať koleno. Sykla som bolesťou a on sa stiahol. Na nohe som si všimla krv. Rozbila som si koleno, keď som padla. Okamžite som sa otočila na Edwarda. Usmial sa, ale oči mal čierne.

Edward mi veľmi jemne prešiel rukou po pravej nohe, čo spôsobilo, že Jacob sa naňho skoro vrhol. Ja som bola v tom, že si myslí, že to sú výmysly. Či nie? Mohol si myslieť, že je Edward upír? Mohol to vedieť?

„Carlisle má službu. Vezmem ťa do nemocnice.“ Už ma bral do náruče.

„Počkaj,“ zastavila som ho. Zmätene sa pozrel na mňa a potom na Jacoba. „Môžeš mi prosím dať dole tie topánky?“ opýtala som sa celá červená. Edward sa usmial a vyzul ma.

„Počkaj!“ Teraz ho zastavil Jake. „Môžem ísť s vami? Sčasti je to moja vina. A...“

„Máš pravdu. Je to tvoja vina!“ Edward ma vzal na ruky a ja som nedokázala ovládnuť bolestný ston. Nechcela som, aby Jacob trpel, ale teraz mi dosť nepríjemne a bolestivo pulzovalo v nohe. Momentálne som potrebovala niečo od bolesti a Edwarda.

Edward ma posadil na zadné sedadlá jeho auta. Pod nohu mi opatrne poskladal svoje sako.

„Ďakujem,“ šepla som a stiahla si šaty dole. Boli mokré a od bahna, nečudo, keď som pristála v kaluži. Edward to nekomentoval. Sadol si za volant, ale jeho pohľad bol viac v spätnom zrkadle, než na ceste.

Bolo mi jasné, že to má dosť ťažké. Hovoril mi ako veľmi mu vonia moja krv... A ja si len tak začnem krvácať... Ale aj tak som sa nemohla zbaviť, že v tom je ešte niečo.

„Edward?“ opýtala som sa opatrne. Okamžite sa ku mne otočil s jasnou otázkou v očiach. „Som v pohode, neboj. Len som sa chcela opýtať, čo sa stalo na parkovisku medzi tebou a Jacobom?“

„Ten tvoj verný psík ide za nami,“ povedal namiesto odpovede. Otočila som sa a naozaj som zbadala jeho auto. „Myslí si, že ti ublížim, keď budeš so mnou sama. Ako jeho otec.“

„On vie, že...“ Nedopovedala som, vedel, o čom hovorím.

„Áno, doteraz si nebol stopercentne istý, ale moja... Moja reakcia ho v tom utvrdila...“

„Edward.“ Chytila som ho za rameno a pohladila. „Ďakujem, zase si ma zachránil.“ Zasmiala som sa. Prišlo mi to smiešne, netuším prečo.

Jacob šiel stále za nami. „Edward, sľúb mi, že ho nenecháš, aby ťa vytočil.“

„Na to je už neskoro.“ Zaparkoval pri nemocnici. Opatrne ma vzal na ruky, pevne som sa ho chytila a snažila sa, čo najmenej hýbať nohou.

Ako princeznú ma niesol nemocničnými chodbami až sme zastali pri dverách, na ktorých bolo napísané Dr. Carlisle Cullen. Edward kopol nohou do dverí a tie sa otvorili. Carlisle sa prekvapene na nás zadíval. Po chvíli sa však spamätal a zavrel dvere.

„Tak, čo sa stalo teraz, Bella?“ opýtal sa s úsmevom.

„Spadla,“ povedal Edward jednoducho a posadil ma na lehátko.

„Ktorá noha?“

„Pravá.“ Carlisle mi jemne prechádzal rukou po nohe, skoro vôbec som jeho dotyk necítila.

„Nepoteším ťa, Bella. Máš zlomenú nohu. Pôjdeš na röntgen, aby sme zistili, či je to čistá zlomenina alebo je to vážnejšie...“

„Dobre.“ Prikývla som a začala som sa načahovať za Edwardom.

„Počkaj, najskôr ti vydezinfikujem to koleno,“ zastavil ma Carlisle s úsmevom.

Toto bude dlhá noc...

Tak a toto je predposledná kapitola... Páčila sa?

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 16. kapitola: