Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 6. kapitola

03.07.2012 (19:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2447×

6. kapitola

„Čo si mám obliecť?“ mrmlal som si stále dokola a ako nepríčetný  behal po izbe sem a tam. Šatník som otvoril dokorán a prehrabával sa v ňom asi pol hodinu, no stále som nenachádzal nič dosť vhodné. Vlastne, do čoho sa obliekajú muži, keď chodia do bordelu? Musia byť nejakí extra vyfešákovaní, alebo stačí niečo priemerné? Odpoveď som nevedel, nakoľko som v bordeli ešte nikdy za svoj život nebol. Dokonca ani náhodou. Niežeby sa nenaskytla možnosť, ale ja som ju vždy premárnil, pretože som nemal nutkanie tam vkročiť. Nuž, všetko musí byť prvýkrát, ale vedel som, že keby som nemal dostatočný dôvod, nešiel by som tam, až by som nakoniec zomrel ako muž, čo nikdy za svoj život nebol obchytkávaný prostitútkou. Bol by som rarita, to sa cení. 

Kockovaná košeľa, biela košeľa, čierna košeľa... dokonca bledomodrá košeľa – ani som nevedel, že takú vlastním. Hm, čo to tu máme ďalej?... Sivé tričko s nápisom „I’m single“ som okamžite zavrhol. Nebudeme predsa dráždiť hada bosou nohou. Ale v podstate tam tým ženám je jedno, či je alebo nie je muž slobodný...

Povzdychol som si a pokrútil hlavou. Cítil som sa ako nejaká ženská, ktorá sa pripravuje na rande. Lenže ja som žiadne rande ani schôdzku nemal, jednoducho som šiel do Angels Scream, do najvychytenejšieho pajzlu v New York City. To som dopadol...

Takže, ešte raz. Pretrel som si oči a znova sa zapozeral na hromadu tričiek v šatníku. Aj tak sa mi žiadne nezapáčilo. Začal som si ťukať do brady - znak hlbokého zamyslenia. Hm, nič nemám. Rozhodnutie padlo: idem nahý. V podstate by som ani nevzbudzoval veľkú pozornosť.

V tej chvíli sa ozval zvonček. Pozrel som na hodinky, čo som mal na ruke a takmer zaúpel. Pol desiatej. Ježiši, meškám. Ani som si neuvedomil, že je už toľko hodín.  

Zbehol som k dverám a rýchlo ich rozrazil. V nich stál Emmett a keď ma zbadal, vyvalil oči.

„Ty si si to nakoniec rozmyslel?“ pípol a rukou poukázal na moje oblečenie, čo pozostávalo s rozgajdaného deravého tmavomodrého trička a roztiahnutých sivých teplákov.

Zavrtel som hlavou. „Nie, samozrejme, že nie. Len nestíham,“ odvetil som a pustil som ho dnu.

„Asi by si si v tom prípade ale mal švihnúť, aby sme - keď už tak – dostali tie najlepšie baby. Stále som však celkom nepochopil, prečo tam chceš odrazu ísť, keď ešte pred pár dňami si mi spomínal, že by si do niečoho takého, ako je Scream, nevstúpil.“ Nad Emmovými slovami som len pohodil rukou a zamrmlal niečo v tom zmysle, že „to nerieš.“ Keď som včera Emmovi oznámil, že som zmenil názor a rád by som zavítal do Angels Scream, takmer dostal srdcový záchvat. Neskrýval prekvapenie nad mojim nápadom, ktoré som síce pociťoval aj ja, ale nemohol som ho dať na sebe vedieť. Ihneď sa ma pýtal prečo, no nepovedal som mu pravdu. Povedal som mu iba, že si potrebujem užiť a celkom sa mi ten bar, podľa toho, ako ho opisoval, zapáčil. Myslím, že mi tak úplne neuveril, ale aspoň to naďalej neriešil a súhlasil.  

Znova som prešiel k šatníku, rozhodnutý, že tentokrát si už niečo vybrať musím. Otočil som sa na Emmetta – ktorý stihol prísť za mnou – a prezrel si, čo má na sebe on. Obyčajné čierne tričko a džínsy. Fajn, beriem to isté. Budeme dvojičky. Keďže sa moje obľúbené čierne tričko nachádzalo v koši na prádlo, bol som donútený vziať si sivé tričko s čiernym nápisom a k nemu som si dal čierne džínsy. Premeral som sa v zrkadle. Hm, možno by to chcelo ešte...

„Edward, si skutočne krásny, ale už poďme,“ prerušil Emmett moje myšlienkové pochody, keď som stál pred zrkadlom a upravoval si vlasy. Hm, vrabčie hniezdo alebo radšej niečo ležérnejšie? Vyhralo takzvané vrabčie hniezdo...

„Veď už idem,“ zamrmlal som a poslednýkrát skontroloval svoj vzhľad. Chcel som na ňu jednoducho spraviť dojem, no. Nečudujete sa toľko.

„Prisahal by som na svoju milovanú matku, že za celým týmto tvojím nápadom, niečo je. Správaš sa úplne čudne.“ Úkosom oka som videl, ako pokrútil hlavou, oprel sa o dvere a začal podupkávať nohou o podlahu.

„Hm,“ pokrčil som plecami, „možno áno, možno nie.“

„Edward?“ Klopkanie nohou ustalo, až v izbe zavládlo nepríjemné ticho. Preglgol som. Dokelu! Ako som mohol byť taký nepozorný a takto sa prerieknuť?

„Ono za tým skutočne niečo je?“ pokračoval Emmett a približoval sa ku mne. Bolo to akoby sa ku mne rútila hora svalov. Keby chcel skutočné vysvetlenie, pričom by ho zo mňa chcel páčiť svojou fyzickou silou, bol by som nahraný. Emmett chodil dvakrát do týždňa posilňovať a bolo treba uznať, že bol vymakaný. Ja som vedľa neho musel vyzerať ako nejaký chudáčik, pričom som taký slabý ani útly rozhodne nebol.

„Čo si pipi? Samozrejme, že nie,“ vyhŕkol som rýchlo; až moc rýchlo. Emmett si ma nedôverčivo premeral. „Vieš, že mi môžeš hocičo povedať.“ Prikývol som. Bohužiaľ, Emm, teraz ti to skutočne prezradiť nemôžem.

„Skutočne to nič nie je,“ povedal som a prešiel som na chodbu. „Tak poďme už.“

Rozhodli sme sa ísť pešo, pretože sme rátali s tým, že si niečo vypijeme – teda, Emmett s tým rátal -  a nakoľko bol piatok, kontroly policajtov boli častejšie, preto sme Emmove auto nechali pred mojim barakom, a dali prednosť prechádzke. Mne to aj celkom vyhovovalo, pretože som mal aspoň viac času na premýšľanie.  Nebol som si celkom istý, čo chcem spraviť. Jednoducho som ju potreboval vidieť. A myslím, že som sa aj stopercentne potreboval presvedčiť, či má Emmett pravdu a ona tam pracuje. Stále vo mne hlodal červíček pochybností. Emm po ceste stále niečo táral, no ja som mu nevenoval pozornosť. Vždy som len prikývol a ani som nevedel na čo.

O chvíľu som z diaľky zazrel červený blikajúci nápis Angels Scream a vedel som, že sme na mieste. Je to tu. Podišli sme bližšie k veľkej budove a zamierili k vchodu, pri ktorom stáli dvaja urastení muži. Mal som pocit, že jeden z nich bol ten, ktorého som videl vtedy pri nej. Povzdychol som si. Toto bol malý dôkaz toho, že Emmettove slová boli pravdivé. Ale stále som si dodával nádej, že možno to bola len náhoda a ten chlap tam vôbec nebol s ňou.

Vošli sme dovnútra. Do nosa ma udrela príliš sladká vôňa, čo ma prekvapilo. Očakával som cigarety a alkohol. Bolo tu prítmie, tlmené svetlo poskytovali len červené žiarovky vsadené do stropu, čo celému prostrediu dodávalo zvláštnu atmosféru. Všade naokolo boli sediace boxy, len v strede klubu  sa nachádzalo pár stolov pre troch. Neďaleko od nás stál veľký bar - za ktorým miešal barman nejaké drinky -  a vedľa neho menšie pódium s troma dlhými tyčami, na ktorých sa už v tejto chvíli zvíjali dve ženy v podprsenkách a tango nohavičkách. Cítil som nanajvýš čudne a mal som pocit, že sa červenám. Emmett ma zatiahol k jednému z boxov a my sme sa posadili.

„Tak čo na to hovoríš?“ ozval sa, skoro až skríkol, pretože cez hlasnú hudbu, ktorá rinula z pre mňa neznámeho miesta, ho bolo sotva počuť.  Pozrel som naňho a pokrčil plecami.

„V pohode.“ Dobre, kde by asi tak mohla byť? Mohol som sa spýtať Emma, kde je tu „sídlo“ štetiek, no rozmyslel som si to. Prehĺbil by som tým len zbytočne jeho – už aj tak veľké – podozrenie. A kedy som si, preboha, začal byť taký istý tým, že tu skutočne pracuje?

„Dobrý večer, čo si dáte?“ Pristúpila k nášmu stolu nejaká čiernovlasá ženská na vysokých opätkoch a tielkom nad pupok. Na nohách mala natiahnuté čierne sieťkované pančuchy.

„Dobrý, ja si dám pivo,“ odvetil Emm a pozrel na mňa, „ty?“

„Ja len kolu.“ Žena prikývla a so slovami „hneď to bude“ odišla k baru. Pozrel som sa na Emmetta, ktorý sa na niečom uškŕňal. „Čo je?“ 

Na to sa rozrehotal ako idiot. „Prepáč, ale nie len, že dnes vyzeráš sladko ako taký cukríček, ale ešte si si vypýtal na pitie aj kolu. Edward, je piatok, môžeš piť ako dúha až do rána.“ Povzdychol som si nad jeho slovami a pretočil oči.

„Nemáš to jedno?“ Myslel som to ako rečnícku otázku, no Emmett niečo zašomral, avšak ja som ho nepočúval, pretože moju pozornosť získali tri dievčatá, ktoré v tej chvíli vyšli z dverí za barom. Poriadne som si ich prezrel. Jedna bola blondína, druhá mala zvláštne karamelové vlasy, no a tá posledná bola hnedovláska. Po Sweethearte nikde ani stopy. Ale možno to bolo dobré znamenie, pretože to značí, že tu nepracuje a Emm sa mýlil.

Naša objednávka sa o chvíľu dostavila a Emmett sa po celý čas, čo som popíjal z koly na mne uškŕňal a dobre zabával. Snažil som sa nevšímať si ho.

Po hodine bezduchého vysedávania som sa začal nudiť. Síce sme s Emmettom prehodili pár slov, ale dôvod, kvôli ktorému som tu, sa nedostavil. Pocítil som sklamanie. Musel som uznať, že som sa na ňu tešil. Porazene som si povzdychol.

„Čo ťa žerie, kámo?“ spýtal sa Emmett odrazu.

„Ja ti ani neviem,“ zašomral som. „Nič sa tu nedeje.“

„Ó, takže ty by si chcel, aby sa tu dialo niečo extra?“ Emm sa zaškeril. „Fajn, hneď to zariadim.“ Ničomu som nechápal. Emmett zrazu zapískal a pohľad upieral na bar, pri ktorom vysedávali tie tri... ženy. Tie zareagovali na jeho piskot zvedavým pohľadom a o chvíľu na to sa začali zdvíhať zo stoličiek a všimol som si, že smerujú k nám.  Doparoma! To len Emmett môže konať vždy takto neuvážene. Toto som celkom nemyslel tým, keď som povedal, že sa tu dokopy nič nedeje. Ja som nechcel, aby ma tu začali obchytkávať tieto ženské! Dovolil by som to len jednej jedinej, ale tá tu nie je.

„Čo si to spravil?“ prskol som.

„Trošku sa zabavíme, no.“ To už som pocítil na pleci horúci dotyk a následne sa mi na kolená posadila tá blondína s prsiami minimálne štvorkami. Hej, kto jej dovolil sedieť na mne?!

„Ahoj,“ šepla mi do ucha, pričom som stále sedel ako skamenený. Pomoc...

„Čau,“ pípol som, ale prikázať rukám, aby sa dotkli jej pokožky, som nedokázal. Niekto ma kopol do nohy; po chvíli som zistil, že to je Emmett. Robil na mňa zvláštne grimasy. Asi chcel, aby som sa nechal inšpirovať ním a robil to, čo on hentej. Myslím, že jej jazyk strčil až do mandlí. Panebože, za čo?!  V momentálnej chvíli som ľutoval, že som sem chcel tak silou mocou ísť. 

 Nebola tu. Nevidel som ju. Môžem ísť „spokojne“ domov. Ale aspoň som získal nejaký ten nový zážitok, spojený s prostitútkou na svojich kolenách. Edward, to si dopadol. Môžeš byť na seba pyšný. Blondínku som po krátkom čase omrzel a posadila sa radšej len vedľa mňa. Emmett na mňa neveriacky zazrel a mňa vtedy napadlo, že či náhodou táto blondína nebola tá, čo sa po ňom cápala, keď tu bol prvýkrát, len si to s ňou nemohol rozdať, lebo nemal dostatok finančných prostriedkov. Vtom som začul zavŕzganie vchodových dverí a automaticky som sa otočil tým smerom, aby som sa pozrel na prichádzajúceho. A vtom akoby sa zastavil čas. Nižšia postava s  bledou pleťou olemovanou čiernymi vlasmi ako uhoľ sa predierala cez hŕstku ľudí stojacich pri vchode a svižne kráčala k dverám za barom. Cítil som, ako mi vyschlo v hrdle. Bolo to ako úder do brucha, keď som ju tu zbadal. Moje nádeje sa spľasli. Bolo to stopercentné. Žena, do ktorej som sa zamiloval, je prostitútka v Angels Scream.

 Nevedel som, koľko ubehlo času, kým som nevnímal veci okolo seba, ale keď som sa obzrel späť na Emma, všimol som si, že okolo nás už nesedia tie dve ženy.

„Mohol si sa správať aspoň trošku milo,“ poznamenal Emmett znudeným hlasom, keď si všimol môj udivený pohľad.

„Prečo odišli?“ Emmett pozdvihol jedno obočie. „Prečo asi? Ja som ju už nepotreboval a ty si sa evidentne o hentú nezaujímal... Ideme domov?“

„Nie,“ vyhŕkol som rýchlo. „Alebo ty choď, ak chceš, ale ja tu ešte zostanem.“ Teraz som nemohol odísť, keď sa naskytla moja príležitosť.

„Prečo?“

„No... ehm... rád by som sa tu ešte trochu poobzeral a možno aj niečo... no... viac,“ dostal som zo seba nervóznym hlasom, dúfajúc, že sa Emm nebude vypytovať. Mal som šťastie, pretože sa len zasmial.  

„Tak fajn, ja som dnes znova švorc. Aspoň ty si to tu uži,“ poprial mi a pomaly sa začal zdvíhať. Podišiel ku mne, pobúchal ma po pleci a odišiel. Fu, dobre, akcia dostať Emmetta preč sa vydarila. V podstate by mi tu ani tak neprekážal, ale keď som nechcel vzbudiť podozrenie, musel som ho vyšupnúť. Pretože keby som povedal, že si chcem užiť, alebo niečo na tento spôsob, zavolal by k nám znovu jednu z tých žien, čo tu už raz boli. Lenže o tie som záujem nemal a keby som to dal najavo, začal by mať podozrenie.

Stále som sedel bez pohnutia na svojom mieste, jediný pohyb na mojom tele vykonávali oči, ktoré pozorne sledovali dvere za barom a čakali, kedy z nich konečne vyjde. Pravdupovediac, dala si na čas. Už som to začínal vzdávať, keď vyšla von, oblečená vo veľmi spornom oblečení. Na sucho som preglgol. Posadila sa na barovú stoličku a začala sa o niečom zhovárať s barmanom. Nervózne som začal klopkať prstami po stole. Dych sa mi zrýchlil a na čele sa mi objavil studený pot. Edward, ideš do toho.

Like a boss. Zakašľal som, aby som nemal zachrípnutý hlas, oprášil som si tričko, aby sa na ňom náhodou nenachádzala ani len tá najmenšia špinka, vlasy si prebehol prstami a v rýchlosti sa zodvihol, až zavŕzgal stôl, pri ktorom som sedel, až som cítil pohľady niektorých hostí na svojom tele. Dobre, trošku som to možno prehnal. „Stiahol som chvost“ a v rýchlosti a hlavne nenápadne postupoval k baru.

„Ahoj,“ pípol som nesmelo, keď som pri nej zastal a čakal, kým sa na mňa pozrie.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 6. kapitola: