Edward, dvadsaťštyriročný automechanik, žije obyčajným životom v New Yorku. Isabella, ktorá si toho v živote veľa preskákala, sa živí ako prostitútka, avšak má na to istý dôvod. Neverí na lásku a k mužom cíti nenávisť kvôli nepríjemnému zážitku z minulosti, ktorý však neustále pretrváva. Čo sa stane, keď sa jedného dňa Edward a Isabella stretnú? Pochopí Isabella, že možno nie všetci muži sú také svine, ako si myslela? A môže sa nakoniec z prostitútky stať niekto úplne iný? Lenže, aj ona pochopí, že nie je jednoduché odhodiť spomienky z minulosti a začať žiť novým životom.
Poviedka o tom, ako sa môže zmeniť negatívny pohľad človeka – upíra - na život len vďaka tomu, že spozná tú správnu osobu, ktorá mu ukáže, že aj v tej najťažšej situácii existuje nejaké východisko.
24.06.2012 (18:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 4641×
Prológ
Láska vraj človeka nadobro zmení. Treba si však položiť otázku: Len človeka?
Pretože ona človekom už nie je desaťročia. Niekedy mala pocit, že už aj zabudla, aké je to ním byť. Na lásku nikdy neverila. Zdalo sa jej nezmyselné, aby jedného dňa prišiel človek, ktorý by niekomu vstúpil do srdca takýmto spôsobom. Ona sa stretávala s tisíckami rôznych mužov a nikdy ju ani jeden nejako extra nenadchol. Ale teraz, keď spoznala jeho, začala tomu veriť. On ju bral inak, než všetci ostatní. On ju nikdy neodcudzoval, ani sa jej neposmieval. Skutočne chcel vedieť, prečo sa stala tým, čím sa stala. Čo ju k tomu priviedlo. Napriek tomu sa mu však bála vyznať svoje city. Ona bola monštrum a on len obyčajný človek. Vlastne, nie tak celkom obyčajný. Možno pre niekoho iného áno, ale pre ňu to bude navždy niekto extrémne výnimočný. Niekto, vďaka komu spoznala ten cit, čo tak často opisujú básnici, spisovatelia, dokonca aj speváci. Láska - cit, ktorý môže mať rôzne podoby. Buď láska k svojmu domovu, láska k dieťaťu, k svojej rodine a v neposlednom rade – a pre ňu tom najdôležitejšom –, láska k mužovi. Láska k niekomu, o kom by si nikdy nemyslela, že by ju mohla pocítiť...
1. kapitola
Isabella:
Cez hlavu som si pretiahla čierne ramienkové tričko, ktoré dokonalo obopínalo moje prsia. Na nohy som si natiahla čierne legíny s červenou sukňou a na nohy si nazula lodičky s desaťcentimetrovým opätkom prislúchajúcej farby. Pozrela som sa na seba v zrkadle a musela sa pousmiať. Musela som uznať, že mi to seklo. Okolo očí som mala nanesenú ceruzku a na viečkach tmavé očné tiene. Pery som si ešte raz pretrela krvavočerveným rúžom, ktorý dokonalo kontrastoval s mojou alabastrovou pokožkou. Prstami som si ešte raz vbehla do hustých čiernych vlasov dlhých po pás a trošku som ich rozstrapatila. Pozrela som sa na hodinky a uznala som, že je najvyšší čas ísť. Bolo deväť hodín večer. Čas pre mňa. Do rúk som schytila koženú čiernu kabelku a vyšla z dverí môjho malého chudobného bytíku. Niežeby som nemala peniaze na luxus, ale mne prišlo zbytočné investovať do zariadenia bytu, v ktorom som pretrvávala maximálne dve hodiny denne. Peniaze som míňala na drahé, väčšinou sexy oblečenie, ktoré som k svojej práci nevýlučne potrebovala. Zamkla som byt – napriek tomu, že to bolo úplne nepotrebné – a vyšla von do zamračeného dňa.
Ihneď na mňa uprelo pohľad niekoľko ľudí. Niektoré pohľady obdivovali moju krásu, niektoré boli opovrhujúce a znechutené. Nikdy som si z nich nič nerobila. Vedela som, ako pôsobím na ľudí. Vedela som, ako ma vnímajú. Ako obyčajnú nevzdelanú kurvu. Tou som vlastne aj bola. Ale ako som už spomínala, nič som si z toho nerobila. Ja som o živote už niečo vedela. A nebola som takáto vždy. Ale život ma naučil, že byť dobrou a vrúcnou sa nevypláca, a preto som bola donútená byť iná.
Prechádzala som po ulici a tešila sa zo zamračeného dňa, pretože to znamenalo, že som mohla bezproblémovo kráčať po uliciach. Nikto si nevšimol, že so mnou niečo nie je v poriadku. Vyzerala som presne tak ako človek. Aj som nim raz dávno bola. Ale to už je minulosť. Teraz som bola najobávanejším predátorom, aký sa na svete pohybuje. Nemala som žiadne záväzky, ani pravidlá.
Kým som kráčala do „práce,“ väčšina mužov sa za mnou otáčala a obdivne pískali. Bola som na to zvyknutá. Keby len tušili, že mi občas poslúžia aj ako večera, myslím, že by s tým okamžite prestali. Otvorila som dvere od klubu Angels Scream, kde som pracovala. Bol to pajzel, to som musela priznať. Ale ja som bola nútená pracovať tu. Každý večer to tu bolo narvaté nadržanými chlapmi. Tí sa delili na viacej skupín. Boli takí, ktorí chodili do bordelu kvôli tomu, že nemali partnerku a nerobilo im problém nechať sa uspokojiť profesionálkou, potom tu boli tí, čo síce partnerku mali, ale niečo im v sexe chýba, no a naposledy tu boli tí, ktorých predstava „špinavého sexu s kurvou“ jednoducho vzrušuje a môžu byť na ňu aj agresívni, lebo si za to platia. Chlapi boli bezcitné prasce. Avšak, žena, ktorá sa dá na dráhu – pekne povedané – prostitútky, s tým musí rátať.
„Och, ahoj, Sweet,“ začula som hlas Lauren, mojej kolegyne. Okrem nej tu pracovalo ešte ďalších päť dievčat, Alice, Mary, Mia, Lisa a Nicole. Avšak, Lisa a Nicole neposkytovali služby sexu. Ony väčšinou robievali len striptíz.
Lauren bola o niečo vyššia odo mňa, a jej karamelové vlasy sa jej vlnili po lopatky. Na sebe mala priliehavé džínsy a top bielej farby. Samozrejme, bola pekná. Toto „povolanie“ si to vyžadovalo. Nemohli sme tu mať škaredé káčatká, dokonca ani priemerné labute. Tu museli byť len tie najdokonalejšie labute. Niekto by si možno pomyslel, že v tomto bordeli je aj veľa chorôb, a preto sa naše pracovníčky často menia. To však nebola pravda. Boli tu tvrdé pravidlá, ktoré bolo treba dodržiavať. Pretože aj šľapky sa delia na dve skupiny. Do prvej skupiny patria tie, čo „šlapú“ na ulici a nechajú sa pretiahnuť hocikým. A do druhej skupiny patríme my. Pravidelne musíme absolvovať prehliadky, v ktorých sa zisťuje, či netrpíme nejakou pohlavnou chorobou. Teda až na mňa.
Sadla som si na barovú stoličku a prekrížila si nohy. Lauren sa posadila vedľa mňa. Vedela som, že má nemá bohvieako v láske, ale musela ma pretrpieť, pretože ja som bola tá „šéfova najobľúbenejšia.“ Ako by som si len priala nebyť. Ten sa tu však nezdržiaval často. Prišiel maximálne raz za dva týždne. A aj to len kvôli jednej veci – aby skontroloval, či som nezdrhla. Ostatné ho nezaujímali.
„Mary je už tu?“ spýtala som sa, aj keď som odpoveď vedela. Nie, nebola tu, pretože som necítila jej vôňu. Ale musela som byť presvedčivá.
„Nie, zatiaľ nie. Mala asi ťažkú noc. Myslím, že musela splniť nejaké tri objednávky.“ Áno, aj takto sa tomu niekde hovorí. Objednávka.
„Dáš si drink?“ spýtala sa Lauren po chvíli a ja som len zavrtela hlavou. Nekomentovala to. Nikdy som tu nič nezjedla, ani nevypila. Už si zvykli na to, že Sweetheart bola čudná. Dokonca ani nepoznali moje skutočné meno. Ani šéf a zároveň môj stvoriteľ nevedel, ako sa skutočne volám. Preto ma pred dlhými rokmi pomenoval Sweetheart. Vraj sa to ku mne hodí. Nenamietala som.
Bola pravda, že mňa si muži vyberali najčastejšie. Keby však len vedeli, ako ďaleko som od Srdiečka v skutočnosti mala. Ale všetky baby tu mali svoje krycie meno. Neexistovalo, aby sme sa predstavovali vlastnými menami. Tie neboli dôležité. Len ja som bola pre nich nejakou zvláštnosťou, ale po týždni to prestali riešiť a nestarať sa do mňa tak, ako som sa ani ja nestarala do nich.
Bar sa začal postupne napĺňať mužmi v rôznom veku. Od dvadsiatnikov až po päťdesiatnikov a vyššie. Okolo desiatej to začínalo naberať tú „správnu atmosféru.“ A presne v tom čase si nás aj dnes zavolali k stolu dvaja muži, ktorí tu už hodnú chvíľu sedeli a popíjali. Obaja boli blondiaci.
„Ahojte, fešandy,“ povedal podnapito jeden z nich, keď som aj s Lauren pribehla ich k stolu.
„Ahoj,“ odvetila som sladko. Vedela som, že tomuto hlasu muži nevedia odolať. Sadla som si tesne vedľa neho a Lauren sa posadila vedľa toho druhého.
„Čo keby ste si s nami dali nejaký drink,“ povedal chalan, čo sedel pri Lauren.
„Že váhaš,“ vložila sa do toho dotyčná a anjelsky sa usmiala. Lauren bola v tejto brandži ako doma. Prostitútkou bola už päť rokov, čo oproti mne nie je veľa, no šlo jej to dobre. Táto práca však nebola pre slabé žalúdky. Ja som to už tak nebrala. Všetko to chce len zvyk. Avšak, nerobila som to preto, lebo som chcela. Dokonca ani preto, že by som potrebovala prachy. Ako upírka som si za roky mojej existencie toho zarobila veľa a nikdy nebol problém dostať sa k peniazom, no ja som to robiť musela. Bola som nútená a keď som nechcela problémy, musela som poslúchať. A rovnako, toto bolo to, čo som vedela najlepšie.
Medzitým prišiel k nášmu stolu Peter, ktorý tu pracoval ako barman. Lauren mu prezradila objednávku, na čo len prikývol a so slovami „hneď to bude“ odišiel späť k baru.
„Ako sa voláš?“ spýtal sa ma neznámy muž vedľa mňa. Pozrela som naňho a jemu sa srdce rozbúchalo ako život. Áno, vedela som, že bude takto reagovať. Muži boli tak predvídateľní.
„Sweetheart,“ odvetila som automaticky. Ďalej už nič nekomentoval a začal ma bozkávať na krku. Neprejavila som žiadnu emóciu. Nič som ani necítila. Jednoducho, toto bola moja práca. Peter pred nás postavil naše drinky a ten druhý blondiak to všetko vyplatil.
„Ja som Mike,“ zamrmlal mi nakoniec do pokožky ten „môj.“ Mike. Aké obyčajné meno. Za posledný týždeň som mala minimálne piatich Mikeov. Ale najzvyčajnejšie meno je John. Taký sa tu nájde každý večer. Lauren už odišla so svojim klientom na izbu, a keď to zbadal Mike, navrhol mi to isté. Dohodli sme sa na „klasike“ a Mike mi zaplatil sumu, ktorá sa platí na pol hodinu. Klienti si mohli vybrať, či si chcú užiť pätnásť minút, pol hodinu, alebo dlhšie. Samozrejme, čím dlhší čas si vyberú, tým viac platia.
Vybrala som sa s ním hore do izieb, ktoré sme tu mali. Izieb bolo dokopy desať, z čoho každá vyzerala približne rovnako. Veľká posteľ, steny natreté na ohnivú oranžovú, alebo až červenú. Keď som sa s Mikeom dotrepala do jednej z nich, okamžite sa na mňa vrhol. Avšak, ešte som ho musela zastaviť. Bola som si istá, že vedel, o čo pôjde, no myslel si, že mu dovolím začať aj bez toho.
„Počkaj, najprv sa musíš ísť osprchovať. To je povinnosť.“ Mike zafučal, ale postrčila som ho k dverám „kúpeľne,“ ktorá bola v každej izbe. Vždy pred stykom sme sa my aj klienti museli osprchovať. Ja som to už stihla doma a dnes som ešte nemala nikoho, takže to zostalo len na Mikeovi. V kúpeľni nájde aj kondóm, ktorý bol tiež povinnosťou. Bez neho nemohlo byť nič. Samozrejme, ja by som nemohla dostať žiadnu chorobu a už vôbec nie otehotnieť, ale to som nemohla prezradiť a musela som hrať svoju úlohu presvedčivo. Nikto nemohol mať ani podozrenie, že so mnou nie je všetko v poriadku. Mohla by som aj podvádzať, ale nikdy som nemala istotu, že by sa nejaký chlap, s ktorým som mala sex nepreriekol a niekde nepovedal, že to robím aj bez toho. Keby sa to dozvedel šéf, trest by ma neminul. Šéf bol pre mňa nočná mora.
O chvíľu vyšiel Mike von z dverí celkom nahý. Premerala som si ho. Existujú aj krajší, ale celkovo to s ním nevyzeralo až tak zle. Ja som ležala na posteli a znudene som sa pozrela na strop. Mike sa došuchtal k posteli a okamžite sa na ňu zvalil. Keďže odo mňa nežiadal nič veľké, nechala som ho, nech sa so mnou pohrá. Začal mi vyzliekať podprsenku, a potom mi jazykom začal dráždiť bradavky.
„Si tak sexy, Sweetheart,“ šepkal. Muži mi to často vravievali. Slová ako bohyňa, kráska a podobne, som počúvala často. Lenže muži sa nikdy nepozerali na vnútornú krásu. Ani teraz, ani v minulosti. Jednoducho, všetky ženy – nie len my, čo sme svoje telo predávali – slúžia mužom len na sex a uspokojenie. Jeho slová so mnou nič zvláštne nespravili. Potom mi rozopol sukňu a začal ju ťahať rýchlymi pohybmi dole, až som zostala len v tangách. O chvíľu ma vyzliekol celú. Keď do mňa vnikol, zavzdychal a okamžite začal prirážať rýchlejšie.
„Kurva, toto je skvelé,“ rozkrikoval sa, pričom sa mu plietol jazyk a prudko prirážal ďalej. Časť mojej mysle sa zaoberala ním, no tá druhá, koľko mužov asi budem musieť ešte dnes uspokojiť. Obvykle sú to asi traja - štyria, ale môže sa stať, že aj viac. Niekedy som premýšľala aj nad tým, či mužom nie je moje tvrdé a studené telo nepríjemné. Avšak, nikdy sa nesťažovali. A podľa reakcie môjho terajšieho klienta, im to asi nevadilo. Mne to mohlo byť aj tak jedno, pretože šlo o to, aby mi zaplatili. To, či som ich už uspokojila alebo nie, už nebola moja vec.
Keď sa Mike urobil, rozdýchal svoj orgazmus, a chcel si ľahnúť na posteľ.
„No to určite. Okamžite sa zdvíhaj a choď. Tvoj čas už vypršal. Môžeme si to zopakovať, ale len vtedy, ak znova zaplatíš,“ povedala som rozhorčene. Zamračene na mňa pozrel, oči sa mu klížili, ale zdvihol sa z postele. Zapadol v kúpeľni, ale ja som ostala ležať. Keď vyšiel von, bol už oblečený. Trochu som sa čudovala, že to dokázal v takomto stave. Bez ďalších slov opustil izbu. Vtedy som sa postavila a zamkla som dvere, aby mi sem teraz nikto nevliezol. Zo zeme som si pozbierala svoje veci a šla som sa tiež osprchovať. Keď som sa upravila, donútila som sa nahodiť úsmev na tvár a pokračovať vo svojej práci, ktorej sa venujem už tak dlho.
Touto kapitolou by som Vám rada predstavila moju novú poviedku. Je trošku z iného súdka, no chcela som vyskúšať aj iný žáner, nie len stále tie "pohodovky." Chcela by som sa spýtať, či by ste mali záujem aj o pokračovanie, alebo by som to mala radšej celé zabaliť a venovať sa niečomu inému? :) Beriem akékoľvek pripomienky, kritiky, všetko...
Následující díl »
Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Sweetheart - Prológ + 1. kapitola:
No páni zlato! Vážne som od teba niečo podobné nečakala. Začínam si myslieť, že ťa ani nepoznám. Ja si o tebe stále myslím, že si také nevinné dievčatko a pozri sa na to čo si zo seba "vypotila"!
Musím sa priznať že som skoro infarktovala ked som to celé dočítala ale nakoniec som to ustála a musím ísť okamžite dalej.. máš ty šťastie že som sa ukecala k tomu aby som tu sem niečo "zmysluplné" napísala lebo to čo teraz prežívám je že čumím na obrazovku s otvorenými ústami a v hlave mám len jedno veľké OMG!!
Ale teraz ked už som zase pri sebe ti musím povedať že toto je zase íný štýl písania než aký som u teba videla. To ako že iná poviedka iný štýl písania?? to mi ale nerob, ja si naa jedne zvyknem a potom BUM!! zase iný typ písania
končím a pokračujem dalej..
Začína to naozaj zaujímavo. Z nejakého dôvodu milujem poviedky, kde je Bella trošku iná a Edward človek. Takže sa neskutočne teším na ďalší diel a hneď naň bežím.
Ha, tak jsem tady, jak jsem psala.
Nooo, zlato, tohle je opravdu něco jiného a už jen z toho důvodu se mi to líbí.
Musím ti říct, že tě hodně obdivuju, když ses pustila do tohoto tématu a podle spousty kapitol, co mám ještě před sebou a toho, že se povídka objevila v tabulce, tak se mám určitě na co ještě těšit.
Jsem moc napnutá, jak to bude dál. Podle všeho se na scéně objeví Edward (juch, jak já se na něj těším). Zajímá mě, jaký bude ten tvůj.
Taky se těším na Ruperta (), nevím, jestli je to ten Frank, o kterým se hodně píše v komentářích, ale něco mi našeptává, že asi ano. Aspoň už vím, jakou podobu u mě v hlavě v průběhu čtení bude mít.
Zatím ti tleskám, protože jsi to opsala tak dobře, že jsem si představovala, jako bych v tom podniku byla. Brrr...
Předem se ti ještě omlouvám za rozestup v komentářích, který zaručeně bude.
Nebudem ti tu vypisovať komentáre typu: "Skvelé! Zaujímavé!" atd.
Po pravde som sa toho veľa nedozvedela.
Námet sa mi páči a u čítať niečo také od teba... Je to zmena.
Ale myslím, že si to zatiaľ zvládla.
Isté je, že to chce pokračovanie. Nemôžem povedať, aké to je, keď neviem, čo bude ďalej. Nadchlo ma to, no skôr zaujalo.
Uvidíme, ako sa s tým nápadom popasuješ ďalej a potom ti poviem svoj názor. Zatiaľ je to také... no, uvidíme...
Ale určite pokračuj. Chcem vedieť, ako sa spoznajú s Edom a ako sa bude vyvíjať ich vzťah, lebo pravdupovediac, zatiaľ sa tam nič extra neudialo. A podľa mňa nebolo treba ani to obmedzenie.
Nevešaj hlavu. Dnes asi nemám náladu na sladké rečičky.
Omg! Jessy, ja som úplne nadšená!
Keď si mi rozprávala o tejto poviedke, netušila som, že ju pridáš tak skoro, ale čo je hlavnejšie - netušila som, že bude tak perfektná. Som z nej úplne unesená, zlato!
Chválim ti ten nápad. Je originálny,a originalitou u mňa zaboduje každý. Edward ako automechanik Edward ako človek. Nie, som rada že sa s Bellou vymenila a ona je upírka. Tá silnejšia, tá tajomnejšia... Ja som len zvedavá, ako sa tí dvaja stretnú a či si Edward zaplatí Belline služby. No, niečo mi hovorí, že toho sa tak skoro nedočkám. Nevadí, sme len pri prvej kapitolke. A už pri nej som asi objavila svoju novú závislosť. Jess, jasné, že chceme pokračovanie, bez neho nežijem.
Páčia sa mi Belline názory a postoje. Je to sebavedomá, krásna upíria ženská, ktorá má rada svoju prácu a chlapy po nje idú. Taká Bella sa mi neskutočne páči. Nie je to tá stredoškolská utiahnutá šedá myška, ktorú tu má väčšina ľudí v obľube. No, ja mám rada tie sebavedomejšie Belly.
Musím ti pochváliť názov. Sweetheart, to znie skvelo, fakt. Keď si mi povedala, ako sa bude poviedka volať, netušila som, že Sweer budú prezývať Bellu. Ale hrozne sa mi tá prezývka páči.Bella je proste sladká
A ten sex? Ejha, takže Bella si to nejako neužíva. Myšlienkami je niekde úplne inde a myslí na kadečo iné, len nie na to, čo práve robí. No zdá sa mi, že BELLA k mužom nemá bohvieaký vzťah. Skôr by som povedala, že ich nemá nejako rada, no svoju prácu rada má.
A tomu Mikeovi na konci poriadne dala. Ten pajzel má prísne pravidlá a Bella ich proste dodržiava, no.
Čiarka, len napíš rýchlo ďalšiu. Lebo potom ťa začnem na fb otravovať a to by si iste nechcela
Dokonalé!!
wau.. no tak cekam na dalsi kapitolku.. a jsem zvedava co se z toho vyklube :)
určte pokračuj vyzerá to zaujímavo
Všetkým veľmi pekne ďakujem za komenty. Som rada, že sa vám tento nápad zapáčil, pokračovanie určite bude.
vyzerá to byt zaujmavé určite pokračuj!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!