Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - Prológ + 1. kapitola

24.06.2012 (18:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 4642×

Prológ

Láska vraj človeka nadobro zmení. Treba si však položiť otázku: Len človeka?

Pretože ona človekom už nie je desaťročia. Niekedy mala pocit, že už aj zabudla, aké je to ním byť. Na lásku nikdy neverila. Zdalo sa jej nezmyselné, aby jedného dňa prišiel človek, ktorý by niekomu vstúpil do srdca takýmto spôsobom. Ona sa stretávala s tisíckami rôznych mužov a nikdy ju ani jeden nejako extra nenadchol. Ale teraz, keď spoznala jeho, začala tomu veriť. On ju bral inak, než všetci ostatní. On ju nikdy neodcudzoval, ani sa jej neposmieval. Skutočne chcel vedieť, prečo sa stala tým, čím sa stala. Čo ju k tomu priviedlo. Napriek tomu sa mu však bála vyznať svoje city. Ona bola monštrum a on len obyčajný človek. Vlastne, nie tak celkom obyčajný. Možno pre niekoho iného áno, ale pre ňu to bude navždy niekto extrémne výnimočný. Niekto, vďaka komu spoznala ten cit, čo tak často opisujú básnici, spisovatelia, dokonca aj speváci. Láska -  cit, ktorý môže mať rôzne podoby. Buď láska k svojmu domovu, láska k dieťaťu, k svojej rodine a v neposlednom rade – a pre ňu tom najdôležitejšom –, láska k mužovi. Láska k niekomu, o kom by si nikdy nemyslela, že by ju mohla pocítiť...  

1. kapitola

Isabella:

Cez hlavu som si pretiahla čierne ramienkové tričko, ktoré dokonalo obopínalo moje prsia. Na nohy som si natiahla čierne legíny s červenou sukňou a na nohy si nazula lodičky s desaťcentimetrovým opätkom prislúchajúcej farby. Pozrela som sa na seba v zrkadle a musela sa pousmiať. Musela som uznať, že mi to seklo. Okolo očí som mala nanesenú ceruzku a na viečkach tmavé očné tiene. Pery som si ešte raz pretrela krvavočerveným rúžom, ktorý dokonalo kontrastoval s mojou alabastrovou pokožkou. Prstami som si ešte raz vbehla do hustých čiernych vlasov dlhých po pás a trošku som ich rozstrapatila. Pozrela som sa na hodinky a uznala som, že je najvyšší čas ísť. Bolo deväť hodín večer. Čas pre mňa.  Do rúk som schytila koženú čiernu kabelku a vyšla z dverí môjho malého chudobného bytíku. Niežeby som nemala peniaze na luxus, ale mne  prišlo zbytočné investovať do zariadenia bytu, v ktorom som pretrvávala maximálne dve hodiny denne. Peniaze som míňala na drahé, väčšinou sexy oblečenie, ktoré som k svojej práci nevýlučne potrebovala. Zamkla som byt – napriek tomu, že to bolo úplne nepotrebné – a vyšla von do zamračeného dňa.

Ihneď na mňa uprelo pohľad niekoľko ľudí. Niektoré pohľady obdivovali moju krásu, niektoré boli opovrhujúce a znechutené. Nikdy som si z nich nič nerobila. Vedela som, ako pôsobím na ľudí. Vedela som, ako ma vnímajú. Ako obyčajnú nevzdelanú kurvu. Tou som vlastne aj bola. Ale ako som už spomínala, nič som si z toho nerobila. Ja som o živote už niečo vedela. A nebola som takáto vždy. Ale život ma naučil, že byť dobrou a vrúcnou sa nevypláca, a preto som bola donútená byť iná.

Prechádzala som po ulici a tešila sa zo zamračeného dňa, pretože to znamenalo, že som mohla bezproblémovo kráčať po uliciach. Nikto si nevšimol, že so mnou niečo nie je v poriadku. Vyzerala som presne tak ako človek. Aj som nim raz dávno bola. Ale to už je minulosť. Teraz som bola najobávanejším predátorom, aký sa na svete pohybuje. Nemala som žiadne záväzky, ani pravidlá.

Kým som kráčala do „práce,“ väčšina mužov sa za mnou otáčala a obdivne pískali. Bola som na to zvyknutá. Keby len tušili, že mi občas poslúžia aj ako večera, myslím, že by s tým okamžite prestali. Otvorila som dvere od klubu Angels Scream, kde som pracovala. Bol to pajzel, to som musela priznať. Ale ja som bola nútená pracovať tu.  Každý večer to tu bolo narvaté nadržanými chlapmi. Tí sa delili na viacej skupín. Boli takí, ktorí chodili do bordelu kvôli tomu, že nemali partnerku a nerobilo im problém nechať sa uspokojiť profesionálkou, potom tu boli tí, čo síce partnerku mali, ale niečo im v sexe chýba, no a naposledy tu boli tí, ktorých predstava „špinavého sexu s kurvou“ jednoducho vzrušuje a môžu byť na ňu aj agresívni, lebo si za to platia.  Chlapi boli bezcitné prasce. Avšak, žena, ktorá sa dá na dráhu – pekne povedané – prostitútky, s tým musí rátať.

„Och, ahoj, Sweet,“ začula som hlas Lauren, mojej kolegyne. Okrem nej tu pracovalo ešte ďalších päť dievčat, Alice, Mary, Mia, Lisa a Nicole. Avšak, Lisa a Nicole neposkytovali služby sexu. Ony väčšinou robievali len striptíz.

Lauren bola o niečo vyššia odo mňa, a jej karamelové vlasy sa jej vlnili po lopatky. Na sebe mala  priliehavé džínsy a top bielej farby. Samozrejme, bola pekná. Toto „povolanie“ si to vyžadovalo. Nemohli sme tu mať škaredé káčatká, dokonca ani priemerné labute. Tu museli byť len tie najdokonalejšie labute. Niekto by si možno pomyslel, že v tomto bordeli je aj veľa chorôb, a preto sa naše pracovníčky často menia. To však nebola pravda. Boli tu tvrdé pravidlá, ktoré bolo treba dodržiavať. Pretože aj šľapky sa delia na dve skupiny. Do prvej skupiny patria tie, čo „šlapú“ na ulici a nechajú sa pretiahnuť hocikým. A do druhej skupiny patríme my. Pravidelne musíme absolvovať prehliadky, v ktorých sa zisťuje, či netrpíme nejakou pohlavnou chorobou. Teda až na mňa.

Sadla som si na barovú stoličku a prekrížila si nohy. Lauren sa posadila vedľa mňa. Vedela som, že má nemá bohvieako v láske, ale musela ma pretrpieť, pretože ja som bola tá „šéfova najobľúbenejšia.“ Ako by som si len priala nebyť. Ten sa tu však nezdržiaval často. Prišiel maximálne raz za dva týždne. A aj to len kvôli jednej veci – aby skontroloval, či som nezdrhla. Ostatné ho nezaujímali.

„Mary je už tu?“ spýtala som sa, aj keď som odpoveď vedela. Nie, nebola tu, pretože som necítila jej vôňu. Ale musela som byť presvedčivá.

„Nie, zatiaľ nie. Mala asi ťažkú noc. Myslím, že musela splniť nejaké tri objednávky.“ Áno, aj takto sa tomu niekde hovorí. Objednávka.  

„Dáš si drink?“ spýtala sa Lauren po chvíli a ja som len zavrtela hlavou. Nekomentovala to. Nikdy som tu nič nezjedla, ani nevypila. Už si zvykli na to, že Sweetheart bola čudná. Dokonca ani nepoznali moje skutočné meno. Ani šéf a zároveň môj stvoriteľ nevedel, ako sa skutočne volám. Preto ma pred dlhými rokmi pomenoval Sweetheart. Vraj sa to ku mne hodí. Nenamietala som.

 Bola pravda, že mňa si muži vyberali najčastejšie. Keby však len vedeli, ako ďaleko som od Srdiečka v skutočnosti mala. Ale všetky baby tu mali svoje krycie meno. Neexistovalo, aby sme sa predstavovali vlastnými menami. Tie neboli dôležité. Len ja som bola pre nich nejakou zvláštnosťou, ale po týždni to prestali riešiť a nestarať sa do mňa tak, ako som sa ani ja nestarala do nich.

Bar sa začal postupne napĺňať mužmi v rôznom veku. Od dvadsiatnikov až po päťdesiatnikov a vyššie. Okolo desiatej to začínalo naberať tú „správnu atmosféru.“ A presne v tom čase si nás aj dnes zavolali k stolu dvaja muži, ktorí tu už hodnú chvíľu sedeli a popíjali. Obaja boli blondiaci.

„Ahojte, fešandy,“ povedal podnapito jeden z nich, keď som aj s Lauren pribehla ich k stolu.

„Ahoj,“ odvetila som sladko. Vedela som, že tomuto hlasu muži nevedia odolať. Sadla som si tesne vedľa neho a Lauren sa posadila vedľa toho druhého.

„Čo keby ste si s nami dali nejaký drink,“ povedal chalan, čo sedel pri Lauren.

„Že váhaš,“ vložila sa do toho dotyčná a anjelsky sa usmiala. Lauren bola v tejto brandži ako doma. Prostitútkou bola už päť rokov, čo oproti mne nie je veľa, no šlo jej to dobre. Táto práca však nebola pre slabé žalúdky. Ja som to už tak nebrala. Všetko to chce len zvyk. Avšak, nerobila som to preto, lebo som chcela. Dokonca ani preto, že by som potrebovala prachy. Ako upírka som si za roky mojej existencie toho zarobila veľa a nikdy nebol problém dostať sa k peniazom, no ja som to robiť musela. Bola som nútená a keď som nechcela problémy, musela som poslúchať. A rovnako, toto bolo to, čo som vedela najlepšie.

Medzitým prišiel k nášmu stolu Peter, ktorý tu pracoval ako barman. Lauren mu prezradila objednávku, na čo len prikývol a so slovami „hneď to bude“ odišiel späť k baru.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa ma neznámy muž vedľa mňa. Pozrela som naňho a jemu sa srdce rozbúchalo ako život. Áno, vedela som, že bude takto reagovať. Muži boli tak predvídateľní. 

„Sweetheart,“ odvetila som automaticky. Ďalej už nič nekomentoval a začal ma bozkávať na krku. Neprejavila som žiadnu emóciu. Nič som ani necítila. Jednoducho, toto bola moja práca. Peter pred nás postavil naše drinky a ten druhý blondiak to všetko vyplatil.

„Ja som Mike,“ zamrmlal mi nakoniec do pokožky ten „môj.“ Mike. Aké obyčajné meno. Za posledný týždeň som mala minimálne piatich Mikeov. Ale najzvyčajnejšie meno je John. Taký sa tu nájde každý večer.  Lauren už  odišla so svojim klientom na izbu, a keď to zbadal Mike, navrhol mi to isté. Dohodli sme sa na „klasike“ a Mike  mi zaplatil sumu, ktorá sa platí na pol hodinu. Klienti si mohli vybrať, či si chcú užiť pätnásť minút, pol hodinu, alebo dlhšie. Samozrejme, čím dlhší čas si vyberú, tým viac platia.

Vybrala som sa s ním hore do izieb, ktoré sme tu mali. Izieb bolo dokopy desať, z čoho každá vyzerala približne rovnako. Veľká posteľ, steny natreté na ohnivú oranžovú, alebo až červenú. Keď som sa s Mikeom dotrepala do jednej z nich, okamžite sa na mňa vrhol. Avšak, ešte som ho musela zastaviť. Bola som si istá, že vedel, o čo pôjde, no myslel si, že mu dovolím začať aj bez toho.

„Počkaj, najprv sa musíš ísť osprchovať. To je povinnosť.“ Mike zafučal, ale postrčila som ho k dverám „kúpeľne,“ ktorá bola v každej izbe. Vždy pred stykom sme sa my aj klienti museli osprchovať. Ja som to už stihla doma a dnes som ešte nemala nikoho, takže to zostalo len na Mikeovi. V kúpeľni nájde aj kondóm, ktorý bol tiež povinnosťou. Bez neho nemohlo byť nič. Samozrejme, ja by som nemohla dostať žiadnu chorobu a už vôbec nie otehotnieť, ale to som nemohla prezradiť a musela som hrať svoju úlohu presvedčivo. Nikto nemohol mať ani podozrenie, že so mnou nie je všetko v poriadku.  Mohla by som aj podvádzať, ale nikdy som nemala istotu, že by sa nejaký chlap, s ktorým som mala sex nepreriekol a niekde nepovedal, že to robím aj bez toho. Keby sa to dozvedel šéf, trest by ma neminul. Šéf bol pre mňa nočná mora.

O chvíľu vyšiel Mike von z dverí celkom nahý. Premerala som si ho. Existujú aj krajší, ale celkovo to s ním nevyzeralo až tak zle. Ja som ležala na posteli a znudene som sa pozrela na strop. Mike sa došuchtal k posteli a okamžite sa na ňu zvalil. Keďže odo mňa nežiadal nič veľké, nechala som ho, nech sa so mnou pohrá. Začal mi vyzliekať podprsenku, a potom mi jazykom začal dráždiť bradavky.

„Si tak sexy, Sweetheart,“ šepkal. Muži mi to často vravievali. Slová ako bohyňa, kráska a podobne, som počúvala často. Lenže muži sa nikdy nepozerali na vnútornú krásu. Ani teraz, ani v minulosti. Jednoducho, všetky ženy – nie len my, čo sme svoje telo predávali – slúžia mužom len na sex a uspokojenie. Jeho slová so mnou nič zvláštne nespravili. Potom mi rozopol sukňu a začal ju ťahať rýchlymi pohybmi dole, až som zostala len v tangách. O chvíľu ma vyzliekol celú. Keď do mňa vnikol, zavzdychal a okamžite začal prirážať rýchlejšie.

„Kurva, toto je skvelé,“ rozkrikoval sa, pričom sa mu plietol jazyk a prudko prirážal ďalej. Časť mojej mysle sa zaoberala ním, no tá druhá, koľko mužov asi budem musieť ešte dnes uspokojiť. Obvykle sú to asi traja - štyria, ale môže sa stať, že aj viac. Niekedy som premýšľala aj nad tým, či mužom nie je moje tvrdé a studené telo nepríjemné. Avšak, nikdy sa nesťažovali. A podľa reakcie môjho terajšieho klienta, im to asi nevadilo. Mne to mohlo byť aj tak jedno, pretože šlo o to, aby mi zaplatili. To, či som ich už uspokojila alebo nie, už nebola moja vec.

Keď sa Mike urobil, rozdýchal svoj orgazmus, a chcel si ľahnúť na posteľ.

„No to určite. Okamžite sa zdvíhaj a choď. Tvoj čas už vypršal. Môžeme si to zopakovať, ale len vtedy, ak znova zaplatíš,“ povedala som rozhorčene.  Zamračene na mňa pozrel, oči sa mu klížili, ale zdvihol sa z postele. Zapadol v kúpeľni, ale ja som ostala ležať. Keď vyšiel von, bol už oblečený. Trochu som sa čudovala, že to dokázal v takomto stave. Bez ďalších slov opustil izbu. Vtedy som sa postavila a zamkla som dvere, aby mi sem teraz nikto nevliezol. Zo zeme som si pozbierala svoje veci a šla som sa tiež osprchovať. Keď som sa upravila, donútila som sa nahodiť úsmev na tvár a pokračovať vo svojej práci, ktorej sa venujem už tak dlho.

Touto kapitolou by som Vám rada predstavila moju novú poviedku. Je trošku z iného súdka, no chcela som vyskúšať aj iný žáner, nie len stále tie "pohodovky." Chcela by som sa spýtať, či by ste mali záujem aj o pokračovanie, alebo by som to mala radšej celé zabaliť a venovať sa niečomu inému? :) Beriem akékoľvek pripomienky, kritiky, všetko... 

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - Prológ + 1. kapitola: