Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 15. kapitola

20.11.2011 (17:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 7469×

Bella:

Keď Edward odišiel, našla som číslo na Jacoba Blacka. Bol to chlapec z rezervácie. Vlastne muž, lebo ako chlapec už dávno nevyzeral. Charlie sa priatelil s Billym, jeho otcom, a Jacob bol moja záchrana stále, keď moje autíčko vypovedalo službu. Stávalo sa to dosť často a tak, keď som zavolala, automaticky predpokladal, že môj červený tátoš zas štrajkuje.

„Tak, čo je nákladiačiku? Nejde alebo si ho zas rozbila?“ Hlasno sa zasmial.

„Nie. Auto je v pohode. Chcem s tebou hovoriť o inom,“ povedala som trocha urazene. Jacob bol chvíľu ticho.

„O čom chceš hovoriť?“ opýtal sa pridusene.

„O vašich legendách,“ šepla som.

„To som si mohol myslieť. Bella, ja o tom s tebou nebudem hovoriť. Sam ti povedal všetko podstatné,“ povedal rázne.

„Dobre, Jacob. Vezmem si auto a skočím ku Cullenovcom domov a oni mi hádam všetko povedia, keď sa to opýtam na rovinu. Myslíš, že sa mám opýtať rovno, či sú upíri alebo na nich mám ísť pomalšie?“

„Hej, brzdi! Zbláznila si sa? Nikam nepôjdeš, jasné! Sľúb mi to,“ prskol.

„To nemôžem. Jedine, že sa so mnou o tom pozhováraš,“ zvolila som taktiku vydierania.

„Dobre. Vezmem motorku a o pol hodiny som u teba.“ Víťazne som sa usmiala. Jacob nebol v pravom zmysle slova môj kamarát, ale rozumeli sme si. Bol vážne milý a vždy ochotný zachrániť moje auto.

Do pol hodiny bol vážne u nás. Nervózne prišiel ku dverám a prešiel do kuchyne. Nedal mi ani šancu nič povedať.

„Pozri, Bella. Sama si vytočila.“ Zahryzla som si do pery. Nepovedal mi nič nové.

„On ma zase vystrašil,“ prskla som.

„Teba vystrašil Sam? Viac by ťa mal desiť ten Edward. On je netvor,“ osopil sa na mňa Jacob.

„Jacob, Edward ma niekoľkokrát zachránil. Prečo by to robil, ak by bol nejaký netvor? Mám ho rada. Všimla som si, že s ním nie je niečo v poriadku, ale žeby bol upír? To mi nenapadlo. Jednému však nerozumiem. Ak je taký nebezpečný, ako sa mu môžete postaviť vy indiáni?“ Pozrela som uprene na Jacoba a on sa zvláštne zahľadel do zeme.

„Bella, to je zložité. Nesmiem ti to povedať,“ šepol. Ja som nahnevane dupla nohou.

„Budeš musieť, inak sa na to opýtam jeho.“ Zanovito som si zložila ruky na hrudi.

„Koniec koncov... začal s tým Sam. Je jasné, že to v tebe vyvolalo otázky,“ šomral si popod nos sám pre seba.

Jacob nakoniec rezignovane pretočil oči. Vzal ma za ruku a cez kuchynské dvere sme vyšli za dom. Nervózne sa poobzeral a potom si začal vyzliekať veci. Vyvalila som oči a schmatla kovovú rúrku, ktorú mal Charlie opretú pri dielni. Jacob sa na mňa nechápavo pozrel.

„Prečo sa vyzliekaš!“ štekla som.

„Chcem ti niečo ukázať,“ prskol. Zovrela som palicu ako tenisovú raketu.

„Tak na toto nie som vážne zvedavá. Ak si dáš dole ešte niečo, tak ťa tak udriem, že budeš zuby hľadať až po La Push.“ Jacob pokrútil hlavou a stiahol si košeľu. Keď mu padli nohavice na členky, poriadne som sa s tou tyčou napriahla.

Vtedy sa zachvel a predo mnou stál obrovský, chlpatý vlk. Vykríkla som a nohy sa mi podlomili. Padla som na zadok a začala som rýchlo cúvať dozadu. Lapala som po dychu. Nemyslím, že som sa bála. Bola som v šoku. Triasla som sa na celom tele. To veľké čudo si ľahlo a pozeralo na mňa. Rýchlo som sa natiahla po tyč a s jej pomocou som sa roztrasene postavila.

„Čo-čo-čo to, dočerta, je?“ vypískla som. To zviera hlasno mľasklo a potom hrdelne zavrčalo. Tyč mi doslova vypadla z rúk.

„To si ty, Jacob?“ opýtala som sa. Zviera akoby prikývlo a plazením sa priblížilo asi o pol metra. Rýchlo som rukami vystrelila pred seba.

„Zostaň kde si. Bože, to sa mi hádam sníva. Ty si pes!“ Zviera trocha nesúhlasne pokrútilo hlavou a namosúrene si odfrklo. V miernej panike som pritlačila dlane na oči. Keď som ich znova zložila z tváre, stál predo mnou polonahý Jacob. Akurát si zapínal nohavice.

„Bella, viem, že to bol šok, ale indiáni sa menia. Sme dosť silní a rýchli, aby sme sa o upírov postarali. Sme ich prirodzenými nepriateľmi.“ Obliekol si košeľu. Bolo mi na omdletie. Keď existujú takéto gigantické psy, tak určite existujú aj upíri. Krútila som hlavou.

„Tak Edward a jeho rodina sú upíri. Ale ako je to možné. Carlisle je dokonca doktor a vieš koľkokrát mi bral krv?“ Zachvela som sa.

„Bella, Cullenovci sú trocha divní upíri. Nepijú ľudskú krv, ale každý z nich má za sebou aj temnejšiu minulosť. Nezabíjajú ľudí a to je jediný dôvod, prečo sa s nimi moji predkovia pred sto rokmi dohodli, že budeme žiť v mieri. Carlisle sa dohodol s vtedajším náčelníkom a dohodu dodržiavame pokiaľ sa dodržiavajú pravidlá. Nesmú loviť zvieratá na našej pôde a nesmú ublížiť človeku. Zatiaľ tomu rozumieš?“ opýtal sa ma, akoby som bola zaostalá.

„Počkať, pred sto rokmi?“ pískla som poriadne vysokým hlasom. Jacob nevzrušene prikývol.

„Stále tomu nejako nemôžem uveriť. Edward a ja sme si ale blízky. Ja ho mám rada. Verím mu,“ šepla som. Jacob sa doobliekal a podišiel ku mne.

„Bella, rozmýšľaj. Človek a upír? Tomu strapatému najskôr troška hrablo, že s tebou chodí alebo trpí nejakou masochistickou úchylkou.“ Uprene na mňa hľadel.

„On je skvelý. Chcela som sa s ním...“ Zarazila som sa. Len to zo mňa vybehlo a Jacob zalapal po dychu.

„Čo si s ním chcela robiť?“ opýtal sa šokovane.

„No čo asi?“ štekla som.

„Zbláznila si sa? On je predsa upír. Vy sa aj normálne bozkávate?“ Vyvalil oči.

„Veď hovorím, že spolu chodíme. Čo si myslíš, že robíme, keď sme sami. Dívame sa na seba?“ Cúvla som k dverám a Jacob šiel so mnou.

„Teraz, keď vieš pravdu, čo s tým urobíš?“ Hľadel mi do tváre.

„Ja ho mám rada a som mu vďačná za život. Ja neviem, čo mám robiť. Asi mu dám šancu povedať mi pravdu.“ Oprela som sa o kuchynský stôl a pozrela na spálené miesto na linke.

„Nemala by si sa k nemu vôbec približovať. Som tvoj kamarát. Toto nedopadne dobre. Ver mi. On nie je človek a to si musíš uvedomiť.“ Natiahol ku mne ruku, no ja som ustúpila.

„Ani ty nie,“ šepla som.

„Bella, v mojich žilách prúdi krv, bije mi srdce a krvácam, keď sa zraním. On nie. Nekoluje v ňom už život. Nás nemôžeš porovnávať,“ povedal zvláštnym tónom.

„Jacob, tak ako sa nebojím teba, nebojím sa ani jeho. Ja jednoducho priťahujem všetko nebezpečné a zvláštne. Je to môj osud. Dám šancu tebe a preto aj jemu. Ty si môj kamarát a s ním chodím.“ Zamyslela som sa. „Bože, ja chodím s upírom. To som celá ja,“ povzdychla som si.

Keď Jacob odišiel, bola som na odpis. Nejako som sa z toho všetkého nevedela spamätať. Musela som to stráviť. Kamarátim sa s vlkolakom a chodím s upírom. Teraz by ma zaujímalo, či existujú aj škriatkovia a kúzelné víly. Vážne som teraz nevedela, ako mám reagovať. Mám Edwardovi povedať, že o ňom viem?

Najlepšie by bolo overiť si Jacobove slová. Edward neje, nepije, nespí, nekrváca a zabudla som sa opýtať, či na slnku zhorí. Mám pocit, že toto budú pre Edwarda náročné dni. Uložila som sa na bok do postele a snažila sa zaspať, aj keď to bolo po dnešnom dni viac než náročné.

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 15. kapitola: