Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 18. kapitola

01.12.2011 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 8623×

Edward:

Bella mi teda dala pekne zabrať. S vetou, že vie pravdu, mi spadol zo srdca obrovský balvan. Pekne ma ale potrápila, mrška. Chvíľu som si vážne myslel, že ma chce zabiť. Tí vlci ma šokovali, že jej povedali pravdu a keď povedala, že sa pred ňou Jacob Black premenil, myslel som, že skolabujem. To šteňa ju tak ohrozilo, to je nepredstaviteľné. Budem si s ním musieť ráznejšie pohovoriť.

Môcť sa prebehnúť lesom s Bellou bez toho, aby som tajil kto som, bol úžasný pocit. Najprv dosť hystericky zvreskla. Zľakol som sa, že som to prehnal, no potom sa jej krik zmenil na výbuchy neskrývanej radosti. Smiala sa, keď som sa vyhupol do vzduchu a nakoniec si to celkom užívala. Vzal som ju na všetky svoje obľúbené miesta, aj keď už bola tma a nemohla nič poriadne vidieť. Konečne ma prestal bolieť aj žalúdok, po jej skvelom kuchárskom umení. Rozprával som jej o sebe a vlastne ani nie tak o sebe, ako celkovo o upíroch.

Chcel som ju už odniesť domov, no chcela, aby som ďalej bežal. Myslím, že neverila tomu, že sa nemôžem unaviť. Keď mi okolo tretej nad ránom zaspávala na chrbte a oddane si kládla hlavu na moje rameno, prehupol som si ju do náručia. Nijako neprotestovala. Cez ruky jej viseli dlhé rukávy môjho saka a ona ich rozkošne tisla k mojej hrudi a tvár zaborila do mojej košele. Aj keď stále namietala, aby sme ešte nešli domov, keď som ju ukladal do postele, spala tak tuho, že som jej bez problémov vyzliekol sako a bundu so svetríkom. Stiahol som jej topánky a uložil ju do tepla jej periny.

Opatrne som sa uložil k nej. Bolo to odo mňa dosť drzé, ale nechcelo sa mi odchádzať. V krátkej chvíli ležala na mojej hrudi a prsty jej ako začarované putovali po mojom hrudníku, až našli škáru medzi gombíkmi. Dotyk jej pokožky ma hrial ako rozpálené uhlíky. Jej vôňa ma v každej stotine sekundy pripravovala o rozum.

Dnešok som si síce plánoval inak, ale aj tak to bolo úžasné. Na druhej strane, teraz môžem na milovanie s ňou zabudnúť. Ktorá žena by sa chcela milovať s upírom. To predsa aj choro znie, nie to, aby to ešte Bella dobrovoľne urobila. Keď však pozriem na tú krehkú vílu, ktorej sa podarilo cez úzku štrbinu zapínania gombíkov prepchať už celú ruku, začínam si myslieť, že by som sa s ňou ani milovať nemohol. Mal by som strach, že jej ublížim. Aj teraz tu ležím a bojím sa pohnúť, aby sa jej neležalo nepohodlne. Predsa som mnohé veci, čo sa týka našej fyzickej lásky nedomyslel.

V prstoch som zodvihol jej ruku. Bola tak jemná. Jej pokožka je hodvábne priesvitná a jej kosti sú krehučké. Prešiel som jej prstami po líci a ona rozkošne nakrčila nos. Pohladil som ju cez krk, hruď, pás, až na bok. Bola príliš zraniteľná. Nemohol som uveriť tomu, že tak jemné stvorenie pokojne spí na hrudi netvorovi ako som ja. Žiadny pud sebazáchovy, inštinkt prežitia. Bella je naozaj zvláštny človek. Lepí sa na ňu smola celého sveta a momentálne aj jeden beznádejne zamilovaný a nadržaný upír.

Ráno sa s patričným hrmotom dovalil Charlie. Pobozkal som Bellu na čelo a jemne sa ju snažil zobudiť. Nerobil som to rád, lebo to bolo ako zobudiť spiaceho anjela, ale domov sa vrátil jej otec a v nie najlepšej nálade. Bella otvorila oči a okúzľujúco sa usmiala. Teda skôr to vyzeralo tak, že napoly spí.

„Edward,“ šepla rozkošne.

„Charlie je doma, princezná. Ak to chcem prežiť, musím ísť,“ šepol som. Bella sa neopakovateľne zaškerila.

„Si nesmrteľný,“ šepla rozkošne.

„Ja áno, ale ty nie a Charlie tiež nie a nechceme predsa, aby dostal infarkt. Prídem na obed a vezmem ťa k nám. Dobre?“ S prižmúrenými očami prikývla.

Šiel som k oknu, keď sa na posteli prevalila, aby na mňa videla. Bola dosť na kraji, a tak som v poslednej sekunde priskočil, aby nespadla. Vtedy už ťažké topánky jej otca zastali pri dverách. V tej sekunde som už nemal čas na skok z okna. Pritlačil som sa k zemi pri posteli a Bella ako na povel zatvorila oči. Charlie otvoril dvere a chvíľu sa na Bellu díval. Zbožňoval ju a ja som sa mu nedivil. Bola jeho dcérou, ale aj jeho najdrahším stvorením na tejto zemi. Videl ju ako ja, len z nesebeckejšieho uhla pohľadu. Bola jeho anjelom a tu sa vo mne vzbudil zvláštny pocit žiarlivosti a nepochopiteľného hnevu. Bolo pre mňa dosť ťažké, že ju ešte niekto tak zbožňuje a nárokuje si ju pre seba.

Charlie myslel na to, že by ju nedal nikomu na celom svete, no ja som ju tak veľmi chcel. Už teraz som vedel, že budeme musieť dospieť s jej otcom k nejakej dohode. Charlie po chvíli odišiel a len čo zavrel dvere, tá potvorka sa nahla z postele a rozosmiala sa. Tlmila svoj záchvat rukou cez ústa. Prišlo jej nesmierne vtipné, ako ležím na polovicu strčený pod posteľou. Rýchlo som jej vtisol bozk a rozbehol sa k oknu. Chcel som byť rýchlejší, než Charlie, čiže som bol preč skôr, ako zišiel po schodoch do kuchyne.

Doma som sa len mihol. Keď ma zbadala Esme, napäto čakala, čo poviem. Pozrel som sa jej do očí a ona bola len krok od toho, aby svoju dosť intímnu otázku nevykríkla.

„Nie, nespali sme spolu,“ šepol som. Vyvalila oči a na moje prekvapenie jej to bolo dosť ľúto. Zbehol do kuchyne aj Carlisle s rovnakou otázkou v mysli a než sa stihol opýtať aj nahlas, Esme mykla hlavou, že nie a tak sa Carlisle nepýtal.

„Esme, prídeme s Bellou na obed.“ Esme sa zaleskli oči.

„Navarím. Skvelé,“ rozplývala sa.

„Vážne, skvelé. To budeme musieť akože jesť?“ opýtal sa Emmett, ktorý mal tiež v mysli len jedinú otázku. Prebehol po mne pohľadom. Jeho odbornému oku nič neujde. Znechutene sa otočil smerom do obývačky.

„Jasper, vyhral si. Nedala mu,“ zvreskol. Domom sa ozval smiech a ja som mal chuť krátiť upírov o hlavu. Chcel som im najprv povedať, že Bella o upíroch už vie, ale nenechám si ujsť, ako bude Emmett jesť a posadím ho k Belle. Myslím, že sa Bella tiež rada zahrá hru, ako nakŕmiť mojich bratov. So mnou jej to včera išlo skvele.

Prezliekol som sa a vyrazil pre moju princeznú. Zaparkoval som vedľa Charlieho a zaklopal. Otvoril mi pán domu.

„Včera si tu bol?“ vyprskol namiesto pozdravu. Keby som nebol upír a nečítal myšlienky, tak pri pohľade do jeho tváre beriem nohy na ramená.

„Áno, pane. Bol som tu na večeru. Doniesol som Belle kvety, dali sme si cestoviny a koláč a šiel som domov.“ Široko som sa usmial. Charlie už podrobil výsluchu aj svoju dcéru, keď našiel ruže vo váze a povedala mu rovnakú verziu ako ja. Pustil ma dnu.

„Kam idete teraz?“ opýtal sa stroho, akoby viedol výsluch.

„Moja mama pripravuje rodinný obed a pozvala Bellu. Esme si ju veľmi obľúbila,“ povedal som uvoľnene.

„A ty tiež, ty spratok,“ zašomral si popod nos a ja som sa so sklonenou hlavou zasmial nad jeho bezprostrednosťou. To má moja Bella po ňom. Skvelé gény.

Bella zbehla zo schodov. Mne sa zatajil dych a Charliemu primrzol úsmev. Bellu som ešte v šatách nevidel. Tmavomodré šaty jej siahali nad kolená. Mala na sebe modrý svetrík a vlasy rozpustené. Topánky na opätku ešte predĺžili jej nohy a ja som sa neubránil tomu, aby som si ju neprezeral.

Začervenala sa a sklopila oči. Pôsobila tak neskutočne cudne, aj keď v niektorých prípadoch bola ako dračica, ale to som vedel len ja. V dobe, z ktorej pochádzam, by bola nesmierne vyzývavá. Dnes by ju označili ako vkusne a decentne oblečenú, no pre mňa bola nesmierne sexi. Až som sa zahanbil nad reakciou, ktorú u mňa vyvolala.

„Si nádherná,“ šepol som omámene. Charlie si ma premeral.

„Dobre, Rómeo, zatvor ústa a začni dýchať. Kedy mi privedieš dcéru späť?“ opýtal sa Charlie. Mal som mu chuť povedať, že nikdy, že si ju nechám len pre seba a nikomu ju nedám, ale to by som najskôr nedopadol najlepšie.

„Bol by som rád, keby zostala aj na večeru,“ povedal som zdvorilým tónom.

„Ja by som bol rád, ak by bola doma okolo ôsmej,“ povedal Charlie rozhodne.

Keď sme už sedeli v aute, Bella sa ku mne nahla. Pozrel som na ňu, lebo som, samozrejme, nepochopil, čo chce. Ruku mi zakotvila za krk a pritiahla si ma k sebe. Bol som z Charlieho tak mimo, že som zabudol na bozk. Bella sa mi otrela o pery, ale mne to nestačilo, preto som auto za najbližšou zákrutou zastavil a stiahol moju princeznú na seba. Okupoval som jej pery, kým som nemal aspoň na chvíľu dosť. Bella sa len zasmiala.

„Si fakt neunaviteľný,“ skonštatovala. „To je skvelé,“ dodala s úsmevom.

„Skvelé?  V čom?“ opýtal som sa pobavene, lebo som jednoducho nevedel pochopiť, ako to môže brať s takou ľahkosťou.

„No, skvelé v tom, že sa mi pri žiadnej činnosti neunavíš. Teda, platí to pre všetko, čo robíš, že?“ Tak po týchto vetách, nebyť upír, tak sa červenám. Nahol som sa k nej a otrel sa perami o jej ucho.

„Neunavím sa nikdy a pri ničom,“ šepol som a Bella sa zachvela.

17. kapitola - 19. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 18. kapitola: