Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 31. kapitola

14.02.2012 (19:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 57× • zobrazeno 7324×

Bella:

Keď Charlie s Edwardovou pomocou zliezol zo strechy, bol to iný muž. Je pravdou, že ho Edward zachránil pred hrozným pádom, ale takýto obrat som nečakala. Edward sa usadil v našej obývačke a ja som si sadla k nemu. Charlie odbehol do kuchyne.

„Čo tu vlastne robíš?“ opýtala som sa Edwarda, lebo mi neprišlo najmúdrejšie, že môjho otca provokuje.

„Chcel som ťa vidieť,“ šepol Edward a pobozkal ma na pery. Rýchlo som sa ho pokúšala odtlačiť, no skúste odtlačiť upíra. Viac šancí by som mala s dvojtonovým terénnym autom. Sám ma po pár sekundách pustil práve vo chvíli, keď vstúpil môj otec s podnosom s malinovkou.

„Hej. Toto sme si nedohodli. Ruky preč od nej. Maj trocha rešpektu. Tá mládež je hrozná. Ja vo vašom veku...“ Môj otec zmĺkol, lebo som zodvihla obočie a uprene sa na neho zadívala. On v mojom veku čakal s Renée mňa.

Edward sa len usmieval a nepovedal skoro ani slovo. Hovoril Charlie alebo ja a po hodine sa Edward postavil, že už ide. Ničomu som nerozumela. Keď som ho vyprevádzala, myslela som, že sa vráti hneď oknom späť, no povedal, že ide s Carlislom na rýchly lov. Večer som teda strávila sama. Nemohla som zaspať, stále som sa budila, a tak som si to ráno poriadne natiahla. Spala som takmer do desiatej. Charlie ma bol skontrolovať, či som neupadla do kómy, a to ma prebudilo. Keď som sa ako-tak prebrala, zbehla som dole.

„Choď sa preobliecť,“ povedal môj otec tesne pred obedom a ja som sa na neho nechápavo pozrela.

„Čo je zlé na tomto?“ opýtala som sa a prezrela si svoje obľúbené tričko.

„Budeme mať hostí,“ odpovedal mi záhadne. Hneď mi to malo napadnúť. Pečie sa divina a chladnička je naládovaná až po okraj. Prižmúrila som oči.

„Príde niekto z tvojich kolegov?“ zahrala som sa na detektíva a môj otec na mlčanlivého podozrivého.

„Nie.“

„Niekto z rezervácie?“ Snažila som sa podľa obsahu chladničky rozpoznať, o koho by mohlo ísť.

„Voda...“ Charlie sa zasmial a podlial mäso. „Na tomto si pochutnajú,“ šepol a ja som nechápavo pokrútila hlavou.

„Nepovieš mi to?“

„Poviem, keď sa pekne oblečieš.“ Takéhoto Charlieho nepoznám. Robí smiešne tajnosti a vyžaduje spoločenský odev. Šla som si teda obliecť niečo slušné. Navliekla som sa do dlhšej tuniky a vytiahla na seba svoje úzke rifle, ktoré šli ale okamžite dole, lebo sa mi ich nepodarilo zapnúť. Obliekla som si teda čiernu sukňu nad kolená a pri pohľade do zrkadla sa mi obracal žalúdok. Zbehla som do kuchyne a pred Charliem sa párkrát otočila.

„Spokojný?“ Môj otec len naznačil zdvihnutým palcom, že som jednotka a venoval sa úprave niečoho, čo mala byť asi studená misa.

„Pomôžem ti, len povedz, kto príde,“ šepla som nedočkavo.

„Nie. Uvidíš.“ Tie tajnosti sa mi nepáčili.

„A musím tu byť?“ opýtala som sa trucovito.

„A kam by si chcela ísť?“ Chcela som už odpovedať, keď som cez okno zbadala, na koho čakáme. Pred domom zastavil najprv čierny Mercedes a za ním strieborné Volvo. Pozrela som sa zdesene na svojho otca.

„To nie. To nemyslíš vážne,“ zaplakala som. Nemala som ani čas na žiadnu reakciu, lebo sa ozval zvonček a môj otec bežal k dverám. Náhlivo otvoril.

„Carlisle, Esme, vitajte,“ povedal milo a ustúpil, aby mohli vojsť. Na dverách si potriasli rukou.

„Smiem aj ja?“ opýtal sa Edward uvoľnene. Môj otec sa na neho zaškľabil.

„Čo už s tebou?“ poznamenal a podal mu ruku. Mne šli vypadnúť oči z jamiek. Pozdravila som sa s Carlislom a Esme, no na Edwarda som ani nepozrela. Čo to má znamenať? Prečo mi nepovedal, že prídu? Na čo vlastne prišli? Charlie vliekol Esme do obývačky a vysvetľoval jej, že všetko chystal sám, lebo som povedala, že nepomôžem, keď neviem, kto príde. Edwarda som schmatla hneď v chodbe.

„Čo tu chcete?“ vypenila som. Edward sa pokrivene usmial a pohladil ma po boku. Ustúpil, aby si obzrel moje oblečenie a tlmene zavrčal.

„Si krásna,“ šepol mi tým svojim mierne vzrušeným tónom a pritlačil mi pery na krk.

„Edward, čo sa deje?“ Odpovede sa mi nedostalo. Vzal ma za ruku a viedol do obývačky. Všetci už svorne sedeli na pohovke a mne to prišlo hrozne zvláštne. Edward sa postavil oproti mne a kývol na Carlieslea.

„No, Charlie pozná dôvod našej návštevy a zvyšok by som rád nechal na svojho syna,“ preniesol Carlisle neskutočne vážne. Pozrela som neisto na Edwarda a začala som si dávať dva a dva dokopy. Myslím, že ma tu niekto obišiel. Charlie vedel, že prídu a vie aj na čo. S Edwardom vydrží v jednej miestnosti a ešte chystá aj obed, pre upírov. To im bude tá divina určite chutnať.

„Bella, milujem ťa,“ začal Edward a ja som okamžite pustila jeho ruku.

„Hó! Čo sa tu deje? Myslím, že sa mi to nepáči,“ povedala som prekvapene. Edward sa ale nenechal rušiť. Vzal moju ruku pevne do dlaní a natočil ma k sebe.

„Milujem ťa. Si pre mňa všetkým. Nedokážem bez teba existovať.“ Díval sa mi do očí a ja som vedela, že hovorí zo svojho srdca, ale aj tak mi to prišlo zvláštne. „Bella, vezmi si ma. Buď mojou ženou.“ Pohladil ma po ruke a potom si teatrálne kľakol na koleno. V jeho ruke sa zjavil diamant ako hrom a ja som zalapala po dychu. Všetci napäto čakali, čo poviem.

Esme mi doslova visela na perách a mne sa v hlave zrazil hurikán Katrina s hurikánom Ivan. Neviem, ako presne vyzerá panický záchvat, no mala som pocit, že moje pľúca sa nedokážu nadýchnuť. Vytiahla som ruku z Edwardovej a ustúpila krok dozadu. Vyjavene som pozerala na Edwarda, na prsteň, na Charlieho, ktorý napäto čakal, čo zo mňa vypadne a potom na Esme a Carlislea, ktorý sa opatrne zdvíhal z pohovky.

„Prosím?“ opýtala som sa, akoby som zle počula. Edward najskôr pochopil, že je zle. Postavil sa a podišiel ku mne. Z druhej strany už stál Carlisle.

„Necítiš sa dobre?“ Ta otázka ma najprv prekvapila, no keď sa mi podlomili kolená, došlo mi, že zas vedeli niečo, čo ja nie. Zatočila sa mi hlava a nohy neposlúchali. Edward ma vzal do náručia a Carlisle sa po mne hneď natiahol. Edward si ma ale majetnícky pritlačil viac na hruď.

„Odnesiem ju hore. Trocha si oddýchne a bude to dobré,“ šepol a bez toho, aby sa čo i len pozrel na môjho otca, so mnou vybehol po schodoch. Uložil ma do postele a ľahol si ku mne. Ja som sa rýchlo pretočila na bok, k nemu chrbtom.

„Povieš nie, však?“ opýtal sa úplne pokojne. Hlava sa mi točila a hučalo mi v ušiach.

„Poviem nie,“ šepla som.

„Bella, milujeme sa. Je to tak?“ opýtal sa.

„Áno.“ Na to sa nedalo nič namietať.

„Čakáme spolu dieťa a obaja ho chceme. Je to tak?“ Jeho hlas naberal na dôležitosti.

„Áno. Môžem ale hovoriť len za seba. Ja ho chcem,“ povedala som s patričnou ráznosťou. Edward si povzdychol. Najskôr sa ho to dotklo.

„Chceme spolu tráviť každučkú chvíľu?“ opýtal sa.

„Iste.“

„Tak v čom je, prosím ťa, problém?“ Edwardov hlas bol rázny a povedala by som až panovačný.

„V tom, že ja sa ešte vydávať nechcem,“ šepla som a mala som slzy na krajíčku. Nedokázala som sa na neho pozrieť.

„Bella, ja ťa milujem a chcem ťa mať pri sebe doma. Charlie s tým súhlasil a je to na tebe. Ak si ma nechceš vziať, tak to budem musieť prijať,“ povedal vyrovnane. Postavil sa a jeho kroky smerovali k dverám. Tie sa otvorili a zavreli a ja som zrazu nevedela, čo robiť. Len tak to na mňa vybafne. Nijako ma na to nepripravil. Nikdy sme o tom nehovorili a odrazu sa mám vydať. Som tehotná, ale to neznamená, že sa musím hneď vydávať.

Posadila som sa na posteli a začala zvažovať, či som predsa len nezareagovala trocha unáhlene. Bojovala som sama so sebou. Milujem ho a chcem byť s ním, ale robiť preto divadlo mi prišlo hlúpe. Svadba je zbytočná vec, veď sa máme radi aj bez nejakého papiera. Na druhej strane by sa naše dieťa malo narodiť do manželstva. Ja som vážne hus. Čo to vyvádzam. Pre Edwarda to veľa znamená a ja ten jeden deň nejako vydržím. Vzdychla som si a postavila sa. Zbehla som zo schodov, no to som akurát začula, ako spred domu odchádzajú autá.

Môj otec vstúpil do domu a zvláštne sa na mňa pozrel.

„Kam šli?“ opýtala som sa prekvapene.

„Mladý dostal košom a očividne s tým nepočítal. Za normálnych okolností by som sa dobre bavil, ale vyzeral, že sa rozplače. Bolo mi jasné, že budeš robiť drahoty, ale keď už som s tým súhlasil aj ja, nemala by si skákať meter dvadsať?“ Charlie zodvihol obočie. Ja som sa na neho vystrašene dívala a potom sa mi z očí rozkotúľali slzy. Sadla som si na prvý schod a zaborila tvár do dlaní.

„Keď ja som taká hlupaňa,“ zaplakala som. Charlie si sadol ku mne.

„Áno. Nebudem ťa presviedčať o opaku. Si hlavne mladá. Obaja ste, ale vyzerá to tak, že ťa ten fagan fakt ľúbi.“ Pozrela som na svojho otca, ktorá ma rýchlo objal. „Mám mu zavolať, aby sa vrátil aj s tým šutrom?“ opýtal sa trocha posmešne.

„Ty by si mu vážne zavolal?“ opýtala som sa pridusene.

„Bella, ja ti ho dovlečiem aj v putách, ak budeš chcieť. Pre moju sladkú princeznú všetko.“ Pohladil ma po vlasoch a ja som sa zas cítila, ako keď som mala šesť. Vedela som, že môj otec by bol v putách schopný dovliecť aj upíra. Spokojne som si oprela čelo o jeho rameno.

„Myslíš, že ma bude ešte chcieť?“ šepla som.

„Toho sa tak ľahko nezbavíš. On je taká drzá pijavica.“ Môj otec sa ma pokúšal rozosmiať a zaberalo to. On ani netušil, akú mal pravdu.

„Vieš, čo je najhoršie?“ opýtal sa ma Charlie, keď sme vstávali zo schodov. Kývla som, že nie. „Navaril som pre armádu a oni nič nejedli.“ Môj otec sa zaškľabil. Prišlo mi to aj trocha smiešne. Aj tak by nejedli.

S otcom sme strávili celé poobedie spolu, zhovárali sme sa a jedli. Hovoril mi, ako bol požiadať o ruku René a dedo ho vyhodil. Neviem, čo to do mňa dnes vošlo. Najskôr ma len Edward zaskočil. Povzdychla som si, keď prišiel večer a Charlie musel do práce.

„Buď tu dobrá, jasné?“ povedal mi na dverách. Prikývla som. Vyšla som po schodoch a videla, ako miznú reflektory za zákrutou a už sa s jemným zaškrípaním otvorilo okno na mojej izbe. Zostala som bez pohybu a dívala sa na Edwarda. Mal kamenný výraz. Prešiel k posteli a sadol si.

„Hneváš sa?“ opýtala som sa trocha rozpačito.

„Nie. Je to tvoje rozhodnutie, keď si ma nechceš vziať,“ šepol.

„Som rada, že si prišiel. Vlastne som ani nedúfala, že prídeš,“ povedala som popravde.

„Mal som na výber. Mohol som zostať doma, kde sa ide Emmett a Jasper usmiať k smrti z toho, že si mi povedala nie, alebo sa túlať lesom. Dosť prší a začína primŕzať. Nie, žeby mi to vadilo, ale keďže šiel Charlie preč, nerád ťa nechávam samú.“ Stále sa tváril, akoby hovoril so stenou. Vedela som, že toto bude ťažké. Viem však, čo na neho platí. Vzala som zo skrine spodnú bielizeň a dlhšie tričko. Položila som to vedľa Edwarda tak, aby dobre videl hlavne tie malinké nohavičky.

„Idem do sprchy,“ šepla som a zmizla. Rýchlo som sa osprchovala a umyla si zuby. Do izby som sa vrátila len v uteráku a moja dokonalá socha upíra sa z toho miesta, kde sedel, ani nepohla. Prešla som teda k posteli a vzala nohavičky. Rýchlo som si ich navliekla a snažila sa úplne ignorovať to zalapanie po vzduchu, ktoré sa ozvalo za mojím chrbtom.

Navliekla som si tričko a obrátila sa k zrkadlu. Tričko som si vyhrnula pod prsia a otočila som sa bokom. Pohladila som si bruško. Bolo ešte stále ploché, no moje nohavice už ukazovali na fakt, že sa tam niečo deje. Edward bol v sekunde pri mne a na kolenách pritlačil pery k môjmu pupku. Vplietla som mu prsty do vlasov.

30. kapitola - 32. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 31. kapitola: