Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 32. kapitola

24.02.2012 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 7284×

Bella:

Edward sa nedokáže hnevať. Nedokáže sa hnevať na mňa a ja to viem nechutne zneužiť. Odtiahla som sa a sadla si na posteľ. Edward sa opatrne presunul ku mne a sklonil hlavu do môjho lona.

„Si na mňa zlá,“ pošepol a ja som ho začala hladiť vo vlasoch.

„Nemyslím si, že som zlá. Keby som bola zlá, neurobím toto,“ šepla som a zošmykla sa z postele rovno do jeho náručia. Stehná som okamžite ovinula okolo jeho bokov. Edward tlmene zavrčal. Nenechal sa dlho ponúkať. Zasypával ma bozkami a dotykmi. Než som sa stihla spamätať, tričko som mala vyhrnuté a Edwardova košeľa skončila v rohu izby. Oplácala som mu bozky a prestala vnímať okolie, ale len do chvíle, než mi zazvonil mobil. Nadvihla som sa, no Edward ma nekompromisne stiahol zas pod seba. S vynaložením všetkých síl som sa natiahla k stolíku a vzala do ruky telefón.

„Počkaj. To je Charlie. Musím to zodvihnúť. Ten je schopný poslať sem policajnú hliadku,“ šepla som a vymotala sa z Edwardovho pevného objatia. Prijala som hovor a pritlačila mobil na ucho.

„Ahoj, Charlie,“ povedala som uvoľnene.

„Ahoj, zlatko. Všetko v poriadku? Si sama?“ opýtal sa napäto.

„Isteže som. Už som osprchovaná, v pyžame a v posteli.“ Ta otázka, či som sama, ma zarazila. Hlas sa mi trocha rozochvel.

„Dobre. Tak dobrú noc a povedz Edwardovi nech kmitá domov. Jasné?“ Charlie nie je včerajší a ja neviem klamať. Odhalil ma. Myslela som, že odpadnem. Edward zaboril tvár do vankúša a dusil smiech. Mne by sa krvi nedorezal.

„Poviem,“ šepla som previnilo.

„Už si mu povedala, že si si to rozmyslela?“ opýtal sa môj otec a ten upír, čo pred chvíľou umieral od smiechu, vystrelil do sedu a prekvapene sa na mňa pozrel.

„Nie,“ zasmiala som sa.

„Je to na tebe, no mala by si mu to povedať a nezabudni ho potom poslať domov. Ešte si ťa nevzal.“

„Dobre. Ahoj,“ povedala som a zložila. Edward sedel napäto na kraji posteli.

„Čo si si rozmyslela? Čo mi máš povedať?“ pýtal sa Edward nedočkavo. Celý sa chvel a mne pripadal rozkošne detský.

„No, mám ti povedať...“ Nahla som sa a jemne ho pobozkala na pery. Edward ma pohladil po boku a bozk mi vrátil.

„No? Čo mi máš povedať?“ pýtal sa ma medzi drobunkými bozkami a neustále pritláčal pery na moje.

„Mám ti povedať, aby si kmital domov,“ šepla som odpoveď do jeho pier. Edward sa zarazene odtiahol.

„To som počul, ale vraj si zmenila názor. Myslel som, že sa to týkalo dneška a...“

„Nie. Zmenila som názor na niečo, o čom som sa zhovárala s Charliem.“ Rozhodla som sa Edwarda trocha ponaťahovať.

„Takže nešlo o mňa?“ Zodvihol obočie a ja som sa zaškerila. Postavil sa a prešiel do rohu izby. Vzal svoju košeľu a rýchlymi pohybmi sa začal zapínať.

„Prečo sa obliekaš?“ Nechápavo som pokrútila hlavou.

„Mám kmitať domov.“ Toto doťahovanie sa mi celkom páčilo, ale len pokiaľ som ho viedla ja. Postavila som sa a prešla k svojmu dokonalému ochrancovi.

„Pôjdeš domov až potom,“ šepla som a začala mu zas rozopínať košeľu. Edward sa na oko bránil, no veľmi to s tou obranou nepreháňal. Párkrát mi odtlačil ruky, ale nechal ma nemotorne porozopínať všetky drobunké gombíky.

Nepoznám nič úžasnejšieho a sexy, než keď sa Edwardovi prudko zrýchľuje dych až do tej hranice, že sa prudko nadýchne a potom dýchať prestane úplne. Sčernejú mu oči a jeho vždy isté a pevné ruky sa trocha chvejú. Myslím, že ak by som od neho v tomto stave chcela čokoľvek na svete, tak to mám. Cúvala som smerom k posteli a celkom sebaisto som rozopínala gombíky jeho nohavíc. Mala som vyhrané. Narazila som o rám postele, no Edward ma šikovne zachytil a opatrne ma položil do perín. Priľahol ma a nežne bozkával.

„Edward...“ vzdychla som a prehla sa vzrušene do oblúčika. Edward sa práve venoval mojim prsiam. Mala som ich tehotenstvom nesmierne citlivé. V takýchto situáciách sa jednoducho nedá myslieť. Zvíjala som sa pod jeho telom a užívala si.

„Bella, vezmi si ma,“ pošepol mi do ucha a jeho studené pery sa otreli o moje ucho a potom sa prisali no môj krk. Jeho bozky a dotyky na mojom tele boli zmyselné aj tým, že moju rozpálenú pokožku neustále schladzovali ako kocky ľadu. Tlmene som sa zasmiala, lebo som okamžite pochopila, o čo mu ide. Chce ma donútiť povedať áno. Rozhodol sa využiť na mňa všetky svoje prednosti.

„Bella...“ šepol tak zamatovo, až ma to trochu pobavilo. Naozaj sa snažil a keď rukou zablúdil medzi moje stehná, mala som čo robiť, aby som áno nevykríkla. Zahryzla som si do pery a hlasno vzdychala. Edward sa nehanebne zaškeril a perami už blúdil po mojom brušku. Vplietla som mu prsty do vlasov a užívala si jeho šikovné pery. Edward mi doprial toľko slasti, že som sa miestami cítila, akoby som sa vznášala.

Úplne unavená som sa uložila na Edwardovu hruď a on ma hladil po chrbte a bozkával do vlasov.

„Budem už musieť ísť, aby som splnil Charlieho prianie.“

„Nie...“ zakňučala som.

„Bella, si v dome svojho otca a ako povedal Charlie, nemám na teba zatiaľ právo, aj keď na to malinké právo mám.“ Pohladil ma. Okamžite mi došlo, o čo mu ide. Nevzdal to. Ja som sa z neho zosunula. V stotine sekundy zmizol a už kľačal pri posteli oblečený. Trocha sklamane som zasyčala. Páči sa mi, keď sa môžem dívať, ako sa oblieka. Kľakol si k posteli a pobozkal ma. Prešiel k oknu. Pootočil sa a poslal mi vzdušný bozk. Vyskočil ladne z okna a ja som vystrelila do sedu. Zahryzla som si do pery a vzdychla. Chcela som, aby zostal. Postavila som sa k posteli.

„Vezmem si ťa,“ povedala som polohlasom. Bez pohybu som čakala. Žiaľ, všade bolo ticho. Edward bol už najskôr príliš ďaleko. Dosť ma to zamrzelo. Mala som mu to povedať.

Smutne som sa otočila k posteli a jedným kolenom si kľakla do rozhádzaných perín. Som hlúpa. Bol tak smutný, že som ho odmietla. Mala som vhodnú príležitosť. Povzdychla som si a pohladila si bruško. Okolo mojej ruky sa ovinula snehovo biela a silno ma pritlačila ku kamennému telu. Trocha som sa zľakla a nadskočila. Srdce sa mi šialene roztĺklo. Cítila som ho tepať až v krku. Zalapala som po dychu. Vtedy sa dokonalo hebké pery dotkli môjho ramena.

„Hovorila si niečo?“ opýtal sa chrapľavo. Zaklonila som hlavu.

„Áno. Povedala som, že si ťa vezmem.“ Opatrne som sa k nemu otočila tvárou. Edward o krok ustúpil a ten širokánsky úsmev, čo sa mu usadil na perách, mal moc zastavovať ľuďom srdce. Ja som ale bola zvyknutá.

Cítila som sa trocha rozpačito, keďže som stála pri posteli nahá a on sa na mňa len bez dychu usmieval. Stuhol. Díval sa mi do očí, akoby v nich hľadal nejaké potvrdenie toho, čo som povedala. Nahla som sa a siahla po prikrývke. Omotala som si ju okolo pŕs a keď som sa znova pozrela na Edwarda, kľačal na kolenách a v prstoch žmolil prstienok.

„Isabella Marie Swanová, staneš sa mojou manželkou?“ opýtal sa neskutočne staromódne a patrične nervózne. Prišlo mi to rozkošne smiešne. Natiahla som k nemu ruku.

„Áno. Chcem byť tvojou manželkou,“ povedala som uvoľnene. Sama som bola prekvapená, aké to bolo ľahké. Edward mi navliekol prsteň a natešene ma schmatol do náručia.

„Ty moja mučiteľka.“ Bozkával ma a stále ma nebol ochotný pustiť.

„Zostaneš so mnou kým nepríde Charlie?“ Nahodila som šteňací pohľad.

„Tak o toto ti šlo? Nechcela si byť sama?“ Edward sa začal smiať. Položil ma do postele a ľahol si ku mne.

„Aj o to,“ zasmiala som sa.

„Ďakujem ti.“ Edward ma pohladil po tvári a pobozkal. Celkom som nechápala, za čo mi ďakuje. Pochopil, že nerozumiem. „Dala si mi úplne všetko, o čom môžu ostatní len snívať.“

„Edward, prestaň s tým. Cítim sa, akoby som bola niečo extra, ale ja som obyčajná...“

„Si celým mojim svetom. Si dôvodom môjho bytia.“

31. kapitola – 33. kapitola

Presladená kapitola je za nami a až mám pocit, že sa mi lepia prsty o klávesnicu. Písala sa mi hrozne ťažko a asi to je aj cítiť. Do konca nám už zostáva len pár kapitol. Budem sa snažiť pridať ďalšiu čo najskôr. Lolalita 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 32. kapitola: