Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 33. kapitola

04.03.2012 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 8013×

Edward:

Sedel som vo svojej izbe a premýšľal. Chcel som si Bellu vziať a chrániť ju. Chcel som ju mať čím skôr doma, kde si na ňu dozriem. Chcel som mať neobmedzený prístup k jej perám a nádhernému telu. Áno, všetko je pravda. Čaká moje dieťa a verí, že to zvládne. Drží sa bravúrne. Je silnejšia, než som si na začiatku čo i len dokázal predstaviť. Nie je krehkou bábikou, je silnejšia než akýkoľvek iný tvor na svete. Postavila sa faktu, že som upír čelom a prijala ho. Prijala fakt, že som netvor a dokázala sa do mňa zamilovať. Dokázala ma poblázniť, dokázala to, že si ju obľúbila moja rodina a dokázala ma po storočí urobiť šťastným. Nikdy som ani len nesníval o niekom ako je ona. Všetko zvládneme, keď budeme spolu.

„Kde si, braček? Utápaš sa v smútku?“ zreval Emmett.

„Ten nie je smutný,“ povedal mu Jasper značne podpichovačne.

„Čo, teší sa, že dostal košom? Do chomúta sa mu chcelo len na oko?“ Emmettove výlevy milujem. Vyšiel som z izby, aby som uviedol veci na správnu mieru.

„Bella zmenila názor a vezme si ma,“ povedal som namyslene.

„Tak chvíľu počkajme. Možno zmení názor znova. Kto by si ťa dobrovoľne vzal, braček. Si natvrdlý, ryšavý a pekne otravný.“ Každé slovo, čo opustilo Emmettove ústa, bolo perlou. Zaškeril som sa.

„Vážne? Keď si sa oženil ty, ožení sa už každý.“ Založil som si ruky na hrudi.

„Budem ignorovať tvoju poznámku na adresu ženby môjho manžela,“ preniesla Rose vážne. „Takže si ťa Bella vezme?“ opýtala sa moja sestra a v sekunde sa k nej pridala aj tá druhá.

„Povedala áno a prijala prsteň.“ Nahodil som víťazný úsmev. Tie dve sa na seba pozreli.

„Prehrala som,“ šepla Alice a ja som nechápavo zodvihol obočie. Siahla do vrecka a vytiahla zväzok bankoviek, ktorý podala Rose a tá si ho ako v starom filme strčila do výstrihu.

„To bolo akože čo?“ Pretočil som oči.

„Sekla som sa. Nevidela som jej rozhodnutie. Nerada ťa sklamem braček, buď sa rozhodla prvoplánovo, alebo sa to môže ešte zmeniť.“ Alice sa zaškerila a mňa patrične nahnevala.

„Uzatvárate stávky na to, či si ma vezme alebo nie?“ zasyčal som.

„Presne tak. Tie peniaze radšej nemíňaj, Rose. Bella si to môže ešte rozmyslieť pred oltárom,“ šepla Alice mojej druhej sestre. Ja som vyvalil oči.

„Niečo si videla? Povie nie pred oltárom? To by som neprežil.“ Skenoval som Alicinu hlavu, no myslela na Jasperov nahý zadok, a tak som radšej rýchlo prestal. Už som si nebol istý ničím. Bella sa pod vplyvom hormónov správala nevyspytateľne. Do ohňa by som za ňu momentálne ruku nedal. Bola ako nálož dynamitu s krehkou rozbuškou, ale voňala zato dokonalo. Hlavne menej bolestivo. Upíri gén jej vôňu trocha viac osladil a prikorenil, a tak byť pri nej, byť v nej, bolo menej náročné. Moji súrodenci sa ma rozhodli trocha trápiť a pekne si zo mňa strieľali. Jedine Esme bola nadšená a neskutočne sa tešila, že mi Bella povedala áno. Moja matka pre mňa chcela šťastie a videla, že pri Belle som naozaj v siedmom nebi.

Nedokázal som to bez mojej sladkej mučiteľky vydržať a tak, len čo bolo desať hodín ráno, rozhodol som sa ísť k nej. Charlie už bol určite doma z práce a Bella už bude hore.

Zaparkoval som auto na príjazdovej ceste, vedľa policajného a zaklopal na kuchynské dvere.

„No, vitaj,“ povedal Charlie a pokúsil sa o čosi podobné úsmevu.

„Dobrý deň. Smiem za Bellou?“ opýtal som sa priamo.

„Neboj sa. Nenamýšľam si, že si prišiel za mnou. Tak, ako som mal možnosť vidieť jej ruku, tak ti povedala áno,“ povedal pobavene.

„Povedala áno, ale dalo mi to riadne zabrať,“ povedal som s úsmevom, no ten mi rýchlo zmizol.

„To si ako myslel?“ opýtal sa Charlie zarazene.

„Nijako. Nie takto, ako si myslíte. Ja...“ Radšej som stíchol. Boduješ, Edward. Ako to robia bežní muži, čo nečítajú vražedné myšlienky nastávajúcich svokrov? Sklonil som hlavu a vybral sa ku schodom. Z poschodia bolo už naďaleko počuť hudbu, ale až teraz sa k piesni a interpretovi pridal aj jemný hlások mojej Belly. Rozkošne komolila slová francúzskej skladby. Zaklopať by znamenalo pokaziť si zaujímavý pohľad, a tak som opatrne zatlačil na dvere. Tie povolili a nehlučne sa otvorili. Bella sa točila po izbe s roztiahnutými rukami len v bielom tričku na ramienka a rozopnutých rifliach. Pretočila sa až k oknu, bez toho, aby si ma všimla. Schmatla lem záclony a pritiahla si ho k hlave ako závoj. To sa už nedalo vydržať. Bola jednoducho úžasná. Už som sa chcel ozvať, no zrak jej ušiel von oknom a všimla si auto.

„Edward!“ vypískla a nadskočila. Pustila svoj záclonový závoj a doslova mi vbehla do objatia. Trocha sa naľakala, lebo nepočítala s tým, že budem stáť za jej chrbtom. Okamžite som ju pobozkal a ona ešte stále prekvapene hľadela uprene do mojej tváre.

„Naľakal si ma. Si tu dlho?“ opýtala sa. Zasmial som sa.

„Od druhej slohy a kreáciou so záclonou. Je to krásna pieseň. Mohla by byť naša svadobná,“ šepol som a priložil pery na jej. Okamžite som Bellu pevne zovrel v tanečnej póze a urobil s ňou malý oblúčik po izbe.

„Ja som na tancovanie drevo,“ povedala sklamane.

„Mne sa nezdalo. Si rozkošná a ja dozriem, aby si nikde nespadla.“ Skĺzol som pohľadom po jej postave a zastavil sa na rozopnutých nohaviciach. Bella sa okamžite začervenala.

„Nemám si čo obliecť. Tie boli najširšie a myslím, že by ma do nich nedostal ani upír.“ Pokúsila sa stiahnuť bruško a zapnúť gombík, no bezúspešne.

„Z nich by ťa ale jeden upír dostať mohol.“ Mrkol som na ňu a Bella zavrčala ako malé šteňa. Pobavilo ma to. Preberá moje nie veľmi vybrané spôsoby.

„Charlie je dole,“ šepla, keď som jej nohavice po bokoch trocha stiahol.

„Ja by som bol rýchly.“ Zasmial som sa, no Bella ohrnula peru. Znova sa pokúsila zapnúť ten nešťastný gombík. „Bella, netlač sa do tých nohavíc. Dieťatko musí mať priestor a ten mu nedáš, keď sa stiahneš do úzkych nohavíc. Pôjdeme ti nakúpiť nejaké veci a...“ Stíchol som, lebo zvuk Porsche na štrkovej ceste už započula aj Bella a očividne aj Charlie. Alice vyskočila z auta skôr, než úplne zabrzdilo, a tak ho musela pristaviť rukou. Pretočil som pri okne očami. „Tá, čo sa týka nákupov, nemá len šiesty zmysel, ale hádam aj dvanásty.“ Už mi bolo jasné, že pre dnešok si Bellu veľmi neužijem. Alice naliehavo zabúchala na dvere a keď jej Charlie otvoril, ozval sa domom jej zvonivý smiech. Bella pokrčila ramenami.

„Pôjdeš aj ty? Prosím,“ šepla mi pri uchu a pobozkala ma z boku na krk. Bozk som jej oplatil vo chvíli, keď Alice rozrazila dvere a pri pohľade na Belline nohavice zadržiavala v sebe množstvo vtipných narážok. Mne to nepripadalo vtipné, ale neskutočne sexy. Pri predstave, že som život do lona tej nádhernej ženy zasial ja, ma ovládol pocit mužského super ega. Nečakal som, že ma ten pocit tak opantá a najradšej by som ju rovno obliekol do tehotenského, aby to každý videl. Najprv som sa nevedel zmieriť s tým, čo som jej vyviedol, no teraz som nám obom veril. Vybehol som z izby a nechal Alice, aby pomohla Belle vybrať niečo, v čom by sme mohli ísť na nákup.

Zlietali sme doslova polovicu mesta a ja som len tasil kreditky. Bella bola najprv ostýchavá, no nakoniec sa slušne rozbehla. Kupovala však výhradne veci, ktoré potrebovala a aj mne sa ušlo čierne tričko s nápisom supertatko.

Bellu som odviezol domov a ona začala neobratne vyťahovať tašky z auta. Alice sa na mňa usmiala.

„Bella, tie tašky nevyberaj. Vezmi si len tú modrú. Tie ostatné ti uložím do šatníka u Edwarda,“ povedala Alice so širokým úsmevom. Bella sa na mňa prekvapene pozrela.

„Ale...“

„Alice má pravdu. Nebudeme to predsa sťahovať o pár dní ku mne. Rovno to vyložíme.“ Objal som Bellu a ona sa na mňa nechápavo pozrela. Vzal som jej ruku a pobozkal ju na jej chrbát. Potom som prstom pohladil snubný prsteň.

„Čo povieš o dva týždne?“ opýtal som sa. Bella neveriacky pozrela na Alice a potom na mňa.

„Tak skoro? Nemám nič potrebné a netuším, koľko trvá vybavenie papierov a toho všetkého, čo k svadbe patrí. Ja netuším, čo vlastne k svadbe patrí.“ Vyzerala zdesene. Dúfam, že to nebude mať rovnaký priebeh, ako požiadanie o ruku.

„Jedinou tvojou starosťou bude napísať zoznam svojich hostí a dostaviť sa s áno na perách. Zbytok nechaj na mňa.“ Usmial som sa.

„A na mňa, samozrejme,“ dodala moja sestra.

„Ale čo šaty? Letenky pre mamu a Phila. Čo prstene, hostina a...“

„Veríš mi?“ opýtal som sa a Bella prikývla vlastne bez zaváhania. „Všetko prejde tvojimi rukami. Budeš mať právo veta. Ak sa ti niečo nebude páčiť, zmeníme to. Tak vyhovuje o dva týždne?“

„Bella, poď dnu, lebo sa nachladneš. Vonku je zima,“ zakričal Charlie z dverí. Bella sa na neho pozrela a mávla na neho.

„Oci, o dva týždne sa vydávam,“ zakričala. Charlie nakrčil čelo a ohrnul spodnú peru.

„Skvelé. Vôbec ma to neprekvapuje. Načo by ste niečo riešili so mnou. Proste na mňa cez pol dvora zareve, že sa vydáva. Úžasné. Takto som ju vychoval. Dúfam, že jej dieťa bude rovnaké, nech si ten model užije. Spadne mu hrebienok, keď bude meniť plienky a keď bude neskôr vyťahovať z vlasou žuvačky a potom odháňať chlapov od dvier, keď to bude dievča. A ja mu veruže prajem dcéru, nech vie aké to je. A ona? Nevďačnica...“ Charlie šiel do domu a šomral si ešte hodnú chvíľu popod nos.

„Choď dnu. Je vážne zima a večer prídem.“ Pobozkal som Bellu do vlasov. „Daj mu pivo. Možno ho to trocha upokojí a má naň chuť,“ poradil som svojej láske a sadol do svojho auta. Cestou domov sme si dali s Alice celkom zaujímavé preteky. 

32. kapitola - 34. kapitola + Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 33. kapitola: