Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 34. kapitola

08.03.2012 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 50× • zobrazeno 7118×

EDIT: Článok neprešiel korekciou. 

Bella:

Ak celú svadbu zabezpečuje muž, povedala by som, že to bude strohé, čisté,  jasné a prípitky sa budú podávať v plastových pohároch za domom. Ak svadbu zabezpečuje Edward, čakala by som jemné línie, snehobielu kam oko dohliadne a hádam kryštálové poháre. S tým som sa bola ochotná zmieriť. Zabudla som však na jeden dosť podstatný detail. Edwardovi sekundovala Alice, pod prísnym dohľadom dokonalej dizajnérky Esme, za značnej svalovej podpory Jaspera a Emmetta a jemným cítením pre detaily, ktorý zastrešila Rosalia. Do všetkého sa samozrejme vložila bezodná peňaženka Carlislea.

Keď sme s Alice a Rose preberali svadobné šaty, dôrazne som ich upozornila, že chcem niečo naozaj jednoduché, nič vyzývavé a odhaľujúce. Obe mi to synchrónne odkývali a keď Alice prišla s prvým nákresom šiat, bola som spokojná. Keď ich zbadal Charlie, nakrčil nos.

„Bella, nehovorím, že nie sú pekné, ale povedal by som, že máš krajšiu tú nočnú košeľu po babičke.“ Charlie dokázal všetko ladne zaklincovať. Pretočila som oči. Nevedela som si samú seba predstaviť, oblečenú v šatách, aké mali modelky na fotkách vo svadobnom časopise. K niekomu ako som ja, sa to nehodí. Som jednoduchá, ničím zaujímavá. Povzdychla som si. Ako dievčatko som túžila po korunke a snehobielych šatách s obrovskou vlečkou a závojom, ktorý by mi musel niekto niesť. Chcela som sukňu tak širokú, že by sa okolo mňa vlnila ako snehobiely vodopád a pri každom mojom pohybe by tvorila veľké vlny. Ja som však vyrástla. Nepotrebovala som už sklenené črievičky a princa, ktorý ma zasype diamantmi aj zlatom. Vlastne som takého princa mala, no nebol to princ, ale upír. Dokonalý, neživý, ale milujúci a je otcom môjho dieťaťa. Povzdychla som si. Charlie sa trocha zachvel.

„Ak sa ti tie šaty páčia, tak dobre. Ty budeš nádherná vo všetkom a v nich budeš dokonalá. Edward padne z nôh,“ povedal môj otec s úsmevom. Musela som sa naozaj tváriť tragicky, keď do toho zaplietol aj Edwarda. Pousmiala som sa. Alice mrkla na Rosalie a spolu odišli. Ja som sa dnes tešila jedine na večer. Ten čas bežal ako šialený a než som sa spamätala, bol večer pred tým najdôležitejším dňom v mojom živote.

Sedela som v obývačke. Prišiel ku mne môj otec a sadol si ku mne. Dnes prišla aj moja matka, ale bola s Philom v hoteli. Milujem ju, ale potrebovala som dnes pokoj a to by som pri mojej ukvákanej matke nemala. Charlie sa ku mne nahol a jemne ma pobozkal. Ja som sa mu hodila okolo krku a vtlačila sa do jeho objatia. Charlie ma dlhú chvíľu hladil po chrbte a bozkával do vlasov.

„Dobre, princezná. Utekaj do postele. Zajtra musíš byť krásna a dokonalá.“ Postavil sa a doslova ma zo seba stiahol. Pochopila som to vo chvíli, keď som sa mu pozrela do tváre. Oči sa mu leskli a v kútikoch začali trocha pretekať. Otočil sa mi chrbtom a ja som ho pohladila po ramene.

„Dobrú noc, ocko,“ šepla som a šla po schodoch.  Sadla som si na posteľ. Vôbec sa mi nechcelo spať. Bola som nervózna. Vedela som, že Edward bude dnes v noci so svojimi bratmi. Neviem síce, ako vyzerá rozlúčka so slobodou pre upírov, ale dúfala som, že nič šialené. Ľahla som si na posteľ a spánok stále neprichádzal. Už som asi desaťkrát pozrela na mobil, ale nenašla som odvahu mu zavolať. Chýbal mi a vedela som, že som schopná zaspať len v jeho objatí. Pretočila som sa na bok. Z očí sa mi začali valiť slzy. Dopadol na mňa nejaký zvláštny splín. Neviem, či sa to stáva všetkým nevestám, ale bolo mi tak úzko. Zvieralo mi hrudník a cítila som sa sama. Dookola som si opakovala, že od zajtra už sama nebudem. Fňukala som ako malé dieťa.

Ovial ma chladný vzduch a ja som sa prudko posadila. Nezatvorila som okno a vietor ho odchýlil. Na chvíľu mi podskočilo srdce, no sklamanie bolo o to väčšie. Vyskočila som z postele a okno privrela. Oprela som čelo o sklo a z očí mi tiekli slzy samé a stekali po okne ako kvapôčky dažďa.

„Plačeš?“ ozval sa tichý hlas tak zamatovo, že som najprv tesne privrela oči, či sa mi to nezazdalo. Ovinula sa okolo mňa chladná ruka a ľadové pery sa mi pritlačili na krk. Razom mi nabehli zimomriavky na celom tele.

„Čo tu robíš?“ šepla som, ale nebola to výčitka, skôr povzdych nekonečnej úľavy. On možno číta myšlienky aj mne, len mi stále tvrdí, že nie.

„Ja som ťa chcel...“ Odmlčal sa a otel mi slzy z tváre.

„Nemal si byť na rozlúčke so slobodou?“ opýtala som sa a snažila som sa vyzerať uvoľnene.

„Nepáči sa mi ten pojem. Rozlúčka so slobodou je pre tých, čo sa ženiť nechcú, no ja sa do chomúta neskutočne teším. Ty ale nevyzeráš nadšene, Bella. Bojím sa o teba. Keď si si to rozmyslela, tak mi to povedz. Zrušíme to. Ja len chcem, aby si bola šťastná a...“ Umlčala som ho bozkom.

„Edward, ja si ťa chcem vziať,“ šepla som mu do pier.

„Prečo potom plačeš?“ šepol zúfalo.

„Lebo sa teším, že už nikdy nebudem sama.“ Znelo to hlúpo, ale bola to pravda. Edward sa ku mne natisol a vzal ma do objatia. Posadil sa so mnou na posteľ. Netuším, či pochopil, o čom hovorím, ale bozkával ma do vlasov tak naliehavo, akoby mi chcel dať pocítiť, ako je pri mne blízko. Chvíľu sme mlčky sedeli.

„Ty si ich na tej rozlúčke nechal samých,“ opýtala som sa teraz trocha neisto.

„No, myslím, že si to ani nevšimnú. Emm sa pokúšal opiť jeleňa. Z alkoholu by nám bolo zle a on chcel vyskúšať, či to nebude lepšie, ak to bude v krky zvieraťa. Poviem ti, že jelene alkohol piť nevedia. Dalo by sa to prirovnať k týraniu zvierat. Jasperovi sa to nepáčilo a tak sa pobili. Potom sa niekde objavil medveď a obaja sa po ňom rozbehli.“ Edward sa zasmial.

„Ty si teda nič neulovil,“ šepla som. Edawrd sa so mnou nikdy nebavil o love, no dnes áno a tak som chcela vedieť viac. Budem musieť viac preniknúť do života svojho budúceho manžela. Budem jeho súčasť.

„Mne zostal ten opitý jeleň.“ Edward sa zasmial a prižmúril oči a nahodil podnapitý výraz a akcent. „Dal som si do nosa.“ Dobre som sa na ňom zasmiala.

„Vieš, som rada, že si tu, lebo rozlúčka so slobodou by mala byť divoká,“ šepla som a zatlačila na jeho hruď. Chudáčik, nemal šancu sa mi ubrániť.

Ráno som sa prebudila sama. Na vankúši som mala položený lístoček.

Budem ten nedočkavec pred oltárom. Milujem ťa.

Povzdychla som si a sladko sa usmiala. Ja budem to strašidlo v bielom, napadlo mi. Ešte úplne nahá som sa zamotala do prikrývky a privrela oči. Bola to úžasná predsvadobná noc. Môj blažený úsmev však rýchlo zmizol, keď sa dvere rozleteli a vbehli dnu moje družičky. Alice na mňa zostala prekvapene civieť, keď si všimla, ako si kŕčovite držím perinu pri krku a keď si všimla ešte aj časti môjho dotrhaného pyžama po zemi, nahnevane ohrnula peru. Rose sa rozhliadla a nahnevane zavrčala.

„Nemali ho tí dvaja postrážiť, aby sa k nej nedostal? Na nich je teda spoľahnutie. A čo ty?“ Kývla na mňa hlavou a ja som sa zahanbene začervenala. Alice so smiechom skočila ku mne na posteľ.

„Naša sestrička neudrží kolená spolu. Preto sa aj vydáva tehotná.“ Alice sa bláznivo smiala a nadskakovala na posteli tak, že podskakovalo aj so mnou.

„Ja by som sa po tej posteli tak neváľala. Vieš si predstaviť, čo sa tam v noci dialo?“ povedala Rose s tým jej tvrdým úsmevom a Alice okamžite vyskočila na nohy.

„Ste hrozné,“ povzdychla som si a už som sa s prikrývkou okolo pŕs hnala do kúpeľne.

Alice doniesla šaty. Osprchovala som sa a Rose sa ujala vlasov a vykúzlila mi make-up. Alice mi pomohla so spodnou bielizňou a obliekli ma do šiat. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Bola som pekná. Šaty boli jednoduché, samozrejme z drahej látky, ale ničím zvláštne. Pokojne by sa v nich dalo ísť aj na večierok, ale to je už teraz jedno. Takéto som chcela. Keď som sa ale dívala do zrkadla, prišlo mi to ľúto. Z očí sa mi začali valiť potoky sĺz a doslova som plačom híkala.

„Čo sa deje?“ opýtala sa šokovaná Rosalie.

„Najskôr hormóny. René revala v kuse,“ povedal môj otec na dverách.

„Plače dojatím a šťastím?“ Rose sa tvárila akoby prišla na niečo úžasné.

„Nie. Pozrite sa na mňa!“ vykríkla som. „Beriem si Edwarda. On je úžasný. Je dokonalý a krásny a ja som na seba obliekla toto.“ Ukázala som na šaty a dievčatá sa na seba nechápavo pozreli.

„Teda on vôbec nie je dokonalý. Áno, je fešák, ale ty si nádherná. Ty si dokonalá. On je len šťastlivec, za ktorého si sa rozhodla vydať a ja som ho nezastrelil.“ Charlie rázne prikývol. Alice môjho otca objala.

„Presne tak a keďže môj brat určite dokonalý nie je, ale ja áno, tak som to predvídala,“ povedala Alice a uškrnula sa. „Nikto sa ani nepohne,“ preniesla nadšene a zmizla. Naozaj sa nikto ani nepohol. Alice bola bleskovo späť a položila cez už ustlanú posteľ vak na šaty. Roztvorila ho a priskočila ku mne. Rose zatiaľ otočila zrkadlo k stene a rýchlo zo mňa stiahli tie nemožné šaty. Charlie chudák nestihol odísť z izby a tak sa mu naskytol pohľad na moje nechutne hriešnu spodnú bielizeň. Otočil sa k stene a čakal.

„Nepozerať sa. To bude prekvapenie. Aj ty zatvor oči, Bella,“ povedala Alice a ja som rada poslúchla. To, čo sa mi preháňalo hlavou, bolo neuveriteľné. Bola som šťastná, že Alice máva videnia. Musela vidieť, že z tých šiat budem nešťastná. Nič nebolo horšie, než to, čo som mala na sebe pred chvíľou. Navliekli ma do úzkeho živôtika a keďže som mala zatvorené oči, len som odhadovala materiál a strih. Boli hebké a jemné a voňali. Voňali čistotou, ale bolo tam niečo zvláštne. Mala som pocit, že som si s nimi obliekla niečo viac, než len šaty. Cítila som, akoby som si obliekala spomienky. Zašnurovali ma a ja som stále pevne zvierala viečka. Rose ešte minimálne dvakrát napomenula môjho otca, aby sa nedíval. Hrudník sa mi prudko dvíhal. Rose ešte narýchlo upravila make-up mojich očí a postavila ma do prostred izby.

„Môžete, Charlie,“ šepli obe naraz a aj ja som otvorila oči. Môj otec sa na mňa díval a oči mu pretekali láskou. Ukázal na mňa a začal plakať.

„Tie šaty myslím poznám,“ šepol a otieral si slzy. Snažil sa ovládnuť, ale videla som, že to pre neho bolo ťažké.

„Teraz ešte smieš plakať, Bella, ale potom ani slzičku, lebo budeš ako abstraktný obrázok,“ upozornila ma Rose a otočila ku mne obrovské zrkadlo. Samovoľne sa mi otvorili ústa a žena v zrkadle neprirodzene vyvalila oči. Pohladila som svoj driek. Šaty boli strihané do sedla a ja som zrazu spoznávala tú látku.

„Šaty mojej mamy...“ šepla som. V očiach som ucítila slzy. „Ale sú úplne iné. Sú...“

„Poslala nám svoje šaty a aj Esme nám dala svoje. Dali sme s Rose hlavy do hromady a vzniklo toto. Čo povieš?“ Alice s Rose nedýchali. Ja som stála pred zrkadlom a prechádzala po každučkom záhybe tejto dokonalosti. Živôtik dával vyniknúť mojim plnším prsiam. Nepôsobilo to vulgárne, ale veľmi nežne. Predĺžilo mi to krk. Snehobieli čipkoví živôtik prechádzal do obrovskej sukne. Tá musela byť z Esminých šiat. Na dolnej časti bol zas lem z čipky. Tie šaty boli šité pre anjela a preto som na chvíľu zapochybovala, či ich môžem mať na sebe a nevrátim sa k prvej verzii. Môj otec prestal konečne roniť slzy a podišiel ku mne.

„Nič krajšie než si ty neexistuje.“ Pohladil ma a ja som sa až teraz cítila pripravená ísť.

Edward:

Stál som nervózne pod kvetinovým oltárom. Viem, že Bella chcela niečo jednoduché, ale dá sa to? Každý chcel priložiť ruku k dielu a tak stojím na snehobielych lupeňoch ruží, ktorými je vysypaný celý chodníček ku oltáru. Všade sú rozvešané kvetiny. Všetko je biele a dokonalé. Obzeral som sa okolo seba a prechádzal pohľadom po hosťoch. Vpredu sedela Bellina matka, s ktorou sme sa rýchlo spriatelili a jej terajší manžel. Na opačnej strane sedel môj otec a mama. Vedel som, že je už Bella v dome a sústredil som sa výhradne ne tlkot jej srdca. Jej srdce nebilo ako ostatné, jej srdce bilo v rytme môjho mena. Teda, ja som si to namýšľal, ale tá predstava mnou doslova prestúpila. Snažil som sa nedívať sa na ňu cez hlavy ostatných. Chcel som ju vidieť vo chvíli, keď vstúpi. Bola nervózna a ja tiež. Ozval sa pochod a všetci stíchli. Uličkou prešla najprv Rose. Prešla je zlé slovo. Doslova ním pretancovala. Po nej nasledovala Alice. Teatrálne rozsýpala ďalšie lupene ruží. Keď prišla na moju úroveň, široko sa zazubila a v mysli si predstavila Bellu. Mala na sebe niečo... Tie šaty boli dosť divné. Bella ale vyzerala nádherne. Bola nádherná aj v tých zvláštnych šatách. Vedel som, že nechce nič zložitejšie, no aj tak som dúfal, že to nebude až takéto strohé. Zhlboka som sa nadýchol.

Konečne sa ozvala hudba, v ktorej príde na rad nevesta.

„Pravou nohou, zlatko,“ šepol Charlie Belle a ja som sa pousmial. Dúfam, že ju bude pevne držať, lebo moja sladučká Bella určite zakopne o svoje nádherné, dlhé nôžky. Počul som ako kráčajú uličkou. Pomaly som sa otáčal. Chcel som si ten pohľad vychutnať. Všetky myšlienky naokolo doslova kričali, že je nádherná a ja som vedel, že je. Otočil som sa a mal som pocit, že moje vedomie opustilo moje telo a ja som v nebi. Musel som byť v nebi, keď mi oproti kráčal anjel. Mal som chuť Alice roztrhnúť. Ukázala mi ju v tých smiešnych šatách a tak som sa chystal na niečo bežné, ale toto bola dokonalosť a ja som si bolestne uvedomil, že som nehanebne siahol na niečo, čo mi malo zostať zakázané. Bella sa na mňa uprene dívala. Žmolila v ruke kytičku z krémových ruží a nervózne sa usmievala. Bola nádherná a roztomilo nesvoja. Nemala rada, keď sa na ňu dívalo veľa ľudí. Charlie mi podal jej ruku. Jemne ju pobozkal na líce a pozrel sa mi uprene do očí.

„Dáš mi na ňu pozor, jasné? Zverujem ti to najcennejšie, čo mám.“ Potľapkal ma po pleci a Bella sa nádherne usmiala.

Do posledného detailu som skúmal jej tvár. Kĺzal som pohľadom po jej tele. Na chvíľu som zmrzol na jej nehanebne dokonalo plnom výstrihu. Spomenul som si na noc, a ako na mne divoko jazdila. Jasper si hlasno odkašľal a ja som sa rýchlo spamätal.

Oddávajúci odriekal prísahy a ja som nespúšťal pohľad z jahodových pier, ktoré vyslovili slovo áno.  Chcelo sa mi kričať šťastím. Potom som svoje áno povedal ja. Dal som do toho jediného slova všetok pocit radosti a hrdosti, ktorá ma teraz ovládla. Nikdy som nebol šťastnejší, než keď sa naše pery spojili v prvom manželskom bozku.

33. kapitola - Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 34. kapitola: