Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 7. kapitola

11.10.2011 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 8874×

Bella:

Ten opilec po mne kričal a ja som sa rozbehla. Vyľakal ma. Taška s knihami ma udierala do stehna a obmedzovala ma. Mala som už pocit, že je za mnou, a tak som knihy pustila a utekala. Za mojim chrbtom som začula zvláštny zvuk. Po minútke som si uvedomila, že za sebou už nič nepočujem.

Otočila som sa a zastala. Na ulici nebol nikto, len v diaľke moje rozsypané knihy. Zostala som stáť a civieť na tú kôpku, za ktorú som práve utratila svoje vreckové a peniaze, čo som zarobila brigádou. Nevedela som sa rozhodnúť, či po ne pôjdem alebo nie. Nakoniec som sa odhodlala.

Neisto som kráčala späť. Obozretne som sa rozhliadala. Bolo mi divné, že ten muž tak ľahko a hlavne rýchlo zmizol. Začala som knihy zbierať do tašky a potom som sa zadívala do uličky, kde sa čosi mihlo a ozval sa trhavý zvuk, akoby niekto vrčal. Stiahlo sa mi hrdlo, ale potom mi napadlo, že možno ten chlap spadol a potrebuje pomoc. Opatrne som urobila krok do tmavej uličky. Zdalo sa mi, že pri stene sa opierajú dve postavy.

„Je tam niekto?“ opýtala som sa trocha rozochvene a urobila krok tým smerom.

Ozval sa zvláštny zvuk, ako keď sa prudko zdvihne vietor. Zrazu tie postavy zmizli. Nabrala som viac odvahy a prešla ďalej, až na miesto, kde stáli. Porozhliadala som sa. Chcela som už odísť, keď som do niečoho kopla. Zodvihla som zo zeme škatuľku. Párkrát som ju v prstoch otočila a prekvapene som otvorila úst. Bola to škatuľka prezervatívov, presne taká, aká vypadla z vrecka Edwardovi.

Neskutočná náhoda, napadlo mi, no potom som trocha zneistela. Naozaj náhoda? Dnešný deň a to rande bola katastrofa. Nechápem, čo čakal, že sa dnes stane. Pôsobil tak milo a nevinne. Naozaj som bola presvedčená, že sa najskôr s dievčaťom ani nebozkával. Je dokonalý, ale nikdy som nepočula, žeby bol na rande a podľa toho, aký je múdry, sedí v knihách nonstop. Určite sa mýlim. S jeho výzorom sa na neho musia dievčatá lepiť a on na ne hrá neviniatko a potom v príhodnú dobu bum. Vytiahne z vrecka prezervatívy.

Rozmýšľala som o tom celú cestu na autobus a potom aj cestou domov. Hlavou sa mi však preháňal aj ten opilec. Posledný čas, od tej príhody v lese, som mala pocit, že ma niekto sleduje. Nebol to ten nepríjemný pocit, že z toho máte strach. Práve naopak. Cítila som sa istejšie a bezpečnejšie.

Moja predstavivosť je nekonečná. Začala som snívať o mužovi, ochrancovi, ktorý nado mnou bdie a stráži ma. Zachránil ma v lese a teraz možno tiež. Predstavovala som si to ako nejaký román. Bol by do mňa tajne zamilovaný a ochotný položiť za mňa život. Vedela by som si v tej úlohe predstaviť Edwarda. To nie je možné, ako mi šibe, pomyslela som si.

Večer som ešte listovala v nových knihách a rozhodovala sa, čo si prečítam ako prvé. Myšlienky mi však stále utekali. Ľahla som si a nechala sa unášať predstavami. Môj ochranca ma bránil pred zlým mužom, ktorý ma naháňal. Z vďačnosti som sa mu vrhla okolo krku a vtisla mu bozk. Dokonalý bozk, čo berie dych. Zovrel ma v náručí tak pevne, že som až zhíkla. Jeho sila ma vzrušovala a zároveň som cítila to bezpečie. Mal Edwardovu tvár. Bolo to pochopiteľné, lebo Edward je krásny, ale na ďalšie rande s ním nepôjdem. Pohltila ma ríša snov.

Ráno som do školy meškala. Utekala som ako blázon po chodbe, keď sa mi do cesty od nikadiaľ postavil Edward. Udýchane som sa na neho pozrela.

„Bella, chcel som...“

„Edward, meškám na hodinu,“ povedala som mu a nedala mu možnosť povedať, čo chce.

„Učiteľ bol ešte na parkovisku. Ja som sa chcel len opýtať, lebo včera som nestihol, či by si si so mnou ešte nevyšla.“ Znel nervózne, no istejšie než včera. Vyvalila som na neho oči. Myslela som, že po tej trápnej veci zo včera, mi dá pokoj. Začala som habkať.

„Ja, nie je, ja by som, ja... Musím ísť.“ Obehla som ho a utekala do triedy. Alice sedela na mieste a tak som si k nej okamžite sadla a pozrela sa na ňu. Ona sa usmiala.

„Stretla si Edwarda? Chcel ťa počkať.“ Prikývla som a vyberala si knihy.

„Tvoj brat ma znova pozval na rande,“ šepla som.

„A?“

„A nič. Nepôjdem.“ Pozrela som na Alice, ktorej zmrzol úsmev.

„Prečo? Nepáč sa ti?“ dobiedzala.

„Páči, ale vieš, ja... nie som na tie veci.“ Alice vyvalila oči a potom sa začala rehotať.

„Bože, Bella. Tie prezervatívy mu tam vážne strčil Emmett.“

„To iste. Na toto mám skočiť? Zdal sa mi milý, je vážne pekný a múdry, ale ja...“

„Bella, Edward je panic. Keby len panic, on sa so žiadnou ešte v živote nebozkával. Dievčatá ho veľmi neberú. Zdajú sa mu všetky naokolo povrchné a hlúpe, ale ty sa mu páčiš,“ šepla mi, keď vošiel učiteľ a ja som vďaka tomu mala dosť času premýšľať. Keď sme vyšli z triedy, nečakal ma Edward, ale niekto iný. Mike sa nervózne opieral o stenu a keď ma zbadal, podišiel bližšie.

„Ahoj, Bella. Potrebujem s tebou hovoriť,“ šepol a ja som pretočila oči. Šla som k nemu a on sa usmial.

„Vieš, mohla by si prísť v sobotu k nám? Rodičia nebudú doma a tak to môžeme urobiť,“ povedal a ja som zalapala po vzduchu. Čo všetkým chlapom totálne šibe?

„Čo môžeme?“ opýtala som sa prekvapene.

„Môžeme to spraviť. Myslel som, že nám to pôjde lepšie, keď naši nebudú doma? Čo povieš? Všetko už mám pripravené a...“ Nenechala som ho dopovedať a ruka mi sama vyletela k jeho tvári. Chytil sa za líce a šokovane sa na mňa pozrel.

„Čo ti je? Prečo si ma udrela?“

„Si prasa, Mike,“ prskla som.

„Prasa? Chcel som ti pomôcť ten plot opraviť, lebo určite nemáš na opravára a ty ma ešte sfackuješ? Ako myslíš, opravíš ho sama, alebo zaplatíš. Trvalo mi večnosť uhovoriť otca, aby ťa nenahlásil. Dostala by si aj pokutu.“ Mike bol nahnevaný a ja som celá sčervenela. Ja som bola vyvedená z miery ešte od včera a potom mi Alice povie, že sa Edwardovi páčim a nakoniec toto nedorozumenie.

„Mike, prepáč, ja som myslela, že...“ Zarazila som sa.

„Že čo?“ opýtal sa Mike. Mykla som ramenami.

„Prídem ten plot v sobotu opraviť s otcom. Ešte raz prepáč a ďakujem, že si sa u otca prihovoril.“ Cítila som sa ako totálny idiot. Šla som po chodbe a túžila byť neviditeľná. Nemohla som sa dočkať, až tento deň skončí.

Edward sa na obede mojím smerom ani nepozrel. Niekto má deň blbec raz za rok a ja mám raz za rok normálny deň, len netuším, kedy bude.

Doma som Charliemu povedala, že musíme opraviť Newtonovcom plot. Charlie mal mať v sobotu službu a tak som s ním nemohla počítať. Fakt som netušila, koho požiadať o pomoc. Posťažovala som sa Alice na druhý deň v škole. Trocha som dúfala, že mi ponúkne Jaspera. Pôsobil na mňa dosť zručne, hlavne, keď sa s Edwardom a Emmettom hrabali v autách spolužiakov a opravili vážne skoro všetko.

„Mám jedného odborníka na drevené ploty, ale neviem, či ti bude vyhovovať,“ povedala Alice. Vážne som si myslela, že mi núka Jaspera.

„Beriem,“ povedala som bez rozmyslu.

„Máš ho mať,“ zašvitorila. „Edward,“ skríkla ponad moje rameno a za mojim chrbtom sa ozvalo krátke ahoj.

„Bella ťa chce poprosiť, aby si jej v sobotu pomohol s plotom u Newtonovcov. Ponúkol sa jej Mike, ale dostal facku, tak ho to prešlo,“ povedala Alice a ja som mala chuť zabiť ju. Toto mu vážne nemusela hovoriť.

„Keď poviem áno, tiež dostanem facku?“ opýtal sa Edward pobavene. Ironicky som sa zasmiala.

„Ale nemám peniaze, aby som ťa zaplatila,“ šepla som.

„Pýtal som peniaze?“ Edward sa uškrnul.

„Čo teda budeš chcieť za pomoc?“ Čakala som, že povie rande, no on sa len milo usmial.

„Nič. Vyzdvihnem ťa v sobotu a donesiem aj náradie. Predpokladám, že žiadne nemáš.“ Bola som z neho paf. Alice na mňa mrkla.

V sobotu ráno som na seba obliekla starú, kockovanú košeľu a roztrhané rifle. Edward bol presný. Akurát z domu odchádzal aj Charlie a premeriaval si Edwarda.

„Doktorov syn?“ Obišiel Edwarda dokola. Nebolo to najpríjemnejšie, ale Edward pôsobil uvoľnene. Mal na sebe takmer rovnakú košeľu ako ja a tiež na pár miestach roztrhnuté rifle, ale pôsobili ako nové. Natiahol ruku pred seba a Charlie ju s úsmevom prijal.

„Som Edward Cullen, pane.“

„Charlie Swan a nepusť ju k ničomu, lebo sa dokaličí,“ povedal a mrkol na mňa cez plece.

„Nepustím, pane. Dovolím jej akurát natierať a pri tom by sa jej nemalo nič stať,“ povedal pobavene Edward.

„No, keď myslíš. Môže na ňu ten štetec zaútočiť,“ zasmial sa môj otec a ja som nahnevane dupla nohou.

„Hovoríš, akoby som bola úplne nemožná,“ zavrčala som a nahnevane pozrela na Edwarda, ktorý sa smial. Charlie pokrútil hlavou a ja som nasadla do auta s Edwardom.

„Nie som také nemehlo. Vážne,“ povedala som ešte na svoju obhajobu, no Edward sa len usmieval.

Keď sme prišli pred Mikov dom, už nás čakal. Vyzeral dosť znechutene, keď zbadal Edwarda. Odviedol nás do garáže.

„Niektoré drevá sa budú dať použiť a tu sú nové. Na polici je farba. Našťastie sa otcovi ešte zvýšila a na poličke sú klince.“ Ukázal na policu a ja som prikývla. Edward s Mikom na seba zvláštne zazerali. Asi sa len nemajú radi, pomyslela som si. Mike niekam odišiel s tým, že sa vráti o hodinu. Nebola som tomu rada, lebo som dúfala, že nám dá aspoň vodu alebo budem mať kam ísť na záchod.

Edward sa okamžite pustil do práce. Najprv sa chvíľu divil, ako som ten plot zvládla tak nabrať, no z mojej tváre pochopil, že musí mlčať. Chcela som pomáhať, no nič mi nedovolil. Tak som len sedela v tráve a rozprávali sme sa. Mala som dokonalý výhľad na jeho pekný zadok, keď sa zohýnal a keď si vyhrnul rukávy, mala som sucho v ústach.

So záujmom som si ho prezerala, a tak som si ani nevšimla, že sa mi díva do očí. Keď som si uvedomila, že vidí, ako si ho prezerám, začervenala som sa. Pribíjal dosku a tak som chcela byť aspoň nápomocná. Šla som po drevený kôl. Podala som ho Edwardovi a potom som sa zadívala na ruku.

„Trieska. Môj otec má pravdu, som nemožná,“ povedala som sklamane. Edward sa zasmial a chytil mi ruku. Na dlani som mala zadretú malú triesku. Bolelo to a najhoršie bolo, že bola hlboko a trčal len miniatúrny kúsok.

„To chce pinzetu,“ šepla som. „Najhoršie, keď sa to odlomí a musia sa mi v ruke vŕtať ihlou. Raz som to nechala tak a celé sa to zapálilo.“ Edward si povzdychol. Bez zaváhania si pritiahol ruku k svojej tvári a ja som zalapala po dychu. Pritlačil pery na moju ruku. Myslela som, že zamdliem. Jeho pery boli tak jemné a zároveň tvrdé. Chladili. Zacítila som na pokožke jeho jazyk a potom zuby. Odtiahol sa a ruku pustil. Zašiel si rukou k perám a potom sa usmial.

„Je von.“ Ukázal mi na prste malú triesočku. Prezrela som si dlaň a nebola som schopná nijako zareagovať. Bola som mimo. On ma bozkával do dlane, teda nie, on mi vytiahol triesku a ja vôbec netuším, čo to bolo, ale bola som totálne omámená a vzrušená. Sucho som prehltla. Edward sa ďalej venoval práci, akoby sa nechumelilo, a ja som stále civela na svoju ruku.

„Bella, prinesieš farbu?“ opýtal sa ma a ja som si až teraz všimla, že je to opravené a zostáva natrieť jednu dosku.

Utekala som do garáže. Polica bola dosť vysoko a tak som sa obzrela, na čo sa postavím. Vzala som drevený box a podsunula si ho pod nohy. Postavila som sa na neho a natiahla sa po farbu. Doska sa mi pod nohami preborila. Chcela som sa zachytiť o policu a stiahla som ju celú so sebou. Už som cítila ako padám a na mňa tá kovová polica, keď sa mi pred očami mihla Edwardova kockovaná košeľa.

Pevne ma zovrel, ale pádu sa nedalo zabrániť. Pretočil sa nado mňa a polica spadla na neho. Celým telom ma prikrýval a tvár mal natlačenú na mojej a ruky ochranne okolo mojej hlavy. V panike som ho zdrapla za vlasy a zodvihla si jeho tvár. Okolo ešte sadal zvláštny prach, ktorý sa mu usádzal v strapatých vlasoch. Pozrel mi do očí.

„Si v poriadku? Je ti dobre? Neublížil si si?“ chrlila som zo seba a rýchlo som sa pokúšala dostať sa spod neho, aby som pozrela, či nie je zranený. Bol však nesmierne ťažký.

„Ja som v poriadku, a ty?“ šepol mi do tváre zvláštnym, hrubým hlasom a jeho oči boli iné. Boli čierne a stále tmavli. Edward na mňa pôsobil priam démonicky. Vôbec sa nepohol, ale aj tak som mala pocit, akoby sa jeho hruď zachvela. Znelo to ako zavrčanie uväznené v jeho vnútri.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 7. kapitola: