Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo osudu - 10. kapitola - Ako v siedmom nebi

Tak, po naozaj strašne dlhej dobe som sa rozhodla pridať pokračovanie tejto poviedky. Viem, že jej fanúšikovia na ňu už iste zabudli, no budem veľmi rada, ak si ju prečíta aspoň jeden človiečik. :) Príjemné čítanie praje 13TwilightGirl13.

Predo mnou žiarilo asi tisíc sviečok, ktoré tlmene osvetľovali celú izbu a tancovali v rytme akejsi krásnej piesne. Debussyho pieseň, Edwardova obľúbená... Svetlá boli zhasnuté, no ja som aj tak videla každučký kúsok izby. Bola krásne vyzdobená a odniekiaľ sa linula krásna vôňa. Vôňa vanilky a škorice, tá najkrajšia vôňa, pomyslela som si.

A potom som ho zbadala. Stál tam, medzi sviečkami, a čakal na mňa s úsmevom na tvári. Podišiel ku mne bližšie a kľakol si predo mnou na kolená.

Taký jednoduchý pohyb, a tak krásne to na ňom vyzeralo, pomyslela som si. Zahľadel sa na mňa jeho zlato-hnedými očami a ja som mu nevedela odolať.

 Na jeho anjelskej tvári sa roztiahol široký úsmev a v jeho očiach sa odrážali tancujúce plamienky žiariace láskou.

Zrazu sa ma jeho zamatový hlas spýtal: „Isabella Marie Swanová, vezmeš si mňa, Edwarda Masena Cullena za svojho manžela? "

Zostala som zarazene stáť a nevedela som, čo na to povedať.

Napriek tomu, ako veľmi ma to dojalo, som sa musela pousmiať nad tým, aký je oficiálny. Nemala som slov. Ale predsa len, to jediné som nájsť musela. A chcela. Náhle ma zaplavil veľký pocit šťastia.

„Áno," vykoktala som zo seba šťastne a hodila sa mu okolo krku. Nežne si ma privinul k sebe.

„Milujem ťa, Bella..." zašepkal mi do ucha a v tom okamihu som si pripadala ako najšťastnejší človek planéty. „Ja... Neviem, ako to vyjadriť, proste si to jediné, to najcennejšie na tomto svete. Si moje srdce, moja duša, moje všetko." Zahľadel sa na mňa svojimi krásnymi očami a mne úplne vyschlo v hrdle. No napriek tomu som sa premohla.

„Aj ja teba. Nikdy som nikoho nemilovala tak veľmi ako teba," šepla som mu s úsmevom na tvári.

„Vravíš mi rovno zduše," usmial sa, pohladil ma po vlasoch, a potom ukazovákom jemne nadvihol moju bradu. Skôr, než mi mysľou stihla prebehnúť myšlienka, aký je nádherný, spojil naše pery v tom najkrajšom bozku. Cítila som v ňom všetky jeho emócie. Lásku, vášeň, šťastie, nežnosť, no i strach. A chápala som to.

Moje srdce sa pri ňom rozbuchotalo tak, ako už dávno nie. Dych sa mi zrýchloval. Ani som si nestihla uvedomiť, že som už ležala na posteli posiatej lupeňmi ruží. Moja myseľ sa vyprázdnila a jediné, na čo som v tej chvíli dokázala myslieť, boli jeho dotyky, také ľadové, no zároveň vášnivé. Jeho sladkastý dych sa mi usádzal v pľúcach ako tá najlepšia droga. Presne toto bolo to, čo som potrebovala. Jediné, čo mi dávalo zmysel a pre čo sa oplatilo žiť a bojovať ďalej. Edward. Môj budúci manžel!

Moja ruka vyletela hore a slastne sa zaplietla do jeho bronzových vlasov. Jeho pery ďalej uspokojovali tie moje, a keď som nestačila s dychom, začali okupovať môj krk. Ľahúčko bozkával moju kľúčnu kosť, dekolt a moje prsia. Vzdychla som od vzrušenia i prekvapenia zároveň.

Rýchlo som odopínala gombíky na jeho košeli a odhodila som ju kamsi preč.

Jediným pohybom zo mňa strhol moje prádielko, ktoré, mimochodom, vyberala Alice a hladil moje rozpálené telo. Pobozkal snáď každučký kúsoček mojej kože a ja som len slastne vzdychala. Každý dotyk jeho vlhkého jazyka bol pre mňa ako rana bičom. Na rozdiel od toho, tieto pocity boli krásne, vzrušujúce. Bola som napätá, no užívala som si ho. Pomaly ma hladil po stehne a rukou postupoval i vyššie. Jeho dotyky boli neuveriteľné, rozpaľovali moje telo, moju kožu, dokonca i moju myseľ. Hral sa so mnou, hladil ma a bozkával, no videla som, že kdesi za jeho úsmevom sa skrýva slabé nutkanie, zdržanie a strach. Povzbudivo som sa na neho usmiala a pritiahla si jeho pery k tým svojim. Vkladala som do toho bozku všetko. Snažila som sa byť rovnako zmyselná ako on, pohrávala som sa s jeho jazykom, prechádzala ním po jeho podnebí a pritom sa rukou dostávala čoraz bližšie k jeho najcitlivejšiemu miestečku. Cítila som ako stuhol, keď som sa ho dotýkala, no bola som taká pozorná, nechcela som nič pokaziť.

Po chvili sa konečne vyzliekol aj on a ja som sa len vzrušene dívala na jeho krásne vypracované telo, ktoré ma vždy tak uchváti.

Znovu sa ku mne pritiskol a začal ma bozkávať tak vášnivo, ako ešte nikdy. A bol pri tom taký zmyselný. Ubehli sekundy, minúty, možno i hodiny, zdalo sa mi to ako sen. Rukami som prechádzala po jeho tele a po chvíľke do mňa Edward opatrne vnikol. Zaryla som mu nechty do jeho kože a slastne zaklonila hlavu dozadu.

Vzrušene som vykríkla a on stuhol, no keď zbadal na mojej tvári úsmev, pobozkal ma a začal sa vo mne pohybovať. Bol tak nežný, akoby si myslel, že ma môže jediným dotykom rozbiť. Bolo to krásne.

Po osemdesiatich rokoch som konečne splynula v jedno s mojou láskou. S mojou skutočnou a jedinou láskou. S mojím snúbencom, ktorý ešte nebol mojím manželom, no my sme aj tak už boli spojení do konca života. Do konca sveta. Prežili sme krásnu noc plnú bozkov a ľadových objatí. Najkrajšiu noc môjho života. Noc, na ktorú nikdy nezabudnem.

I vďaka daru, ktorý do mňa dnes Edward vložil.

Autor: 13TwilightGirl13 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo osudu - 10. kapitola - Ako v siedmom nebi:

Přidat komentář:

Nick:

Text: