Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo osudu - 2.kapitola - Strata

15.12.2009 (20:45) • 13TwilightGirl13 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1126×

2.kapitola – Strata

“Haló?” zdvihla som a prihovorila sa. Ozval sa mi hrubý, mužský hlas.

“Haló? Ste Isabella Swanová, dcéra Charliáeho Swana?”

“Áno,” odpovedala som, “ale kto ste vy?” V hlave mi lietala myšlienka za myšlienkou, no zároveň som nevedela premýšľať.

“Som doktor Larsen. Pracujem v miestnej nemocnici.” odpovedal.

“Aha…No a čo si želáte?”spýtala som sa. Už som naozaj nevedela, čo si myslieť.

“Váš otec, Charlie Swan dostal srdcový infarkt a práve je na sále” povedal smutne “ak by ste mohli čo najskôr prísť, bol by som vám povďačný.”

“Č-čože? Môj otec? Ale ako? Kedy? Ja…ja..” hlas sa mi zlomil a nemohla som pokračovať. Nechápala som jeho slovám.

“Slečna, prosím vás, ukľudnite sa a ak môžete, príďte čo najskôr, váš otec vás potrebuje” povedal.

“Á-áno, samozrejme, hneď som tam.” Zložila som a po líci mi tiekla slza. Stála som ako prikovaná.

“Charlie.” Zašepkala som.

Musím ísť. Čo najrýchlejšie, pomyslela som si. Vzala som kľúče od auta a bežala von. Keď som štartovala, ruky sa mi triasli, dupla som na plyn a auto sa pohlo. Šla som čo najrýchlejšie, ako sa dalo. Dorazila som do nemocnice, vtrhla dnu a pýtala sa na otca.

“Hneď príde doktor Larsen a poinformuje vás” znela odpoveď sestričky “sadnite si sem a počkajte” Sadla som si a premýšľala. O otcovi. Keby som peišla skôr domov, možno by sa to vôbec nestalo. Z premýšľania ma vytrhla čiasi ruka. Ruka, položená na mojom pleci patriaca doktorovi Larsenovi.

“Isabella Swanová? Ste to vy, však?”

Prikývla som.

“Váš otec dostal srdcový infarkt. Už dlhú dobu má problémy so srdcom, ako iste viete.”

“Dlhú dobu? Veď, veď ja o ničom neviem…Prečo mi to zatajil?” nechápala som to.

“Hmm…Ja neviem, no v každom prípade by ste mali ísť za ním. Nerád to hovorím, ale pravdepodobnosť záchrany je minimálna a asi to bude posledný krát, čo ho uvidíte. Je mi to veľmi ľúto.” Povedal.

“Ó, môj bože… Zaveďte ma za ním”povedala som. Prišla ku mne sestrička a ja som ju nasledovala.

“Nech sa páči.” Povedala mi a otvárala dvere izby. “Nechám vás osamote.”

Vošla som dnu. Charlie, bledý a slabý ležal na posteli. Hľadel na mňa a ja na neho. “Ocko!”povedala som a rozbehla sa k nemu.

“Bella, srdiečko moje.”povedal slabým hláskom “ocko, čo mi to robíš. Povedali mi, že…že… že zomieraš…”odmlčala som sa “J-je to pravda?”počula som sa povedať. Ani môj hlas neznel najlepšie.

“Áno Bells..” povedal “zo-zostáva mi asi hodina života. Chcem, aby si vedela, že ťa veľmi ľúbim.”

“Ocko, aj ja ťa veľmi ľúbim.”povedala som a pobozkala ho na čelo.

“Bells, daj prosím ťa tento list mame a povedz, že by som bol veľmi vďačný, keby to splnila.”povedala do ruky mi vtlačil obálku.

Vtom začalo niečo nahlas pípať a Charlie zatvoril oči. Do izby vtrhli traja doktori a sestrička.

“Čo sa to deje?”spýtala som sa, no sestrička ma už ťahala von z izby.

“Sadnite si sem a počkajte” povedala, ukázala na stoličku a do ruky mi vtisla pohár vody. Vodu som vypila, zatiaľ čo v druhej ruke som držala obálku. Zastrčila som si ju do kabátu a rozplakala sa. V tom som si spomenula na mamu. Musím jej zavolať. No zároveň som nechcela. Nevedela som, čo by som jej povedala. Rozhodla som sa zavolať Jakovi. Vytočila som jeho číslo a všetko mu vysvtelila. O desať minút sa objavil v nemocnici a vzal ma do náručia. Čakali sme spolu a ja som mlčky plakala. Dvere na izbe sa otvorili a všetci doktori I sestrička vyšli. Doktor Larsen kráčal ku nám so sklonenou hlavou. Okamžite som vyskočila a pýtala sa: “Čo sa stalo?”

Doktor zdvihol hlavum pokrútil ňou a ja som hneď pochopila. Začala som plakať, priskočil ku mne Jake a objal ma, zatiaľ čo doktor vysvetľoval: “Je mi to veľmi ľúto, no nedalo sa nič urobiť. Váš otec zomrel…”na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: “Tesne predtým vyslovil vetu: Ľúbim ťa Bells. A pobral sa na onen svet. Rozvzlykala som sa ešte viac. Počula som už len “Úpirmnú sústrasť ” a doktor sa vytratil. Nevedela som, na čo myslieť, čo robiť. Jake si ma k sebe ešte tuhšie privinul a sadli sme si.

“Mama…“povedala som, “musím jej zavolať!”

Jake nevravel nič, iba prikývol. Zavolala som jej a ozvala sa mi príjemným a veselým hlasom: “Ahoj srdiečko, ako sa máš?”

“Mami, ocko práve…, ocko…”zase sa mi zlomil hlas. Nemohla som to vysloviť. Podala som telefón Jacobovi. Utierala som si oči a chcela som zastaviť ďalší príval sĺz.

“Dobrý deň, pani Dwyerová. Volám sa Jacob Black a som Bellin priateľ ” povedal a potom smutne dodal: “Chcela vám oznámiť, že Charlie práve dostal srdcový infarkt a … zomrel.”

“Čože? Je to pravda? A-ale ako? Daj mi prosím ťa Bellu.” začula som.

Jake mi podal telefón: “Mama ťa chce.” Prikývla som a vzala si ho. Mame som všetko vyrozprávala, dohodli sme sa, že zajtra príde. Bola z toho zničená, no určite nie viac než ja. Vravela, že akurát si balili veci, pretože Phil sa chystá na zápas niekde v Európe.

Zahľadela som sa Jakovi do tváre a pred očami sa mi zahmlelo. Telefón mi vypadol z ruky a ja som zrazu pocítila ostrú bolesť a začula prenikavé buchnutie.

ZHRNUTIE <– –> 3. kapitola

Autor: 13TwilightGirl13 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo osudu - 2.kapitola - Strata: