Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo osudu - 3.kapitola - Znovuzrodenie?

21.12.2009 (20:30) • 13TwilightGirl13 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 999×

3.kapitola – Znovuzrodenie?

Zrazu som precitla. Cez zavreté viečka ma pálilo ostré slnko.Pod sebou som cítila niečo teplé a mäkké a hlava ma hrozne rozbolela. Pomaly som otvorila oči a rozhliadla som sa po izbe. Po mojej izbe. Až teraz som si uvedomila, že ma niečo drží za ruku. Niečo príjemne teplé. Otočila som hlavu, veľmi opatrne a pomaly, lebo ma ešte bolela a zbadala som Jakovu tvár. Musela som sa naňho usmiať. Úsmev mi opätoval. Ďalej som sa rozhliadala a zbadala som mamu.

“Mami, ” povedala som.

“ahoj.”

Reneé sa na mňa smutne usmiala. “Ahoj, zlatko.” Až vtedy to na mňa doľahlo. Charlie.

“Je to pravda? To s ockom?”

Jacob smutne prikývol. Pomaly som zavrela oči. Prečo ma tak strašne bolela hlava? Nemohla som sa na nič rozpamätať. Iba na nemocnicu, na ktorú som myslieľ nechcela.

“Čo sa vlastne stalo? Nespomínam si na nič odvtedy, čo … čo…”

“Pssst.” prerušil ma Jake a priloži svoj ukazovák na moje pery.

“V nemocnici si odpadla a narazila si hlavu, čo spôsobilo otras mozgu.” pustil sa do vysvetľovania.

“A koľko tu vlastne ležím?” spýtala som sa.

Tentoraz odpovedala mama: “Už celý deň. Charlie zomrel predvčerom.”

Chcela som vysloviť otázku, čo ma pálila na jazyku. “A…pohreb?” spýtala som sa nakoniec.

“Bude až zajtra,” odpovedal Billy na vozíčku, ktorého som si doteraz vôbec nevšimla.

“Aha.” povedala som.

“A kde je Phil?”

“Za chvíľu príde. Išiel do obchodu kúpiť niečo pod zub,” povedala mama.

Hmm. Rozmýšľala som, koľko asi môže byť hodín. Rozhodla som sa, že vstanem a pôjdem niečo robiť. No len čo som sa zdvihla, prišla ostrá bolesť a klesla som späť na vankúš. Jake sa hneď zdvihol, pripravený zasiahnuť, no nebolo treba.

“Bella, už viac neskúšaj vstávať! Mohla by si si ešte ublížiť,” povedal nežne, no zároveň vystrašene.

“No, poďme niečo robiť,” ozval sa Billy.

“Už tu nevydržím len tak sedieť a navyše by sme ich mali nechať osamote,” lišiacky na mňa žmurkol a všetci odišli. Zostala som v izbe len s Jakom. Bola som Billymu vďačná. Zahadela som sa Jacobovi do očí a on ma nežne pobozkal na ruku.

“Ďakujem, že si pri mne.”povedala som a začervenala sa.

“Neviem, čo by som bez teba robila.”

Usmial sa na mňa a povedal: “Vieš, Bella, život bez teba by som si už vôbec nevedel predstaviť. Už dlho som ti chcel povedať, že keď som s tebou, cítim sa úžasne, keď sa ku mne priblížiš, moje srdce sa rozbúši a ja cítim, že ťa potrebujem a…a milujem.” S červeňou v tvári sa na mňa zahľadel. A ja som zrazu chcela byť len s ním. Pohľadila som ho po tvári a naklonila sa k nemu. Cítila som, ako mi jeho horúci dych vráža do tváre a vtedy som netúžila po ničom inom. Dotkla som sa perami jeho pier a začala som ho bozkávať. Spočiatku pomaly, no keď som videla, že sa nebráni, bozkávala som ho vášnivo. Bolo to čarovné. Keď sme sa od seba odlepili, zase ma zaliala červeň na tvári.

Povedala som slová, ktoré mi poskakovali po jazyku: “Ľúbim ťa.” A znovu sme sa pustili do bozkávania.

Tento deň ubehol veľmi rýchlo a večer som konečne vstala z postele. Chcela som niečo robiť, lebo keď ležíte celé 2 dni v posteli a nemáte čo robiť, musíte len premýšľať. A to som ja nechcela. V myšlienkach som sa stále vracala k ockovi. Aj keď Jacob vždy zasiahol svojimi rýchlymi perami.

Zišla som po schodoch dolu do obývašky a hľadala som mamu. No bol tam len Billy s Philom.

“Prosím vás, kde je mama?”spýtala som sa.

“Šla so Charlieho izby,” odpovedal Phil a pustil sa s Billym do rozhovoru o baseballe.

Vybrala som sa na chodbu a z kabátu som vytiahla obálku. Vedela som, že tam bude, lebo o nej nikto nevedel. Zahľadela som sa na ňu a zrazu ma pochytila zvedavosť. Chcela osm vedieť, čo mala mama spraviť, čo si Charlie tak želal. Rozbehla som sa do jeho izby za mamou. Sedela na posteli s fotkou v ruke a po líci jej stekala slza.

“Ách, mami. Nebuď smutná, to prejde.” prihovorila som sa jej.

“Ja len neviem, čo teraz s nami bude.” vravela.

“Na tom teraz nezáleží. Vieš, keď som bola s Charliem v nemocnici, jeho posledné slová, ktoré som počula, boli: Chcem, aby si vedela, že ťa veľmi ľúbim. A tvoju mamu tiež. Prosím, povedz jej to!” Mama len prikývla.

“A ešte,” povedala som.

“Chcel, aby som ti dala toto.” Spoza chrbáta som vytiahla obálku a podala som ju mame.

“Čo je to?” spýtala sa.

“Neviem, nečítala som to. Ocko chcel, aby si splnila to, čo tam je napísané.”

Mama sa zahľadela na obálku, otvorila ju a vytiahla z nej list. Očami prechádzala po papieri a slzy jej ešte stále tiekli. Keď dočítala, zahľadela sa na mňa, slabo sa usmiala a objala ma.

“Mami, môžem si to prečítať?”

Pomaly prikývla a list mi podala. Oči mi padli na jeho škaredé písmo a musela som sa usmiať. Začala som čítať:

Drahá Renée, drahá Bella. Keď čítate tento list, určite som už mŕtvy alebo v tom lepšom prípade v nemocnici. Ale chcem, aby ste obidve vedeli, že vás veľmi ľúbim. Najmä teba Bella, ty si moje slniečko. Vždy si ma vedela rozosmiať.

Renée, teba prosím o to, aby si sa načas nasťahovala do môjho domu a postarala sa o Bellu, aspoň kým vychodí školu, pretože ona z Forks odísť nechce, ako mi už veľa krát hovorila. Keď sa Bella bude schopná o seba postarať, dom aj auto budú jej a celý majetok tiež.

A ak ešte nevieš, kto je ten chlapec, ktorý sa potuluje okolo Belly, volá sa Jacob. Je to dobrý chlapec a má ju už od detstva rád. A Bella jeho tiež. Odkedy sa s sním stretáva, je ako vymenená. Myslím, že patria k sebe.

P.S Renée: Tento odsek nedávaj Belle čítať.

Nad tým som sa musela pousmiať. No list pokračoval i ďalej, tak som čítala.

Bella, dúfam, že za mnou nevyroníš veľa sĺz a bol by som rád, keby si sa na mňa nehnevala za to, že som ti o svojej chorobe nepovedal skôr.Nechcel som ťa vyľakať. Poslúchaj mamu a Phila a ešte raz - Jake nie je na zahodenie. Bella, pre teba prikladám i kľúče od domu, od auta a od trezoru.

P.S: Veď ty vieš, čím je ten trezor taký vzácny.

S láskou Charlie

Dočítala som list a položila ho na posteľ. Teraz už aj mne vyhŕkli slzy. Objala som mamu a pobozkala ju na líce. Potom som si spomenula na obálku. Vytiahla som z nej kľúče a poobzerala si ich. Ozvalo sa tiché klopkanie na dvere.

“Môžem dnu?” ozval sa Jakov hlas.

“Samozrejme,”povedala mama. Jake vošiel dnu, sadol si vedľa mňa a chytil ma za ruku.

“Idem pripraviť večeru,” oznámila mama a pobrala sa do kuchyne. Dala som Jakovi prečítať list. Keď ho dočítal, znova ma pobozkal. Sedeli sme na posteli a ja, neviem ako, som zrazu zaspala.

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Bol pondelok, no ja som nemusela ísť celý týždeň do školy. Ani Jake. Nakoniec, veď dnes je pohreb.

Vstala som z postele, umyla sa a obliekla do oblečeniaa, ktoré mi nachystala mama. Bola som celá v čiernom. Povzdychla som si a vybrala sa von z izby. Všetci už boli hore, len Jacoba som nevedela nikde nájsť.

“Mami, nevieš, kde je Jake?” spýtala som sa.

“Och, dobré ráno, Bella. Jake aj s Billym predchvíľou odišli domov. Nachystajú sa na pohreb a prídu nás vyzdvihnúť.”

Keď Jake prišiel, začala som si uvedomovať, že uvidím ocka posledný krát. Nastúpili sme do auta a cestou nikto neprehovoril. Na obrad sme prišli medzi prvými a o chvíľu sa už ľudia začali zbiehať. Kňaz začal obrad a ja som počas dlhého príhovoru rozmýšľala a plakala. Obzrela som sa okolo. Bolo tu veľa ľudí, známych I neznámych. Charlieho kolegovia, kamaráti, bývalí spolužiaci a ceá rodina. Všetci, ktorí ho mali radi. Spomínala som na Charlieho, aký len bol výnimočný človek. Stála som vedľa Jacoba, ktorý ma podopieral. Jeho horúce telo ma príjemne zohrievalo. Kňaz dokončil svoju reč a ja som sa s plačom rozlúčila s ockom. Dívala som sa na jeho truhlu, ako ju dávajú hlbšie a hlbšie pod zem.Všetci zúčastnení mi nakoniec potriasli rukou a zaželali úprimnú sústrasť. Pohreb skončil a ľudia odchádzali. S Jakom som si sadla na najbližšiu lavičku a objala ho.

“Počkám v aute,” Povedala mama a zostaly sme samy.

“Pssst Bella, neplač.” Dohováral mi Jake. Oprela som si hlavu o jeho hruď a vtedy sa so mnou začalo niečo diať. Ruky sa mi hrozne roztriasli a s hrôzou som sa zadívala na Jacoba.

“Ó, môj Bože, Bella niéé!” vykríkol.

ZHRNUTIE <– –> 4. kapitola

Autor: 13TwilightGirl13 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo osudu - 3.kapitola - Znovuzrodenie?: