Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo osudu - 5. kapitola - Budúcnosť

30.12.2009 (08:15) • 13TwilightGirl13 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 970×

5. kapitola – Budúcnosť

Ráno som sa zobudila a cítila sa úžasne. Mám narodeniny! pomyslela som si a prevalila sa na druhý bok. Zrazu som si spomenula na tie minuloročné a zase som sa nemohla ubrániť slzám. Vtedy by mi ani nenapadlo, že o rok bude môj život celkom iný. Nikdy na nich nezabudnem, nikdy ich neprestanem milovať. No teraz som tu, s Jakom a už to všetko nijako nezmením. Ale s Jakom som šťastná a už si zvykám. A mám celú večnosť pred sebou, rovnako ako oni, možno sa do Jacoba skutočne zamilujem. Veru, celú večnosť. Cullenovci. Neprestanem na nich myslieť. Nie! Nesmiem na nich myslieť! Moje podvedomie sa trhalo na dve časti. Jedna bola tá, ktorá na nich myslieť chcela a tá druhá jej to nedovoľovala.

Vstala som z postele, obliekla sa a šla sa naraňajkovať.

„Dobré ráno, miláčik!“ pozdravila som Jacoba a dala mu pusu na ústa.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa ma Jake a znovu ma pobozkal.

„Úžasne.“ Odpovedala som.

„Áno? Tak to je dobré, pretože ti chystám malé prekvapenie.“ Povedal nedočkavo.

„Jake!“ zdvihla som jedno obočie a prísne sa naňho zahľadela.

„No tak, Bella, nekaz mi radosť!“ povedal urazene.

„Devätnáste narodeniny nie sú každý deň!“

„Hmmm… Ja sa cítim stále na sedemnásť.”usmiala som sa.

„Pravda je, že od sedemnástych narodenín si sa vôbec nezmenila. Si rovnako krásna ako vždy.”povedal a pobozkal ma.

„Ak ťa to poteší, na to prekvapenie sa teším!”povedala som umelo.

„Áno, poteší. Ďakujem. A neskúšaj ani zistiť, čo chystám!”napomenul ma.

Deň ubehol rýchlo a rovnako, ako každý iný. Nezistila som, čo Jake chystá, no ani som to vedieť nechcela. Večer som už dúfala, že na to zabudol. Tak som sa pobrala do izby, len tak počúvať hudbu, keď som začula:

„Bella, miláčik, poď prosím ťa na chvíľu dolu.”

Vypla som hudbu, pozrela sa do zrkadla a zbehla dolu po schodoch. Všade bola tma. Nevedela som, čo to znamená, no zrazu zasvietilo ostré svetlo.

„PREKVAPENIE!” začula som desiatky hlasov. Zaklipkala som očami, aby som sa zorientovala a pred sebou som zbadala hŕbu ľudí. Spolužiaci, kamaráti a Jacob čakali, ako zareagujem. Nemala som slov, tak som sa len vďačne usmiala. Pustili sa do spievania Happy Birthday.

Myslela som, že Jake chystá niečo malé, nie, že to bude oslava. To ma ani len nenapadlo. Keď dospievali, zatlieskala som a oni tiež.

„A teraz je na rade rozbaľovanie darčkov!” zakričal Jake, aby prekričal vravu. Ozvali sa súhlasné výkriky.

„Darčeky? Ale nie!” povedala som, no nikto si ma nevšímal. Dokelu, veď toto je moja oslava, mali by ma počúvať! Pomyslela som si a zasmiala sa.

Jake mi zakril oči a tlačil ma, pravdepodobne do obývačky. Otvorila som oči a zadívala sa na kopu pekne zabalených balíčkov. Povzdychla som si a pustila sa do otvárania. Ako prvý som otvorila darček od Angely. Bola v ňom červená, vyzívavá spodná bielizeň. Otočila som sa k Ang s otvorenými ústami, no ona sa len usmievala. Do ďalších darčekov som sa pustila smelšie. Bola v nich hŕba oblečenia, rôzne súpravy do kuchyne i spálne, pamätné predmety a rôzne iné. Jakov darček som si nechala nakoniec. Bol viditeľne najväčší. Rozbalila som ho, otvorila krabicu a v nej bola…

…krabica. Aj tú som otvorila. Ďalšia krabica, menšia. Zadívala som sa na Jacoba, ktorý sa len potmehútsky usmieval. Teraz už nedočkavo som otvorila krabicu. Nasledovalo ešte päť rovnakých krabíc a ja som si už myslela, že Jakov darčeko je len krabica. No mýlila som sa. Poslednú krabičku som pomaly otvorila a vytiahla z nej malú hraciu skrinku. Na vrchu bol nápis MILUJEM ŤA, MILÁČIK!

Pomaly som ju otvorila a vyšla z nej malá tancujúca baletka krúžiaca okolo vysmiateho princa, ktorý jej spieval serenádu, ozývajúcu sa izbou. Chvíľu som na to hľadela so slzami v očiach, potom som skrinku pomaly zatvorila a položila na stôl. Vrhla som sa Jakovi do náručia a moje líca boli vlhké od sĺz. Pobozkala som ho vrúcne a vášnivo a okolo mňa sa ozval potlesk. Odlepili sme sa od seba a pustili sa do zabávania. Večierok bol v plnom prúde a ja som sa cítila úžasne. Tancovali sme, zabávali sa, trochu aj pili, no nie veľa. Pre istotu. Veď zajtra sa ide do školy.

Tento večer bol úžasný! Pomyslela som si, keď som vyprevádzala pozvaných hostí. Rozlúčila som sa so všetkými, až sme napokon zostali s Jakom osamote.

„Ďakujem, Jake.” Povedala som a pobozkala ho.

„Milujem ťa.” Povedal a ja som ho znova pobozkala.

„Aj ja teba.No teraz by sme tu mali urobiť poriadok.”

A tak sme sa pustili do upratovania a asi o hodinku sme išli spať.

O 80 rokov:

Ráno som sa zobudila vysmiata a spomínala si na moje včerajšie 99. narodeniny. Pozrela som sa na Jacoba, ktorý ešte spal. Včera mi dal naozaj krásny darček. Kúpil mi hviezdu za 20 miliónov eur, ktorú podľa mňa I pomenoval. Keďže sme veľmi bohatí, mohol si to dovoliť. Čím dlhšie sme spolu, tým drahšie darčeky mi dáva. Som zvedavá, čo vymyslí o rok, keď budem mať 100 rokov. A vtedy som si znovu spomenula na tú anjelskú tvár, ktorú dodnes milujem. Zabolelo ma srdce. Už som sa zmierila s životom bez nich, no stále to bolo ťažké.

Potichu som vstala z posetele a šla do kúpeľne. Umyla som sa, očesala a zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle. Bola som rovnaká, ako keď som mala sedemnásť. To bola výhoda vlkolačej nesmrteľnosti. Ako každý rok, aj teraz som si šla poprezerať fotky v trezore. Za tie roky sa naplnil. Vzala som kľúče a šla do Charlieho izby. Otvorila som trezor a vybrala fotografie. Prezerala som si všetky, od najnovších až po najstaršie, keď som ešte bola len človekom. Boli tu fotky ocka a mamy, keď ešte žili. Mama aj Phil zomreli pred štyridsiatimi rokmi. Mali autohaváriu. Bolo mi za nimi veľmi smutno. Dala by som všetko, aby som ich mohla ešte raz objať. No to nešlo.

Fotky z výletov, rodinných osláv a iných dôležitých udalostí. Bolo krásne takto si na všetko spomínať. Našla som aj tú poslednú krabičku, s názvom MILUJEM. Poprezerala som si fotky a zase mi bolo smutno. Moje srdce sa znovu trhalo. Znovu pociťovalo bolesť. Znovu pociťovalo lásku. Stratenú lásku, stratenú rodinu, stratenú večnosť. Všetko, čo som kedy milovala a jediné, pre čo sa mi oplatilo žiť. Znovu som pocítila na líci slzy. Nemohla som sa im ubrániť. Tieto spomienky ma ničili, no boli krásne.

Začula som buchnutie dverí. Jake, pomyslela som si. Utrela som si slzy a posledný krát sa zadívala na fotku anjelu, ktorý mi dal a vzápätí vzal môj život. Ten, pre ktorého som tu chcela byť navždy.

Schovala som fotky späť do trezoru, zaniesla som kľúče a vybrala sa za Jacobom.

„Dobré ránko, Jake.”pozdravila som ho. Umýval si zuby, tak len prikývol.

„Vieš, napadlo ma, či by sme nemohli dnes zájsť na cintorín. Už dlho sme tam neboli.” Navrhla som.

Vypláchol si ústa a povedal: „Jasné, tak poďme do obchodu kúpiť sviečky.”

Prikývla som. Obliekli sme sa a vybrali do obchodu. Nakúpili sme dve plné tašky sviečok, vencov a kvetín a pobrali sa na cintorín. Všetci, Charlie, Renée, Billy i Phil boli pochovaní vedľa seba. Pozapaľovali sme im sviečky, pomodlili sa a na mňa znovu doľahol smútok. Chcela som ich znovu vidieť, znovu ich objať, znovu sa s nimi porozprávať. Po líci mi začali stekať slzy. Znovu. Už nikdy ich neuvidím. Bolo strašné na to myslieť. No ja som musela byť silná.

„No tak, Bells neplač.” Utešoval ma Jake. Poslúchla som ho a chystali sme sa na odchod. Odrazu mi do nosa udrel hrozný smrad.

ZHRNUTIE <– –> 6. kapitola

Autor: 13TwilightGirl13 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo osudu - 5. kapitola - Budúcnosť: