Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo - Prológ

02.09.2012 (15:45) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1399×

Ako prvý som začula tlkot ich sŕdc. Ozýval sa v mojich ušiach ako gong. Nohy sa samé hýbali svetelnou rýchlosťou, moje oči už o pár stotín sekundy zazreli môj cieľ, ale iné zmysli boli rýchlejšie. Moje útroby sa zvíjali v bolestnej agónii už takmer mesiac a oheň v krku čoraz viac pripomínal páľavu premeny. Ani nezaregistrovali, čo sa deje. Ich smrť bola rýchla, no ja som bola bezcitná a šialená od smädu, a tak mi prvý z nich poslúžil v rekordnej rýchlosti.

Jeho krv ovlažila môj krk len na niekoľko sekúnd. Vrhla som sa na ďalších. Bolo ich celkom šesť a ja som sa takmer prelievala, ale hrdlo ma pálilo len o trošičku menej. Bolo to aj tak znesiteľnejšie. Pozrela som sa na svoje dielo. Tri ženy, dvaja muži a jedno mladé dievča. Mohla mať najviac sedemnásť. Všetci mali život pred sebou. Nadvihla som jej tvár a kontrolovala som jej sklený pohľad. Jej oči mali farbu machu a zelene.

„Prepáč mi to."

Pohladila som ju po vlasoch a uložila som ju k ostatným. Potom som ich vzala do náručia a odniesla som ich k pobrežiu. Skočila som s nimi do mora a v dostatočnej hĺbke som ich poskrývala v piesočnom dne. Potom som sa vrátila na miesto ich krutej smrti a odstránila som stopy. Nič nenavrávalo, že by tu ktosi zomrel rukou upíra.

Bežala som domov, kde som sa, celkom zbytočne, pozamkýnala a ostala som stáť v strede miestnosti. Tieto múry som opúšťala len zriedka, keď môj smäd už nebolo možné vydržať. Vždy, keď som niekoho zabila, ľutovala som svoj čin. Nenávidela som sama seba, ale nič som s tým nezmohla. Zároveň som svojim obetiam závidela. Ich ľudskosť, city, možnosti a vôľu... ja som nič z toho nemala.

Zadívala som sa z okna a videla som len prázdno. Matne som si spomínala na svet, v ktorom som sa narodila. Obdobie gantlemanov, urodzených pohybov, vrúcnych sľubov. Oveľa lepšie som si spomínala na prvé roky svojho nového života. Druhé tisícročie so sebou prinieslo veľa zmien. Táto doba však stratila všetko, čo v dávnych dobách získala. Ľudia boli fádni a jednotvárni. Upíri zabíjali bez prestania a ľudia sa o to nezaujímali. A predsa by som dala čokoľvek za ľudský život, hoci aj v tejto dobe.

Poprechádzala som sa po svojom skromnom dome. Zariadenie sa tu nenachádzalo takmer žiadne. Mala som tu svetlá, niekoľko stolov a posteľ zapadanú prachom. Hoci som tu trávila takmer všetok čas, nič nenavrávalo, že tu niekto žije. Na zemi ležali dnešné noviny a titulok neobsahoval nič zaujímavé. Pár vrážd, zmiznutí, ale tie sú na dennom poriadku. Nik sa však neopováži myslieť si, že by to neurobil človek, aj keď niektorí z nás bývajú nevšímaví a neopatrní.

Dvaja ľudia zmizli uprostred mesta... Šialený sériový vrah zase vyčíňa... Zohavené telá nájdené v starom skladisku... Sedem ľudí nezvestných...

Nechcelo sa mi to čítať. Hlavne preto, že viem, kto to má na svedomí. Mohla som to byť aj ja a aj som bola. Milióny titulkov novín ukrývali moje obete, samozrejme, nikto na ne nikdy nepríde. Tento svet je ohavný, a tak by som si to nemala vyčítať. Noviny som roztrhala na miliardy drobných kúskov. Potom som vybehla z domu bez toho, aby som sa obzrela. Nechala som ho za sebou, rozhodnutá sa nevracať, aj keď to robím skoro každú chvíľu. Sťahovanie, úteky, to všetko je stereotypom môjho života.

Rozhodla som navštíviť jediného človeka, teda viac-menej upíra, na tomto svete, ktorý by mi mohol pomôcť. Aj keď ma to možno bude stáť život. Veď čo by mi mohol urobiť nezabudnutý a obávaný Aro Volturi?

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo - Prológ: