Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 17. kapitola

23.03.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 5631×

17. kapitola

Edward:

Díval som sa pred seba na groteskné divadlo. Malá, útla hnedovláska držala pod krkom statného upíra. Moja myseľ pracovala pomaly. Akoby som sa nedokázal naštartovať. Mal som pocit, že sa dívam na plátno, nie na realitu. Myšlienky priplávali a odplávali. Vedel som, že mám zasiahnuť, že jej to nesmiem dovoliť, no niečo vo mne ma nútilo zostať nečinným. Nikto z nás sa ani nepohol.

„Zbohom, princ Volterry. Za všetky moje sestry. Za to, čím som sa musela stať,“ šepol ten anjel. Nešepol, skôr tlmene zavrčal.

„Bella...“ dostal som zo seba a snažil sa poskladať súvislú vetu. Prudko sa pozrela mojim smerom. Bola iná. Mala v očiach niečo démonické. Sfarbili sa čiernou a červenou. Pôsobila viac ako upír, než ako človek. Čelo bojovne nakrčené. Hlasno na mňa zavrčala. Zrazu mi všetko začínalo dávať zmysel.

„Bella, nerob to!“ povedal som ráznejšie, no hlas sa mi aj tak zlomil. Niečo vo mne chcelo mlčať a niečo malo potrebu zachrániť Ara. Znova sa na mňa pozrela. Celá sa chvela.

„Musím. Som bakchantka,“ šepla a odhodila Ara niekoľko metrov od seba. Prešla k nemu a teatrálne sa nad neho postavila.

„Bella, ak to urobíš, sme stratení. Volturiovci druhé šance nedávajú. Zničia nás. Zabijú nás všetkých. To chceš?“ Bella sa na mňa znova zmätene pozrela. Opatrne som pristúpil k nej. Začul som myseľ Jane. Konečne sa spamätala. Chcela na Bellu použiť svoj dar. Trocha som sa na ňu otočil a pokýval hlavou, aby to nerobila. Bellu by to len viac rozzúrilo. Aro na mňa s nádejou upieral oči.

„Bella, milujem ťa. Vravela si, že aj ty mňa. Zradila si ma,“ povedal som trocha tragickým tónom. Bella sa ku mne prudko otočila a postavila sa predo mňa. Voňala neodolateľne a jej krása sa nedá slovami opísať.

„Nezradila som ťa,“ povedala naliehavo. Stále kútikom oka sledovala Ara.

„Omámila si nás, aby si sa dostala k Arovi. Plánovala si to od začiatku? Dobre si sa bavila na mojej rodine? Najviac asi na mne, však?“ povedal som tvrdo. Aj keď je to možno naivné, ja som veril, že ma miluje. Tie city nemohla hrať. Bola ako roztrasené vtáča. Tak krehká a nežná. Musel som ju však presvedčiť, aby Ara nechala na pokoji a Arovi dokázať, že ju zvládneme.

„Edward,“ šepla.

„Vysporiadaš sa s Arom, potom s gardou, a potom s nami? Kto sa ti bude zabíjať najťažšie. Možno s tým nebudeš mať problém.“ Sklonil som hlavu a prešiel k Arovi.

„Teraz ho nemôžem nechať ísť. Zabije nás tak či tak,“ povedala už trocha vydesene. Pozrel som na Ara.

Ten akoby stále nechápal, o čo mi ide. Podal som mu ruku a pomohol mu na nohy. Ako upír to nepotreboval, ale bolo to gesto, ktorým som mu odovzdal svoj plán. Na jeho tvári som videl, že je mu proti srsti, no musel uznať, že nás dostala a ak chce žiť, musí to urobiť. Konečne sa do reality začali vracať aj členovia rodiny. Carlisle bol prvý, kto nadobudol vedomie. Rýchlo si to v hlave poskladal a urobil si vlastný obraz.

„Nezabijem nikoho. Ak sa upokojíš... Edward je stále presvedčený, že ho miluješ. Aj keď nechápem prečo. Vzdaj sa a vydaj sa na milosť. Možno zabudnem na tento incident, ak sa čoskoro staneš človekom,“ zašepkal. Každé slovo, ktoré povedal, mu bolo proti srsti. Najradšej by po nej skočil a zabil ju.

„Akú mám istotu, že keď sa stanem človekom, nepošleš gardu, aby nás zabili?“

„Nemáš. Budeš mi musieť veriť, tak ako ja tebe teraz.“ Postavil sa do svojej typickej pózy.

„Ak ťa zabijem, a potom aj tých dvoch, nebudú svedkovia. Cullenovcom verím, že ma neprezradia. Nikto nebude vedieť, prečo ste sa nevrátili,“ šepla.

„Bella, celá Volterra vie, kde som a prečo,“ povedal Aro ironicky. Bella sa na mňa pozrela. Čakala, že jej to potvrdím, alebo vyvrátim. Aro jej v tomto klamal. Nikto nevedel kam šiel a prečo. Ak by priznal, že sa stretne s bakchantkou, musel by ju zabiť a on nebol ešte rozhodnutý, čo s ňou. Schválne nám povedal, že môžeme zabiť všetkých okrem dvojčiat. Nechcel svedkov, nech sa rozhodne akokoľvek. Pozrel som na Bellu.

„Hovorí pravdu. Vždy si robí poistku pre podobné prípady,“ zaklamal som. Bella chvíľu stála. Hnev, ktorý bol v nej, vystriedal strach a prekvapenie. Mal som pocit, že už po Arovi nepôjde. Otočil som sa teda k nemu.

„Ako znie dohoda?“

„Máš mesiac, aby si z nej spravil človeka. Ak nie, zabijeme vás všetkých. Ak to urobíš, dáme vám pokoj. Z Belly však musí byť upír.“ Prekvapene som zalapal po dychu.

„Nie, to nie. Dohoda bola o človeku. Nemôžem to urobiť,“ šepol som.

„A môžeš žiť s človekom?“ Pobavene sa zasmial. Pozrel som na Bellu. Bola to znova ona. Krehká, zraniteľná a momentálne značne roztrasená.

„Nemôžem sa stať upírom. Je to proti mojej podstate. To nie... To nejde...“

„Po tom, čo si urobila, som ti dal druhú šancu a ty váhaš? Si naozaj tak hlúpa. V celej dlhej dobe svojej existencie som k nikomu nebol tak zhovievavý. Chcela si ma zabiť,“ štekol Aro nahnevane.

Bella sa na mňa bezradne dívala. Bol som nahnevaný za to, čo sa stalo. Ak by sa a to nepokúsila tak neuvážene zobrať do svojich rúk, vôbec by sme to neriešili. Aro by ňou bol fascinovaný a povolil by premenu na človeka. Zbytočne to skomplikovala. Hľadel som na ňu. Bella pohľadom kmitala medzi mnou, mojou rodinou a Arom.

„Ja som celé storočie žila len nenávisťou. To čím som, som si nevybrala. Bola to príležitosť dostať sa k jednému z kráľovskej rodiny tak blízko,“ šepla zmučene.

„Príležitosť? Je to pre teba tak dôležité, že ohrozíš aj naše životy a Edwarda?“ zasyčala Rose. Teraz by som jej najradšej utrhol hlavu. To situácii vôbec nepomohlo, ale ona má talent ozvať sa vždy, keď treba mlčať. Bella sa zamyslela a jej tvár sa bolestne skrivila.

„Umrela by som za Edwarda, aj za vás,“ šepla po chvíli. Arom trhlo. Pozrel sa na mňa. Usmial som sa.

„Ja by som umrel za teba,“ šepol som krátke vyznanie. Aro si znechutene odkašľal.

„Tak, nemienim tu strácať čas,“ povedal tvrdo. Vedel, že sledujem jeho myseľ. Najradšej by ju hneď zabil a nás tiež, no okamžite ma ubezpečoval, že to neurobí. Bella urobila malinký krok k nám.

„Stanem sa človekom. Daj mi však čas, aby som sa stala upírom. Musím si na tú predstavu zvyknúť.“ Aro sa prekvapene napriamil. Jeho myseľ doslova vrieskala nadšením. Zdalo sa mu to neskutočne ironické a fascinujúce, aby bol z bakchantky upír. Celý sa triasol nedočkavosťou, ako rád by ju videl ako jednu z nás. Toľko irónie a samoľúbosti v ňom bolo. Na Bellu myslel celý čas ako na nejaký experiment.

„O mesiac človek, o dva roky upír a chcem vidieť tvoju myseľ,“ povedal a natiahol ruku. Ten pohyb bol však neistý. Vládca Volterry sa tej malej bakchantky k smrti bál. Nechcel, aby sa opakovala scéna, ktorá sa udiala pred chvíľou. Bella natiahla ruku a len končekmi prstov sa dotkla tej jeho. Jemne privrela oči. Na moje prekvapenie to isté spravil aj Aro. Vďaka tomu sa mi naskytol neopakovateľný zážitok.

Videl som Bellinu myseľ mysľou Ara. Bolo to fascinujúce ako spracúva jednotlivé obrazy, a to, čo Bellina psyché produkovala, bolo neskutočné. Toľko bolesti a utrpenia. Mal som pocit, že jediná svetlá chvíľka v jej živote som bol ja a moja rodina. Celý ten čas bojovala sama so sebou. Každý môj dotyk, každé moje slovo v nej niečo zmenilo. Netušil som, ako veľmi som jej ovplyvnil život. Aro sa zhlboka nadýchol. Pustil jej ruku a pozrel na mňa.

„O dva roky vo Volterre.“ Bez toho, aby sa obzrel, šiel k Jane a Alecovi. Pohladil Jane po líci a tá sa chvela ako osika. Vyčítala si, že svojho pána nedokázala uchrániť. Tak veľmi nás za to nenávidela. Nenávidela nás za to, že sme ho ponížili. Jane bola oddané dievčatko. Ten vzťah medzi ňou a Arom bol zvrátený, groteskný.

„Nikto sa to nedozvie. Je to jasné!“ zasyčal Aro výhražne a otočil sa na nás. Prikývol som. Carlisle sa postavil dopredu.

„Ďakujem, Aro,“ šepol. Aro sa znechutene otočil a rýchlo vyštartoval z lúky. Všetci sme nemo stáli. Každý člen rodiny upieral pohľad na Bellu. Zhrbila sa a sklopila oči ako malé dievčatko. Mal som pocit, že sa pokúša byť neviditeľná. Tvár si schovala do dlaní a zavzlykala.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 17. kapitola: