Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 41. kapitola + Epilóg

24.07.2011 (14:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 52× • zobrazeno 7270×

42. kapitola

Jane a Alec sa postavili pred Ara. Vošiel do sály malý hlúčik upírov z gardy. Rozmiestnili sa do polkruhu popri stĺpoch. Vo dverách sa zrazu objavila pokojná tvár mojej matky a Alice. Vošli sebavedomo do miestnosti. Niečo mi už teraz nesedelo. Nevidel som ich mysle. Sústredil som sa a nič. Aro urobil nervózny krok dopredu a upriamil sa na poslednú vstupujúcu.

Moja manželka vyzerala ako anjel. Snehobiele šaty jej splývali až k členkom a vlasy sa neposlušne vlnili cez chrbát a ramená. Prvý svoj karmínový pohľad venovala mne a svojmu synovi. Mal som radosť no aj strach z toho, čo s nami Aro urobí. Boli sme v pasci. Nedalo sa uniknúť. Spýtavo som sa na Bellu pozrel a malého presunul Rose, ktorá stála za mnou.

Bella sa nezastavila. Prešla popri strážcoch a pokračovala vzpriamene k Arovi. Kopíroval som jej pohyby, ale delila nás od seba stráž. Jane sa nekompromisne postavila mojej manželke do cesty a zasyčala. Očividne sa na ňu pokúšala uplatniť svoj dar, ale nefungoval. Uľavilo sa mi.

„Môžeš uhnúť?“ opýtala sa Bella cez zuby. Jane sa nahrbila.

„Pusť nášho hosťa ku mne,“ šepol zastrene Aro. Jane odstúpila. Bella prešla k Arovi a tajomne sa usmiala.

„Predpokladám, že štít ti zostal,“ povedal s úsmevom a pozrel na mňa.

„Edward, je krajšia ako keď bola bakchantka. Škoda, že budeš vdovec a tvoj syn sirota.“ Končekmi prstov sa dotkol líca mojej ženy a otočil hlavu na bok. Bella ustúpila a zišla pár schodov. Zostala stáť v strede miestnosti. Nemohol som sa dívať na to, ako tam stojí sama. Rýchlo som k nej priskočil. Alec sa ma pokúsil zastaviť, no ja som ho odsotil a zastal pred mojou manželkou.

„Všetko bude dobré. Ver mi,“ šepla Bella a otočila sa k Arovi.

„Nechaj nás odísť. Celú rodinu. Nikomu nechcem ublížiť,“ povedala k Arovi. Myslel som, že sa zbláznila. Stála rozhodne a nebolo na nej vidieť ani záchvev strachu. Bezmocne som pozrel na svojho otca. Esme ho vzala za ruku a pritiahla ho do stredu miestnosti k nám. To isté spravila Alice s Jasperom. Emm vzal od Rose malého Edwarda a spolu prešli k nám. Bol som zúfalý. Teraz sa na nás vrhnú a roztrhajú nás jedného po druhom. Postavil som sa dopredu a bol som ochotný bojovať do poslednej mojej sekundy. Bolo mi jasné, že Ara by neobmäkčili žiadne prosby. Všetci z mojej rodiny sa postavili za nás a tým sa odsúdili na smrť. Atmosféra bola napätá. Upíri sa nervózne zhlukovali stále bližšie a bližšie ku nám. Aro sa pobavene zaškeril.

„Vždy som veril v to, že vaša rodina by moju gardu obohatila. Stále si to myslím, ale niektorí z vás sú pre mňa dôležitejší, než iní. Vy sa však nemienite rozdeliť. V tom prípade ste pre mňa bezcenní, lebo spolu znamenáte problémy. Určite ste si nemysleli, že odtiaľ odídete? Ja nie som netvor. Zostane tu Alice, Edward a Jasper. Bol by som rád, ak by tu zostal aj Carlisle, ale v to asi dúfať nemôžem. Zostane tu tiež náš malý zázrak. Dohoda znela desať rokov a na tom aj trvám. A čo sa týka našej Belly...“ Uprene pozrel na moju ženu.

„S tebou, drahá, mám nevybavene účty. My druhé šance nedávame a ty si svoju prepásla. Je mi ľúto...“ šepol.

„To nie!“ vyštekol som. Bella ma chytila za ruku.

„Aro, ani ja nezvyknem dávať druhé šance. Necháš nás odísť!“ Jej hlas bol rázny a stále ani stopa po hneve. Cítil som sa ako slepý. Nevidel som myšlienky nikoho okolo. Pochopil som, že to robí moja žena. Od Rose som vedel, že jej štít funguje aj naďalej. Jej štít nás však neochráni pred fyzickým útokom. Možno odstaví Jane, ale čo hrubá sila. Začal som uvažovať, že požiadam Ara o jej život. Budem mu slúžiť naveky, len aby moju manželku ušetril.

„Ty si kladieš podmienky?“ opýtal sa šokovane princ Volterry.

„Ja som ti žiadnu podmienku nedala. Jednoducho som ti povedala, že nás necháš odísť. Len slabí si potrebujú dávať podmienky a ja sa slabou necítim. Ak si chceš zachrániť aspoň trocha vladárskej autority, prepusť nás v pokoji.“

Šokovane som otvoril ústa. Taká sebavedomá nikdy nebola. Pozrel som na Alice, ktorá sa škľabila ako mačka. Rýchlo som začal chápať, že majú nejaký tromf. Bella sa otočila k Emmettovi a vzala do náručia nášho syna. Odhrnula deku a nežne sa usmiala. Bola nádherná. Akoby nič, sa otočila k odchodu. Ladne urobila pár krokov. V sále to zahučalo. Všetci sa zmätene pozerali na Ara. Strnulo stál a potom kývol na Aleca.

„Alec, postarajte sa o to. Také mrhanie...“ šepol a sadol si na trón, aby mohol nerušene sledovať masaker. Bella sa prudko zvrtla. Vtedy sa jeden zo strážcov stretol s mojou päsťou. Emmett, Jasper aj Carlisle sa prikrčili do obrannej pozície. Rose sa tiež prikrčila. Len Alice a Esme stáli úplne uvoľnene. Bella sa postavila do stredu a zhlboka sa nadýchla. Zrazu som mal pocit, že sa miestnosť zachvela. Pred očami sa mi mihlo zvláštne mihotavé svetlo. Zavinulo nás do zvláštneho plášťa. Každého z útočníkov, ktorí narazili na jeho okraj odhodilo niekoľko metrov od nás. Aro sa prekvapene postavil a rovnako tak aj jeho dvaja bratia. Boli šokovaní. Takmer som požiadal Bellu, aby svoj štít stiahla. Túžil som vedieť, čo sa deje v ich hlavách. Ja sám som bol šokovaný z toho, čo sa deje. Nechápal som, ako to Bella dokázala. Jej schopnosť bolo to najúžasnejšie a najmocnejšie, čo som videl, o čom som vôbec počul. Mal som však pocit, že to nie je všetko. Bola hrozne pokojná a uvoľnená.

„Alec! Jane!“ vypískol Aro komicky. Jane sa zmätene otočila a neschopne pokrčila ramenami. Alecov dar dorazil na okraj štítu mojej manželky. Odrazila ho. Bola imúnna voči psychickému útoku, dokázala zabrániť fyzickému a ešte dokázala zaštítiť aj nás.

Upíri sa zomkli do útoku a Bella sa zhlboka nadýchla. Celá miestnosť sa zatriasla. Menšie predmety začali lietať vzduchom. Otočila sa k Arovi. Vtedy jeho trón s hrmotom vletel do steny a rozmlátil sa na triesky. Všetci ustúpili. Bella urobila krok dopredu a zrazu som znova videl myšlienky ostatných. Stiahla svoj štít.

„Hovorila som ti, že nás máš nechať ísť,“ zašepkala a privinula naše dieťa k svojej hrudi. Arova myseľ sa zbláznila. Bol bezradný a šokovane sa díval na triesky svojho trónu, na rozmlátenú miestnosť.

„To nie je možné,“ vzdychol. Marcus sa presunul k svojmu bratovi.

„Prehrali sme... Odídem s hrdosťou, ak Bella dovolí,“ šepol a pokorne pozrel našim smerom. Bella nonšalantne prikývla. Pozrela na mňa, aby sa utvrdila, že to Marcus myslí vážne. Caius sa tiež presunul k bratom a spolu prešli po schodoch.

„Nestojím o Volterru. Chcem svoju rodinu a pokoj.“ Marcus sa mojej manželke pozrel do očí. Potom sa obrátil na Ara. On nebol ešte stále schopný pozháňať myšlienky. Uvažoval rýchlo. Bol presvedčený o tom, že ho Bella zabije a ani ja som o tom nepochyboval.

„Máš moje slovo, že sa Volterra nebude pliesť do života tvojej rodiny,“ povedal Marcus.

„S ohľadom na tvoje schopnosti bude najlepšie, ak budeš ty a tvoja rodina žiť mimo Volterry. Dávam ti svoje slovo, že teba a ani tvoju rodinu nebudeme ohrozovať,“ doplnil svojho brata Caius. Obaja si uvedomili silu mojej manželky. Znova sa zahľadeli na Ara. Jane kľačala pri jeho nohách ako pes. Alec stál trocha stranou a napäto sledoval situáciu. Aro po chvíli zvesil ramená. Podišiel k Belle. Ja som sa inštinktívne postavil pred svoju ženu. Bella ma stiahla za rukáv.

„Prehral som. Viem si priznať porážku.“ Arov hlas sa zvláštne chvel. Princ Volterry mal strach zo ženy, ktorú bol ešte pred pár minútami pripravený neľútostne zabiť a teraz sa chveje strachom o svoj život on. Bella pozrela do jeho tváre.

„Volterra ma nezaujíma a ty tiež nie. Alice ťa bude sledovať. Budeme sledovať všetko, čo urobíte. Každé tvoje rozhodnutie budeme poznať. Ak sa nám pokúsiš ublížiť, vrátim sa a potom už tak zhovievavá nebudem. Vždy som túžila žiť tam, kde sa neumiera. Tam, kde nikto neumiera,“ šepla a pomalým krokom prešla k našej rodine. Vyvalil som oči.

„Ak ho nezabiješ ty, tak ja áno,“ precedil som pomedzi zuby, no vtedy ku mne doľahol hlas mysle mojej ženy. Zachvel som sa a paralyzovane pozrel na to božské stvorenie. Nerob to, ozval sa ľúbezný hlas v mojej hlave a ja som ako šteňa prišiel k nej. Kútiky úst sa jej jemne zodvihli. Podala mi syna a všetci spolu sme opustili chladné múry zámku.

Epilóg

Bella:

„Edward!“ zakričala som na celý dom. Ozval sa hluk a v sekunde ma môj manžel zvieral v náručí.

„Čo som vyviedol?“ opýtal sa pobavene.

„Dobre vieš, že nekričím na teba,“ prskla som a pokúšala sa dostať z jeho objatia, no on ma pevne zovrel a odmietal pustiť. Bolo mi jasné, že dáva len nášmu synovi dostatok času, aby sa niekde zašil. Pokúšame sa tváriť ako normálna rodina, ale je to fakt ťažké, keď ten malý stále niečo vyparatí. Zatlačila som na silné paže svojho manžela, ale predsa som bola slabšia, a tak som sa len zhlboka nadýchla a uvoľnila svoj štít. Edwarda odo mňa odhodilo pár krokov. Pobavene zavrčal.

„Nechcem vedieť, čo by si mi urobila, ak by som ťa vážne naštval. Emm má pravdu. Som pod papučou,“ zabedákal.

„No jednoducho ma nesmieš štvať,“ povedala som s patričným úškrnom a žmurkla na manžela.

„Edward! Čakám...“ povedala som priestorom a začala si podupkávať nohou. Z kuchyne vyšiel náš malý. Roztomilo si strčil ruky do vreciek. Nahodil nevinný pokrivený úsmev svojho tatka.

„Ahoj, mami. Dnes si nádherná,“ šepol a s nádejou pozrel na Edwarda. Edward ospravedlňujúco mykol ramenami.

„Tete Alici niekto zničil šaty farbou. Na prednej časti sú otlačene dosť malé ruky. Pokiaľ tu nebol škriatok, tak si to bol ty,“ povedala som nahnevane.

„Chcel som, aby boli krajšie,“ šepol môj syn a pokrčil ramená. „Nepáčili sa jej?“

„Nie, nepáčili. Mal by si sa ísť svojej tete ospravedlniť,“ povedala som výchovne. Edward sa usmial a šiel ku schodom. Pozrela som na svojho manžela.

„Dúfam, že to neurobil schválne.“

„Nahovorili ho,“ povedal Edward a zasmial sa. Hneď mi bolo jasné, že Jasper a Emmett sa teraz dobre bavia. Majú však smolu, lebo Alice určite vie ako to bolo.

Edward ma obišiel.

„Alice nášho syna chvíľu postráži. Čo tak ísť sa trocha prebehnúť.“ Edward na mňa zagúľal očami a ja som sa rozosmiala.

„Ponesieš ma?“ Štuchla som Edwarda lakťom a on sa zasmial.

„Aj na kraj sveta, ty moja hrdinka,“ šepol. Od toho dňa, čo som si po rodinu prišla do Volterry ma môj manžel považoval za zázrak. On ma síce stále považoval za zázrak, ale teraz som bola aj hrdina a ochranca rodiny, no aj tak som sa najbezpečnejšie cítila v Edwardovej náruči. Musela som prejsť dlhú cestu k svojmu šťastiu. Bola som bakchantka, človek, som matkou a teraz upír. Som tým, čo som stále tak nenávidela a som spokojná. Môj manžel ma vzal do sveta, v ktorom sa neumiera. Neviem ako to bude ďalej, ale viem, že si na nás nikto netrúfne.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 41. kapitola + Epilóg: