Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 8. kapitola

26.02.2011 (12:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 5819×

8. kapitola

Bella:

„Nie som smädný. Je to túžba po niečom inom,“ dodal a vyzeral trocha zahanbene. Najprv mi to nedošlo, no keď sa ku mne nahol a hypnotizoval moje pery, pochopila som. Prekvapene som sa na neho pozrela a rýchlo sa posadila. Edward sa tiež posadil a ospravedlňujúco sa usmial.

„Prepáč, ja sám neviem, čo to so mnou je. Priťahuješ ma. Nič podobne sa mi ešte nestalo,“ šepol.

„Edward, to je moja vina. Som predurčená, aby som vás lákala a priťahovala. Nič si z toho nerob. Je to ako kúzlo. Priťahuje ťa moja vôňa a môj hlas, a, samozrejme, zjav. Asi by si si odo mňa mal držať väčší odstup. Nechcem ti ubližovať,“ šepla som a samú ma moje slová prekvapili. Ja nechcem ubližovať upírovi. Pripadalo mi to smiešne, no zároveň to bola pravda. Nechcem mu pôsobiť žiadnu bolesť, ani fyzickú a už vôbec nie psychickú. Pozeral na mňa a nesúhlasne krútil hlavou.

„Bella, ja sa od teba nechcem držať bokom. Nie je to omámenie. Je mi s tebou dobre. Si tak krehká a jemná. Tvoje vnútro je čisté a nežné.“ Usmial sa. Nechcela som mu ublížiť, ale musím. Nemôžem dopustiť, aby si začal niečo namýšľať. Bolo by to nesprávne.

„Edward, lichotí mi to, ale ja k tebe necítim vôbec nič. Si upír. Nič horšie neexistuje,“ šepla som a jeho výraz ma zabolel. Sklopil oči a pomaly sa postavil.

„Chápem. Dám ti pokoj.“ Zhlboka sa nadýchol a šiel k dverám.

„Budeš spať?“ opýtal sa s jemným úsmevom.

„Myslím, že nie. Som v tomto dome dosť nervózna.“

„Budem ťa strážiť. Zostanem samozrejme pred dverami.“ Usmial sa a zavrel dvere.

Chvíľu som len tak sedela. On bol tak nesmierne sladký. Vôbec som ho nevnímala ako netvora. Ten muž bol pre mňa stelesnením starostlivosti a úprimnosti. Začala som prehodnocovať všetko, čo som vedela o upíroch. Celá táto rodina bola tak úžasná. Každý z nich bol iný, ale dokopy tvorili dokonalú súhru, dokonalú rodinu. Šla som do kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo. Chvíľu som na seba hľadela. Čo ak sa do mňa vážne zamiloval, čo ak to nie je len omámenie z toho, kým som? Mala som hlavu plnú otázok, ale žiadna odpoveď neprichádzala. Mala by som to riskovať? Ja sa môžem vzdať svojho poslania, ale on bude stále upírom. Budem starnúť a on nie. Mohla by som sa stať aj ja tým, čím je on a potom... Bože, čo ma to napadá?! Čo ak mu ide práve o to. Budem bezbranný človek, a potom ma ľahko zabijú. Bili sa vo mne dve Belly. Tá prvá, ktorá zasvätila svoj život boju s upírmi, a tá druhá, ktorú ako malé dievčatko vzali od matky. Snívala som o živote s mužom, ktorý ma bude milovať a uctievať ako bohyňu. Vlastne sme boli rovnakí. Možno by som mu mala dať šancu, aspoň malú. Vyšla som z kúpeľne a prudko otvorila dvere. Ten blázon tam vážne sedel. Zohla som sa k nemu a šepla:

„Poď dnu. Nechce sa mi spať. Môžeme sa rozprávať,“ šepla som a on sa roztomilo usmial. Sadol si na okraj postele a ja som sa usadila trocha ďalej.

„Kde si chodil do školy?“ opýtala som sa prvú hlúposť, čo mi napadla.

„Maturoval som tridsaťpäťkrát, na rôznych školách. Ty si na tom ako?“

„Ja viem akurát čítať. Písať neviem,“ šepla som zahanbene. V očiach mu zaiskrilo.

„Naučím ťa,“ šepol a vyskočil na nohy. Schmatol pár kníh a zošit a vliekol ma za sebou dole po schodoch. Nikto tu nebol. Usadil ma na stoličku a začal sa hrať na učiteľa. Hovoril, že mi to ide skvele. Čím dlhšie ma trápil veľkým písaným L, tým viac som začala chápať, ako sa môže žiačkam páčiť učiteľ. Dobre sa bavil na tom, ako držím pero. Mala som na neho zlosť.

„Dobre, už ťa nebudem trápiť,“ pošepol.

„To som rada, už začínam byť unavená.“ Postavila som sa zo stoličky a začala sa naťahovať.

Edward sa usmial a rýchlym pohybom mi začal jemne prechádzať po chrbte. Bolo to príjemné. Rozhodla som sa. Skúsim to. Otočila som sa a jemne sa dotkla jeho čeľuste. Zachvel sa. Prešla som prstami k jeho perám. Usmial sa a odhalil biele zuby. Fascinovane som sa na neho pozerala.

„Môžem?“ opýtala som sa šeptom. Najprv nepochopil, čo chcem, a tak som mu prstom prešla po pere. Prekvapene na mňa pozrel a jemne prikývol. Pootvoril jemne pery a ja som prstom vkĺzla do jeho úst. Bol ľadový. Prešla som bruškom prsta po tých ostrých perlách a zachvela som sa. Bol to zvláštny pocit. Zamrazilo ma. Nebezpečenstvo a zároveň to zvláštne napätie. Jemne zuby stlačil a uväznil tak môj ukazovák. Sledoval ma. Možno čakal, že ma to naľaká, no ja som sa len uškrnula.

„Pusť, upír,“ šepla som a jemu kútiky zacukali smerom hore. Povolil zovretie a ja som prst opatrne vytiahla. Bol mokrý. Zachvela som sa vzrušením. Edward bol na tom podobne, lebo jeho oči úplne sčerneli. Nehanebne som si olízala pery a priblížila sa k jeho tvári. Edward prestal dýchať a nahol sa ku mne bližšie. Jeho vôňa bola tak silná, že som sa prestávala ovládať. On sa už ani nepohol, a tak som sa jemne otrela o jeho pery. Zatvorila som oči a mäkko sa vpila do jeho pier. Zatočila sa mi hlava a kolená sa mi roztriasli. Nečakala som, že to bude tak úžasné. Bozk ukončil Edward. Pozrel mi do očí. Ja som si nebola istá, či sa udržím na nohách. Objal ma okolo pása a pritisol ma k svojmu telu. Cítila som jeho svaly a chlad prestupujúci jeho pokožku. Hľadeli sme si do očí. Môj dych sa splašil a srdce zrýchlilo. Cítila som to a Edward tiež. Pohladil ma po krku a nahol sa. Priložil pery na miesto mojej tepny a prešiel po ňom jazykom. Zachvela som sa. Bola som šialene vzrušená. Zaklonila som hlavu a urobila mu viac miesta. Drobnými bozkami začal zasypávať môj krk, až prešiel k ušnému lalôčiku. Chytil ho medzi pery a stlačil. Tlmene som zavzdychala a moja ruka sa mu automaticky vplietla do vlasov. Podvedome som ho druhou rukou objala a hladila ho po ramene. Edward sa zrazu odtiahol a rýchlym pohybom ma vyhupol do vzduchu. V sekunde sme boli v izbe. Chrbtom ma oprel o dvere a zmocnil sa mojich pier. Preplietol naše prsty a ruky mi zodvihol nad hlavu. Bolo to tak vášnivé a prirodzené. Vpíjal sa mi do pier. Unikol mi slabý vzdych a Edward to využil. Jazykom olízol moju peru a potom ladne vplával do mojich úst. Najprv jemne a nežne. Skúmal moje ústa najprv pomaly, no potom ho začala ovládať vášeň. Plienil moje ústa a aj ja som chcela ochutnať tie jeho. Ostýchavo som zapojila do hry môj jazyk a jemne ho vytlačila zo svojich úst, aby som mohla ochutnať tie jeho. Edward hlasno zastonal. Spôsobovala som mu slasť. Spustil jednu ruku a pohladil ma po boku až na stehno, ktoré obopol a vyložil si ho na pás. Vtedy som sa zľakla. Prudko som ho odstrčila. Takmer sa neudržal na nohách. Prekvapene na mňa pozrel. Ja som sa snažila upokojiť dych.

„Prepáč. Nechcel som na teba tlačiť. Vyľakal som ťa,“ šepol.

„To je choré! Prepáč ty mne. Ja nemôžem. Nemôžem sa vzdať toho, čím som,“ šepla som zmučene.

„To od teba nechcem. Ja som do teba blázon. Túžim po tebe a priznám sa, aj po tvojom tele,“ šepol.

„Veď to. Ak sa budeme milovať, stratím svoju podstatu. Budem obyčajný človek.“ Zviezla som sa chrbtom po dverách a skryla si tvár v dlaniach.

„Nechápem,“ šepol Edward. Kľačal na kolenách predo mnou a snažil sa mi pozrieť do tváre. Ťahal mi ruky a ja som len nesúhlasne zavrčala.

„Ak som to správne pochopil, tak ak sa so mnou vyspíš, prídeš o svoje schopnosti? Bella, to znie ako nejaká bláznivá rozprávka,“ šepol. Nahnevane som na neho pozrela.

„Tebe ešte niečo pripadá divné. Kňažky zasväcujú panny. Len čistota nás udrží pri sile. Je to tak,“ zašepkala som. Sedeli sme na zemi a hľadeli na seba ako dvaja blázni.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 8. kapitola: