Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 9. kapitola

04.03.2011 (10:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 6021×

Edward:

Vážne mi to pripadalo ako nejaká nepodarená rozprávka. Nikdy som neveril, že stretnem ženu, po ktorej budem tak túžiť. Zamiloval som sa a chcel som ju. Moje telo sa prebralo k životu. Na jednej strane mi to bolo trápne, no na druhej som bol nadšený. Milujem a mám pocit, že jej nie som ľahostajný. Tie bozky, ktoré mi dala, ma pripravovali o rozum. Kľačím pred tou nádhernou, dokonalou ženou na zemi a ona si ukrýva tvár v dlaniach. Vedel som, že musím niečo povedať a prvýkrát v živote som nevedel čo.

„Bella, si tá najúžasnejšia bytosť, akú som kedy stretol. Si nádherná a tak čistá a nežná. Pripadáš mi ako anjel. Ja ťa nebudem do ničoho tlačiť. Jediné, čo chcem je, aby si mi dala šancu. Viem, že toho nie som hodný, ale ja sa pokúsim,“ šepol som. Zodvihla pohľad a prekvapene sa napriamila.

„Nerozumiem. Čo odo mňa vlastne čakáš?“ pošepla.

„Nečakám nič. Chcem len byť v tvojej blízkosti.“

„Edward, ja tu nemôžem zostať. Musím o pár dní odísť,“ šepla a mne to zlomilo srdce. Nesúhlasne som pokrútil hlavou.

„Bella, nenechám ťa odísť,“ povedal som zmučene a ona sa mi zadívala hlboko do očí.

„To, čo ku mne cítiš, nie je skutočné. Cítiš náklonnosť, ale je to ovplyvnené tým, čím som. Netvrdím, že je to úplne falošné, ale nie je to ani úplne pravé. Ak by som s tebou zostala a stala sa obyčajným človekom, zmenilo by sa to.“ V jej hlase som počul bolesť.

„Čo cítiš ty?“ opýtal som sa pohotovo.

„Cítim sa bezpečne. Nikdy som sa tak necítila a tvoja náklonnosť ku mne ma úplne ovládla. Je to zložité. Ak by si bol človekom, nemala by som na teba taký vplyv. Vedela by som, čo je pravé a čo nie,“ pošepla. Ja som si bol istý svojimi pocitmi a bolelo ma, že o mne pochybovala. Bella sa zodvihla zo zeme a prešla k posteli.

„Ovládla ma túžba a ja som na chvíľu zabudla, kto som,“ povedala zahanbene. Nemal som slov. Bolelo ma to. Bella sa usadila na posteľ a objala si rukami kolená. Pôsobila ako malé dievčatko. Ešte nedávno som bol presvedčený, že musím stráviť svoj život osamote a zmieril som sa s tým. Odrazu prišla ona a ja som pochopil, že nemôžem byť sám. Bolo to, akoby mi ukázala iný svet, iný rozmer, naučila ma dýchať.

„Bella, ak musíš odísť, pôjdem s tebou.“ Snažil som sa znieť rozhodne. Bella zodvihla pohľad a zmučene sa usmiala.

„Budeš so mnou na úteku. Budeme existovať vedľa seba, ale nie spolu. Do kedy?“ Odhrnula si vlasy z tváre.

„Pred čím utekáš?“ opýtal som sa. Pochopil som, že je to vhodná príležitosť dozvedieť sa, čo priviedlo bakchantku do Bohom zabudnutého Forks.

„Pred všetkým,“ šepla. Pokrútil som hlavou a sadol si k nej. Pohladil som ju po chrbte a jednou rukou som si ju pritiahol do náručia. Bella sa zachvela a zavzlykala.

„Je to veľký klan z Talianska. Bola to náhoda. Narazila som na nich tu. Sú silní, keď sú spolu. Hnali ma ako zver. Striasla som ich, ale je otázkou času, kedy si ma nájdu.“

„Volturiovci,“ šepol som. Bella sa prudko odtiahla.

„Vieš o koho ide?“ opýtala sa prekvapene.

„Aro sa mňa a Alice pokúša naverbovať do gardy už celé roky. Tolerujú náš spôsob života, aj keď sa mu to nepáči. Prechovávajú úctu ku Carlislovi,“ šepol som.

„O dôvod viac, prečo musím odísť. Zabijú vás, keď sa dozvedia, že ste mi ponúkli azyl.“ Pohladila ma po tvári.

„Ukryjeme ťa,“ povedal som automaticky. Bella sa zasmiala.

„Ukryješ ma do pivnice?“ uškrnula sa.

„Áno. Ak bude treba.“ Bella sa vytočila z môjho objatia a ľahla si na posteľ. Priľahol som k nej a objal ju. Vôbec neprotestovala. Schúlila sa pod moje rameno a o pár minút spala ako anjel. Nevedel som sa vynadívať na jej nádherné telo schúlené k tomu môjmu. Opatrne som sa postavil a šiel za Carlislom. Zaklopal som na jeho pracovňu. Otvoril a premeral si ma pohľadom. Snažil sa môj rozhovor s Bellou nepočúvať, no aj tak toho dosť pochytil. Posadil sa do kresla a ja oproti nemu.

„Nechcem o ňu prísť,“ povedal som okamžite.

„Uvedom si, že Bella má najskôr pravdu. Ona ťa omamuje svojou podstatou a neexistuje spôsob, ako môžeš byť s ňou,“ povedal pokojne. Jeho myseľ sa stále točila okolo toho, čo Bella povedala o svojej nesmrteľnosti a poctivosti. Zaskočilo ma, že sa Carlisle zamýšľa práve nad tým. Mňa to teraz nezaujímalo. Chcel som byť s ňou a presvedčiť ju, nech so mnou zostane a otázka fyzickej lásky ma momentálne netrápila.

„Milujem ju!“ povedal som rozhodne. Carlisle zodvihol obočie.

„Aj keby to tak nebolo, mali by sme jej pomôcť. Ide po nej garda. Viem, že nechceš rodinu vystavovať nebezpečenstvu, a tak bude najlepšie, keď s ňou odídem.“ Dvere sa prudko otvorili a vošla Esme.

„Nie. Nepustím ťa preč,“ šepla a zozadu ma objala. Pohladil som ju po ruke.

„Esme, ja som sa rozhodol. Nenechám Bellu samú. Obávali sme sa nebezpečnej bakchantky, ktorá porazí množstvo upírov a celé je to len rozprávka. Je tak krehká a zraniteľná. Nedokážem si ani predstaviť, žeby stála sama proti upírovi,“ povedal som strnulo.

„Bella sa o seba vie postarať. Neboj sa o ňu. Samozrejme, že jej pomôžeme, ale musíme to celé prebrať aj s ňou. Ani nevieme, či o našu pomoc stojí.“ Carlisle bol múdry muž a ja som si ho veľmi vážil. Ešte sme sa chvíľu rozprávali.

Keď som asi po pol hodine vyšiel a prechádzal som okolo dverí na svojej izbe, Bella pravidelne dýchala. Nahliadol som dnu. Spala ako anjel. Zavrel som dvere a zišiel do kuchyne. Rose a Emmett sedeli za stolom a Alice sa opierala o zdevastovanú kuchynskú linku. Ich mysle boli úplne nemé. Jedine Alice sa rozplývala nad mojím malým zážitkom s Bellou. Priala mi lásku, aj keď sa obávala komplikácií. Rose sa po chvíli postavila.

„Bez ohľadu na to, čo povedal Carlisle, chceš nás zapliesť do niečoho tak nebezpečného? Napadlo ťa vôbec, čo to bude znamenať pre rodinu. Zas budem tá najhoršia ja, ale ohrozí nás to. Nikto tu nemá odvahu povedať to nahlas. Čo nás je po bakchantke, ktorá si ťa, ty somár, obtočila okolo prsta? Budeme sa za ňu biť s gardou? To teda nie!“ štekla. Emm sa postavil k svojej žene.

„Pokiaľ ide o mňa, rád zložím pár čiernych kapucní, ale ak by sa malo niečo stať Rose, tak to radšej...“ nedokončil vetu, len pozrel do zeme.

„Viem, že to od vás žiadať nemôžem. Nehnevám sa na teba, Rose. Chápem. Skúste pochopiť aj vy mňa. Zamiloval som sa a nechcem už byť bez nej. Ak to bude nutné, odídem s ňou,“ povedal som pohotovo.

„Je to na dobrovoľnosti, nie?“ ozval sa Jasper spoza môjho chrbta.

„Ja sa s vami garde postavím,“ usmial sa. Alice sa postavila k jeho boku.

„So mnou môžeš rátať,“ zaspievala. Jasper na chvíľu stuhol, no potom sa uvoľnil.

„Kde by si ty chýbala, miláčik,“ pobozkal ju na ucho. Rose ma nervózne sledovala. Potom sklopila oči a urobila krok dopredu.

„Fajn. Ja som ti svoj názor povedala, ale postavím sa za vás. Som síce asi úplný blázon, že budem brániť bakchantku, ale čo už. Máš ju rád a my teba.“ Emm sa víťazne usmial.

„Skosíme pár hlavičiek, len dúfam, že to bude stáť za to. Vieš, čo myslím,“ pošepol a párkrát laškovne zodvihol obočie. Najprv som nepochopil, no potom ma jeho myseľ utvrdila v jeho zvrhlosti. Zatriasol som hlavou a snažil sa tak dostať z mysle tie jeho predstavy a poznámky typu: najstarší panic na svete, kedy ti už konečne nejaká dá, a podobne. Aspoňže sa bavil. Vybehol som opatrne po schodoch a pootvoril dvere. Posteľ bola prázdna. Okamžite som vbehol do kúpeľne, ale ani tam nebola.

„Dočerta, Bella!“ zaklial som sa rozbehol sa k otvorenému oknu.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 9. kapitola: