Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » The Vow - 17. kapitola

04.03.2013 (10:30) • VictoriaCullen, makulka • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 3384×

17. kapitola

„Edward?“ oslovila som ho pevným hlasom. „Mali by sme sa porozprávať.“

Edward stál pred oknom a pozeral do tmy. Ruky mal skrížené na prsiach a nohy rozkročené. Vyžaroval z neho strach. Bolo to zvláštne, ale po prvý raz v živote som sa ho skutočne bála. Na môj hlas sa neotočil, telo sa mu myklo. Od môjho úmyslu ma to však neodradilo. Bolo načase, aby sme sa porozprávali. No a čo, že sa živý ľudskou krvou a v poslednej dobe na mňa stále kričí. Možno len nemá svoje obdobie. To sa v manželstvách stáva a mali by sme to prekonať. Musíme to prekonať!

Pomaly som sa postavila a podišla k nemu. Prsiami som sa pritlačila k jeho chrbtu, ruky si zopäla na jeho vypracovanom bruchu a tvár si položila na jeho lopatky. Znova sa mykol, ale nič nepovedal. Už som skoro zabudla ako krásne vonia. Tak dlho sme neboli spolu, nepobozkal ma ani neobjal. Chýbalo mi to.

„Musíme o tom hovoriť, zlato,“ skúsila som to ešte raz.

„Musíme?“ hlas mal chrapľavý, akoby ani nepatril jemu. Bol nevľúdny, chladný.

„Áno, musíme,“ súhlasila som po šepky. Edward sa zvrtol a sotil ma späť na posteľ ako nechcenú milenku.

„Teraz sa mi o tom nechce rozprávať. Vlastne sa s tebou o tom odmietam vôbec niekedy rozprávať, rozumieš, Isabella?“ V očiach sa mu zablislo a náhle mu sčerneli. Ak som sa predtým bála, tak teraz ma chytala panika. Samozrejme, že mu pri mne už oči pár krát sčerneli. Ale ešte nikdy nie takto. Ešte nikdy v nich nebolo toľko hnevu a bezcitnosti. A taký veľký hlad. Prehltla som na prázdno a zalial ma pot. Srdce mi splašene bilo v krku a na spánkoch. Pery sa mi chveli.

Musel to vidieť. Ten vydesený výraz na mojej tvári. Zdvihol ruku a na sekundu sa mu na tvári mihla ľútosť. Chcel sa ospravedlniť, možno ma objať a utešiť. Náhle však ruku stiahol.

„Mala by si sa vyspať. To ti pomôže. Idem von.“ Prekvapene som sa na neho pozrela. Bez ďalších slov sa otočil a vyšiel z izby. Okamžite som bola na nohách a bežala za ním do chodby.

„Počkaj, ako to myslíš von? Veď si len teraz prišiel. Edward?“ skríkla som jeho meno, čo ho konečne donútilo zastaviť. „Kam stále chodíš? Prečo sa o tom so mnou nechceš rozprávať? Edward, sme predsa manželia.“ V očiach sa mi objavili slzy. Naozaj sme boli manželia, ale takto to nemalo byť. Mali sme byť šťastný.

„Sme manželia, ale ty si človek a ja upír. Nemôžeš mi dať to, po čom túžim, Isabella. Oni áno.“

Zapotácala som sa dozadu. Oni?! Znelo mi v hlave ak ozvena. Pridržala som sa zábradlia a zalapala po dychu. „Oni... mys... myslíš... štetky?“ koktala som. Prikývol. Chladne a bez výčitiek. Potom sa otočil a odišiel. Zviezla som sa k zemi. Odrazu som sa cítila tak veľmi prázdna a sama. Objala som sa okolo hrudi, aby sa mi nerozpadlo vnútro. Srdce sami chcelo rozletieť na kúsky. Z očí sa mi tlačili slzy a v úst vzlyky. Nebránila som sa im. Plakala som, vzlykala a kričala zároveň. Tak veľmi to bolelo. Och, Edward...

Prudko som otvorila oči a posadila sa na posteli. Ďalšia nočná mora ma úplne vydesila. Posadila som sa na posteľ a prerývane dýchala. Odkedy som prišla do Phoenixu uplynulo už niekoľko dní a zlých snov pribúdalo. Pozrela som na hodiny. Oznamovali len pol tretej ráno. Celé telo som mala ešte stuhnuté od strachu a na tvári som cítila hrejivé slzy. Ale bola to skutočne nočná mora? Čo ak to bola skutočnosť?

„Veľa vecí by to vysvetlilo,“ šepla som.

A pridalo ďalšie otázky. Nesúhlasilo moje druhé ja. A malo sakramentskú pravdu. Možno by sa tým vysvetlila moja nehoda. Prečo Edward pribrzdil, prečo sme sa hádali a prečo sa správa tak odporne. No Renée predsa hovorila, že ma miloval. Áno, vraj sme spolu boli šťastný. Edward bol vraj iný. Tak čo mohlo donútiť upíra zničiť všetky svoje zásady a vrátiť sa k ľudskej krvi? Prečo ma podvádzal? Čo som urobila zle?

„Muselo to byť vo mne. Inak by sa nezmenil,“ súhlasila som. V hlave som mala totálny chaos. Na žiadnu otázku som si nedokázala odpovedať. Najjednoduchšie by bolo mať teraz vedľa seba Edwarda, aby sme sa mohli porozprávať. Nebola som si však istá či ho chcem vidieť. Ešte stále som nebola pripravená zmieriť sa s faktom, že sme boli... teda stále sme manželia. Bola to pre mňa horšia rana než fakt, že je upír.

Aj napriek tomu všetkému som ho však mala stále rada. Bolo to šialenstvo. Ja som bola šialená. Mala by som ho minimálne nenávidieť. Ak už nie za to, že mi nepovedal o našom manželstve a správal sa ako arogantná sviňa, tak už len preto, že ma skoro zabil.

Ale no tak, Isabella. Čo si mu tú nehodu už dávno neodpustila? Myslela som, že áno. Teraz ide už len o minulosť. O vaše manželstvo, nie? Och, no a samozrejme, aj o tvoje zranené ego. Tak čo budeš robiť? Aj naďalej sa tu budeš mučiť a čakať, že ti spomienky len tak prikvitnú naspäť alebo sa vrátiť k Edwardovi a konečne si to všetko vysvetlíte.

Nenávidela som to. Keď sa mi v hlave ozvala druhá Bella, tá bezcitná mrcha, ktorá mala väčšinou pravdu. Áno, skutočne som bola šialená. Pretože len šialenec má rozdvojenú osobnosť a vo vlastnej hlave sa háda sám so sebou. A dokonca tú osobu aj počúva. Edward si vzal psychopata, pomyslela som si sarkasticky a zapadla späť medzi vankúše.

***

Zaborila som lyžičku do cereálii a nabrala posledné dve vločky. Prehltla som ich a pozrela sa na Renée. Veselo si pospevovala pri sporáku na pesničku od Michaela Jacksona a vareškou mávala všade okolo. Toto mi chýbalo. Bezstarostná Renée, ktorá mala vždy dobrú náladu, akoby bola na tráve. Kiež by som bola viac ako ona. Ale nebola. Miesto toho som bola hore od toho desivého sna a premýšľala, ako ďalej.

Naozaj som už nemohla čakať, že sa mi vrátia späť všetky spomienky. Potrebovala som ukončiť tie nočné mory, ktoré ma desili a jediným spôsobom bolo zistiť pravdu o mojom manželstve s Edwardom. Aj keby to malo medzi nami vyvolať ďalšiu hádku a mne spôsobiť ďalšie rany. Alebo aj niečo horšie.

Postavila som sa a zaniesla misku do dresu. Zakusla som sa do spodnej pery a pozrela na mamu.

„Renée? Hnevala by si sa, ak by som odišla späť do Forks?“ Pozrela sa na mňa a s úsmevom ma objala.

„Samozrejme, že nie, zlatíčko. Myslím, že urobíš dobre, keď dáš Edwardovi ešte druhú šancu.“ Prikývla som. Renée sa vrátila späť k obedu, ale ja som ostala stáť na mieste.

„A ak by to nevyšlo, mohla by som zostať u teba?“ opýtala som sa polohlasne. Renée sa na mňa neveriacky pozrela.

„Bella, zlatko, takto nesmieš uvažovať. Verím, že sa s Edwardom dáte znova dokopy. Ale ak nie, toto je aj tvoj dom. A nech to už dopadne akokoľvek, budem šťastná, keď budeš šťastná ty. Rozumieš?“

„Ďakujem.“ Teraz som sa jej okolo krku vrhla ja a popritom skoro zhodila hrniec s cestovinami. Renée sa na tvári objavili slzy. Už som ju nikdy nechcela pustiť. Po dlhých rokoch som si znovu pripadala ako malé dievčatko, ktoré sa môže skryť do náručia svojej mami s vedomím, že ho vždycky ochráni. Pred všetkým a nech sa deje čokoľvek.

„Tak dobre, zlatko. Choď zatiaľ nabrať trochu farby na slniečko, kým to tu všetko dokončím. Inak bude Phil hladný,“ zasmiala sa spoza vodopád, ktorý som jej spôsobila. Poslúchla som. Aj keď u mňa slovné spojenie nabrať trochu farby na slniečko nikdy nefungovalo, ľahla som si do kresla pred dom a na oči nasadila slnečné okuliare. Na pokožke som cítila hrejivé lúče slnka, ktoré bolo na polceste k pravému poludniu. Vyprázdnila som si hlavu a zatvorila oči.

Prebudila som sa na svetlo. Niekto ho zapálil na chodbe. Posadila som sa a pozrela na druhú stranu posteli. Edward bol preč. Zakričala som jeho meno, ale nikto sa neozval. Miesto toho bolo počuť buchot z prízemia. Vstala som a vyšla na chodbu.

„Edward?“ zakričala som znovu. V sekunde sa objavil predo mnou úplne nahý. Na tvári mal zničený výraz. Vydesene som sa na neho pozrela. Na rukách mal čerstvú krv. Chcel ma objať, na čo som automaticky ustúpila.

„Edward, koho je to krv?“ opýtala som sa okamžite. Pozrel na ruky a potom zmizol. Videla som len šmuhu, ktorá beží dole schodmi. Bežala som za ním. Celá kuchyňa bola vysvietená a na zemi sa váľali Edwardove veci. Všetko bolo od krvi. Akoby sa v nej vykúpal.

„Čo sa stalo?“ skríkla som do domu nespúšťajúc pohľad z krvavej stopy podrážky. Z kúpeľne som začula vodu. Potom sa Edward objavil znova predo mnou. Silno ma objal a tvár si zaboril do mojich vlasov.

„Bella, odpusť mi to, prosím. Je mi to ľúto. Ja som nechcel. Prisahám. Prepáč mi to, prosím,“ šepkal. Chcela som sa odtiahnuť, ale nepustil ma. Do nosa sa mi dostala hrdzavá vôňa krvi, z ktorej sa mi dvíhal žalúdok.

„Pusti ma!“ prikázala som mu. Naplo ma, pričom sa Edward stihol len tak-tak uhnúť. Odpila som si z pohára vody, ktorý mi podal a pozrela znova na neho. Na rukách už nemal krv. Miesto toho mu z nich kvapkala voda. Pár kvapiek krvi som si ale všimla na jeho tvári. A jeho oči... Boli karmínovo červené.

Zaspätkovala som dozadu, až som chrbtom narazila o stenu. „Zlato, ja ti neublížim. Bola to len hlúpa nehoda. Všetko bude v poriadku, prisahám. Už nikdy viac sa to nestane.“ Krútil hlavou a chcel ma znova objať. Na tvári mal zúfalý pohľad. Bola som vydesená, ale dovolila som mu to. Vzal ma do náruče a vyniesol hore schodmi. Uložil ma naspäť do postele a prikryl perinou.

„Edward, stalo sa to kvôli mne? Urobila som niečo?“ Neubránila som sa otázke a hlas sa mi zlomil.

Rázne pokrútil hlavou. „Nie. Samozrejme, že nie. Sľubujem, že ti to neskôr vysvetlím. Milujem ťa, Bella,“ šepol a pobozkal ma.

„Aj ja ťa milujem.“

Vydýchla som a otvorila oči. Stále som ležala na kresle pred domom. Slnko som už mala ale vysoko nad hlavou, čo znamenalo, že som musela znova zaspať. Unavene som zívla. Konečne som dostala odpoveď aspoň na jednu otázku. Nebola som na vine, že sa to všetko s Edwardom posralo. Neurobila som nič, čo by ho k tomu viedlo. Sám mi to predsa povedal. Bolo to niečo iné. Niečo o čom vedel len upír.

***

Bola to hlúposť. Totálna kravina. Nemala som mu volať!

Ale na obviňovanie bolo neskoro. A nakoniec to bola moja posledná šanca, kým si pôjdem do Forks k Edwardovi pre rozsudok smrti. Stála som na letisku a nervózne prešľapovala z nohy na nohu hryzúc si spodnú peru. Práve ohlásili jeho let. Mala som sto chutí zdupkať, ale nohy sa nechceli pohnúť. Bol to už týždeň, čo som Darena nevidela. Nehovorila s ním. Dočerta, chcela som sa s ním vyspať! Nie, nemala som mu volať. Edward bol môj problém. Po všetkých tých zisteniach by som ho nemala žiadať o pomoc. A ako na to vlastne zareaguje? Stále som Edwardova manželka. Čo ak sa naštve a bude si myslieť, že som ho ťahala za nos? Ale kto iný mi mohol poradiť, ak nie upír?

Prekusla som si spodnú peru a oprela sa o stenu. Ľudia začali vychádzať z dverí. Spomedzi nich aj on. Hlasno som vydýchla. 

„Isabella!“ Naradovane sa ku mne hnal. Objal ma okolo pása a zodvihol zo zeme.

„Dobre, to stačí. Veď ma udusíš.“ Snažila som sa od neho odtiahnuť. Po niekoľkých minútach ma konečne položil na zem a prisal sa mi na pery. Rýchlo som sa odtiahla.

„Nie. Nie tu. Mohli by sme ísť, prosím,“ nebola to otázka. Potiahla som ho za ruku a viedla ho na poschodové parkovisko, kde som nechala auto. Otvorila som ho a v tom momente sa ocitla na zadnom sedadle. Darenovo telo bolo nado mnou a dožadovalo sa pozornosti. Jeho bozky boli nenásytné. Chladnými perami mi kĺzal po krku a rukami ma hladil po bruchu. Bolo by také jednoduché oddať sa pokušeniu, ale nemohla som. Nie po tom všetkom, čom som sa dozvedela. Odtlačila som ho.

„Nie, Daren. Prosím, počkaj. Nezavolala som ťa preto.“ Prekvapene sa na mňa pozrel. „Potrebujem tvoju pomoc."

 „Milujem ťa, Bella. Veľmi. Možno nie tak ako Edward, ale milujem ťa.“

„Počkaj, čo? Ne-nerozumiem,“ zaklipkala som očami. Daren ma vytiahol z auta a o pár krokov ustúpil.

„Bol som u Cullenovcov. Deň potom, čo si odišla. A hovoril som s Carlislom. Povedali mi všetko o tebe a Edwardovi. Keď si mi zavolala, myslel som, že chceš...“ Nedokončil a ja som s vypätím čakala. Nemohla som uveriť, že mu o všetkom povedali.

„Jednoducho som myslel, že chceš ujsť. Od všetkých. Ale podľa toho, ako sa správaš...“

„Chcem sa vrátiť,“ dokončila som za neho. Daren si povzdychol a opral sa o druhé auto. Skĺzol k zemi a tvár si zakryl do dlaní. Sadla som si vedľa neho.

„Je mi to ľúto, Daren,“ šepla som, aj keď som vedela, že slová mu nepomôžu. Chvíľu sme len tak sedeli. Pozerala som na strop, keď sa Daren konečne pohol.

 „Edward ťa miluje, Bella. Dal by za teba aj vlastný život. Vždy, keď som sa s ním stretol a bol v tvojej blízkosti, cítil som to z neho. Videl som mu v očiach tú veľkú lásku k tebe a naivne som dúfal, že ho prebijem tou svojou, ale mýlil som sa. A ty ho tiež miluješ.“

Prikývla som. „Chcela som ťa poprosiť o pomoc. Len neviem, či po tom všetkom-“

„Ale áno, môžeš. Rád ti pomôžem.“ Myslel to naozaj. Bolel ma ten jeho pohľad umučeného šteniatka, ale nemohla som mu pomôcť. Teraz som už na sto percent vedela, že Edwarda milujem a chcem s ním ostať. Aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo. A tak som začala s vysvetľovaním.

„Edward nebol vždy taký nahnevaný ako teraz. Bol milý. Láskavý. Ale keď sme sa vzali a začali spolu žiť, niečo sa pokazilo. Začal sa živiť ľudskou krvou. On hovoril...“ Prehltla som tú hrču v hrdle a nasala vzduch. „Hovoril, že chodí za štetkami. Teraz už viem, že vo mne to nebolo. Neurobila som nič, čo by ho k tomu prinútilo. A tak som chcela vedieť, ak by si žil so mnou ty, ak by sme boli manželia, čo také hrozné by ťa donútilo zmazať všetky svoje doterajšie pravidlá a začať sa správať ako totálny idiot.“ Pri poslednom slove som zvýšila hlas, na čom sa Daren schuti zasmial.

„Ak by si žila so mnou, asi by som ťa premenil na upírku. Nech je už Edward akokoľvek silným upírom, nikto nevydrží dlho bývať s človekom v jedom dome a už vôbec nie zdieľať s ním jednu posteľ. A keď k tomu pridáme tvoju krv, ktorá tak sladko vonia,“ pokrútil hlavou. „Podľa mňa sa bál, Bella. Bál sa, že ti ublíži. Možno keď si spala, nebadane sa k tebe neklonil a chcel ťa uhryznúť. V poslednej chvíli sa však prebral a potom to už išlo dole z kopca. Ja sa mu nečudujem. Ani ty by si sa nemala. Pre upíra je ťažké sa niekedy ovládať.“

Môj mozog spracovával informácie. „Okej. Takže mi vlastne tvrdíš, že Edward sa začal živiť ľudskou krvou, aby sa náhodou nezahryzol do mňa?“

„Presne. Ľudská krv má tú výhodu, že upíri sú po nej silnejší, rýchlejší, majú lepšie zmysli a nemusia tak často chodiť na lov, ale ich správanie sa niekedy vymyká kontrole. Sú agresívnejší, čokoľvek ich dokáže vytočiť a dokážu ublížiť aj najbližším,“ poukázal na presný príklad a ja som hlasno vzdychla.

„Ale prečo mi to nepovedal? Mohli sme to nejako vyriešiť.“

„Asi ťa chcel ochrániť. Možno mal pocit, že to sám vyrieši, ale prerástlo mu to cez hlavu.“

Pokrútila som hlavou. Nemohla som uveriť, že to nakoniec bola predsa len moja vina. Ja som mohla za životy všetkých tých dievčat, možno aj mužov, ktorým Edward vysal krv. Mohla som za tú nehodu. A rozhodne som bola dôvodom, prečo naše manželstvo išlo do hája.

„Čo mám teraz robiť? Ak sa vrátim k Edwardovi, všetko sa bude opakovať. A možno už ani nechce byť so mnou. Isabella, dočerta. Je to tvoja vina,“ smrkla som neuvedomujúc si, že hovorím nahlas. Odrazu som sa ocitla v Darenovom náručí a po lícach mi tiekli slzy. Celé telo sa mi otriasalo vo vzlykoch, ktoré som nedokázala zastaviť. Daren ma len tak držal a hojdal ako malé dieťa, ktoré si rozbilo koleno. A ja som ho nechala. Po dlhých dňoch, dokonca týždňoch som to všetko potrebovala zo seba dostať.

„Myslím, že by si mala Edwardovi ukázať, že ty za to stojíš, Bells. Za všetko to utrpenie, keď sa do teba nemôže zahryznúť a vysať ti krv. A ak si to neuvedomí, tak ťa nie je hodný,“ šepkal mi do ucha a ja som vedela, že má pravdu.

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), makulka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Vow - 17. kapitola: