Koniec, koniec, koniec! Možno vám príde zvláštne, že sa teším z konca poviedky, ale ja som hrozne rada, že som sa dostala ku koncu. Poslednú kapitolu som urobila takú... romantickú a dúfam, že si ju užijete. Alsee
13.09.2011 (18:15) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2247×
14. kapitola
Pohľad rozprávača:
Nadprirodzene krásny pár sa prechádzal po nádhernej lúke, skoro tak krásnej ako oni dvaja. Okolo nich sa vznášal zvláštny opar šťastia, lásky a spokojnosti. Pevne sa držali za ruky akoby sa už nikdy nemali pustiť. Skoré, jarné lúče im dopadali na mramorovo studenú pokožku.
Zastavili sa pri malom jazierku, ktoré vytvorila sama príroda. Muž k nemu podišiel a nabral si trochu vody do dlane. Žena stála hneď vedľa neho a s láskou ho pozorovala.
Muž po nej hodil kvapky vody, ktoré mal v dlani. Zmenil sa na veľkú šmuhu, ale žena aj tak vedela, čo chce urobiť. Aj ona sa zmenila na jednu veľkú šmuhu a skryla sa za kmeň jedného stromu.
Počula, ako ide za ňou, tak sa s úsmevom na perách skryla za ďalší strom. Muž sa ale nedal odbiť a pevným krokom išiel za svojou láskou. Keď ju už mal skoro na dosah, znova sa mu vyšmykla a so smiechom sa postavila asi päť metrov od neho a zakričala:
„Keď ma chceš, najprv si ma musíš chytiť!" Muž na nič nečakal a svižne sa za ňou rozbehol.
Takto sa začala naháňačka dvoch milujúcich sa bytostí. Keď už ženu omrzelo naháňanie a aj ona už chcela byť v mužovom náručí, trochu spomalila a nechala sa chytiť.
Muž ju majetnícky objal a pod náporom jeho váhy sa obaja zvalili na mäkkú zem posiatu kvetmi a prekrásnou zelenou trávou. Celou lúkou sa začal rozliehať ich radostný smiech. Muž si podoprel hlavu lakťami, aby lepšie videl do nádhernej ženskej tváre.
Vždy bol uchvátený, keď ju videl. Jej nádherná tvár bola taká skvostná ako to najrýdzejšie zlato, no predsa sa na nej vystriedalo mnoho tvár života. Jej hnedé oči boli ako studničky a predsa sa do nich dokázal pozerať celú svoju existenciu. Jej nos, ktorý sa tak nádherne zvraštil, keď sa hnevala. Jej plné pery, ktoré tak rád prikrýval svojimi. Jej vlasy, tak hebké ako ten najdrahší hodváb. Miloval na nej všetko. Jej divokosť, smútok i nehu. Nemala žiadnu chybu. Bola dokonalá.
„Nechýba ti tvoja minulosť?" spýtal sa jej nežne.
Žena takúto priamu otázku nečakala. Zavrela oči a spomenula si na svoj život plný chýb, plaču, ale predsa aj na veľa lásky. Pravdaže jej veľa vecí chýbalo. Tá jednoduchá bezstarostnosť, súrodenci a dokonca jej chýbal aj jej nepravý otec. Ale čestné, prvé miesto držali dve osoby.
Marvolo a Lima.
Odvtedy, čo sa dozvedela pravdu o svojom živote, nevidela nikoho zo svojho minulého života. Stal sa z nej upír a ona sa snažila nemyslieť na nič, čo ju spojovalo z minulosťou. Ale predsa jej niekedy utiekli myšlienky na jej starý život.
„Chýba, ale nestratila som tak veľa. Mám teba, Edward," povedala ľúbezným hlasom a obtrela sa o mužove pery. Edward zavrel oči blaženosťou, ale snažil sa nepodľahnúť. Odtiahol sa a usmial. Začal sa odhodlávať na najpodstatnejšiu vec v jeho živote.
„Vezmeš si ma, Bella?"
Žena prekvapene otvorila oči a stretla sa s jeho topásovými. Myslel to vážne.
Bella sa vykrútila z jeho objatia a postavila sa na nohy. Edward ostal ležať na zemi pozorujúc ju.
Bella podišla k jazierku a zahľadela sa na svoj odraz v ňom. Vedela, že stála pred obrovským rozhodnutím. Ale nebola si istá, či to dokáže. Začala sa sústrediť na hladinu jazierka.
Zrazu v jej odraze a na jej ramene pristála mohutná ruka. Belle sa od prekvapenia rozšírili oči a ostala obarená, keď sa za ňou objavila otcova tvár. Milý úsmev mu zdobil tvár. Taký úsmev už nevidela veľmi dlho. Bol taký láskyplný.
Na hladine sa objavili ďalšie štyri tváre. Blond vlasy stiahnuté do úzkeho vrkoča. Gwyneht. Dlhé čierne vlasy rozlietané okolo celej tváre. Emily. Autoritatívny výraz. Peter. Pootočila som hlavu trochu doprava a uvidela Marvola. Tvár mu zdobil dobre známy úsmev a iskričky v očiach sa nedali prehliadnuť.
Usmiala sa.
Vedľa seba, v odraze, zachytila pohyb. Znova trošku pootočila hlavu a stretla sa s nádhernými hnedými očami. Vedľa nej stála Lima, tak, ako si ju pamätala. Zaklipkala očami, aby jej po lícach nestiekli slzy.
A potom sa všetci rozostúpili a medzi nimi sa zjavila nádherná žena. Keď pristúpila k Belle, vyzerali ako sestry. Belle stiekli po lícach dve slzy. Chcela si tento obraz navždy zapamätať. Ako sú všetci pokope. Všetci, ktorých má rada.
Zavrela oči. Cítila, ako zafúkal vietor. Vedela, že sú preč. Navždy.
Pomaly oči otvorila a pozrela sa na Edwarda.
„Áno, vezmem si ťa."
Epilóg
A ako končí tento príbeh?
Bella s Edwardom sa nakoniec postavili pred oltár a stali sa z nich milujúci manželia. Estill, verný domov Belly, sa zľahol so zemou a s ním aj jeho obyvatelia. Bella svoju nepravú rodinu už nikdy viac nevidela, zato Marcus Volturi k ním chodil na pravidelné návštevy. Edward nakoniec pomohol Belle so stratou rodiny a spoločne si v lese postavili malý a útulný domček, v ktorom uspokojovali svoje túžby.
Rodina Cullenovcov bola konečne šťastná a kompletná.
A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Chcem sa veľmi poďakovať všetkým, ktorí túto poviedku čítali. Ani som nedúfala, že sa dostanem až ku koncu, ale vy ste mi v tom oddane pomáhali. :)
Také osobitné poďakovanie by som chcela venovať schuschinke a Nessienke. Dievčatá, veľmi ste mi pomohli (prepáčte, že som nebola tak dlho na Skype, ale aj k tomu sa dostanem :D).
Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 14. kapitola + Epilóg:
krásna poviedka...
absolútne nádherný koniec...
Právě jsem tvojí povídku přečetla a moc se mi líbila. Opravdu se ti povedla. Ten konec byl trochu zmatkový, chybělo mi tam jak to vyřešili Marcus s Bellou. Ale ten konec to vynahradil. Ještě jednou opravdu moc pěkné
Nááádhera :D
Zajímavá povídka, ale mám zmatek z přechodu z 13. na 14. kapitolu.
Kouzelné.
Tahle povídka byla naprosto fantastická! prostě skvělá! Těším se na aždou tvou další tvorbu
whaaaaaaaaau! to bolo krasne!
lepsii koniec ani byt nemohol...bolo krasne ako si dokazala opisat belline pocity... a ja proste nemam slov! ako tato poviedka nadherne zacala...tak nadherne skoncila...
dufam ze budes nadalej pokracovat vo svojej tvorbe...a pisat dalsie a dalsie neobycajne pribehy
P.S. nebyt tohto pribehu nenasla by som skvelu kamosku!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!