Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Transylvánska smršť - 10. kapitola

20.09.2013 (11:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 3520×

Vladimir:

Vrátili sme sa k loveckej chate, teda k tomu, čo z nej zostalo. Predná stena bola zrútená a naokolo to vyzeralo, ako po zápase. Môj brat nohou prehrnul zopár dosák a intenzívne pri tom krútil hlavou.

„Myslíš, že ju zabil?“ opýtal sa strnulo. Nakrčil čelo a na sekundu bol v jeho očiach dokonca aj náznak niečoho, čo pripomínalo strach.

„Iste a zostali po nej len nohavice,“ povedal som skepticky a zodvihol zo zeme Belline rifle. Stefan sklamane pretočil oči v stĺp. 

„Ach... To veľa vysvetľuje. Ideme za nimi, alebo ich počkáme tu?“ opýtal sa.

„Som za, aby sme sa vrátili do tej zamrznutej stanice. Keď sa nám tu mladý preberie, bude to chcieť trocha pokoja na vysvetľovanie. Prídu za nami.“ Stefan zodvihol chlapca zo zeme a zas si ho prehodil cez chrbát.

„Celé sa to skomplikuje. Uvidíš.“ Možno mal Stefan pravdu, no na druhej strane... Môže to prospieť a nie len Belle. Ani Edwardovi nezaškodí, keď sa trocha odreaguje a pobaví. Možno nebude tak zatrpknutý a trocha sa to medzi nimi dvoma upokojí.

„Dúfam, že ho neprizabije,“ zasmial som sa.

Vyrazili sme teda do hôr.

Bella:

Ten dom bol ako vitrína na obchodnom dome, ale bol krásny, to sa musí nechať. Edward vyskočil priamo na terasu na druhom poschodí a ja som sa vyhupla k nemu, len z opačnej strany zábradlia. Schmatol ma okolo ramien a preložil k sebe, akoby sa bál, že z toho balkóna spadnem. Páčilo sa mi to. Bolo skvelé, s akým citom sa ma dotýkal. Bola som zvyknutá na hrubšie zaobchádzanie a každý jeho dotyk pripomínal skôr pohladenie. Pritlačil ma o stenu terasy a váhavo sa mi zmocnil úst a že už bolo na čase. Hrozne som ho chcela. Najradšej by som z neho všetko strhala a nasadla si rovno tu, no vidina postele, ktorú mi sľúbil, ma donútila ubrať.

„Chcem ťa,“ zachrapčala som, aby náhodou nezabudol, na čo sme sem prišli.

Odsunul jednou rukou posuvné dvere na izbe a druhou ma stále objímal okolo pása. Vtiahol ma dnu a pred nami bola naozaj obrovská posteľ. Cítila som však, že táto izba nie je jeho. Normálne by mi to asi nevadilo, ale chcela som byť obklopená jeho výnimočnou vôňou, nie arómou iných upírov. Pritisol ma k sebe a zas boli moje ústa plné jeho jazyka. Nejako sa mu to so mnou zapáčilo. Nepredstaviteľne mnou lomcovala túžba. Bolo to ako mať na dosah nebo, no ja som chcela viac než to. Chcela som k nebu aj celý vesmír a preto som mu zavrčala do úst. Odtiahol sa.

„Chcem ísť k tebe.“ Nekontrolovateľne sa mi chvel hlas v návaloch hrdelného vrčania. Rinulo sa to z mojich útrob a nešlo to zadržať. Mala som pocit, že sa celá chvejem, ale to vlnenie, ktoré ma pripravovalo o rovnováhu, bolo len v mojom vnútri. Nesúhlasne pokrútil hlavou, no ja som to ignorovala. Stiahla som zo seba košeľu a on odstúpil. Kĺzal po mojom tele pohľadom. Pustila som košeľu na zem a urobila rýchly výpad okolo neho.

Nestihol ani poriadne zareagovať a mal ma za chrbtom. Rozbehla som sa do jeho izby. Šla som doslova za nosom. Jeho vôňa bola v tej časti domu najintenzívnejšia a tak som rozrazila krémové dvere. Prekvapene som však zastala na prahu. Všetko tu bolo biele. Panensky biele. Stál už za mnou a pomalým pohybom, pomalším, než by to urobil človek, ma pohladil po chrbte.

„Ty nemáš posteľ?“ opýtala som sa zarazene.

„Je tu dosť postelí,“ zachrapčal mi pri uchu a jemne ho stisol v perách. Zachvela som sa. Prudko som si ho pritiahla k sebe a brala si jeho úžasné pery. Chcela som posteľ, ale... Schmatla som ho za ruku a vliekla k dverám cez izbu. Vpadli sme do obrovskej kúpeľne a teraz som bola naozaj spokojná. Neotáľal ani na sekundu. Na malý okamih som zaváhala, či mi naozaj nečíta myšlienky, lebo ma preložil cez okraj vyvýšenej vaničky obrovského sprchovacieho kúta a zasunul za nami dvere. Potom sa už naše telá roztancovali na nepočuteľnú, no pritom nesmierne energickú a intenzívnu hudbu. To ja som bola novorodená, no on miestami pôsobil nesmierne neisto a nestálo. Prisahala by som, že sa mu triasli ruky, keď mi stiahol ramienka podprsenky.

Mučivo pomaly odkryl jeden môj prsník a díval sa na moje obnažené telo, ako chlapček do výkladu cukrárne. Jedno sa musí nechať, keď jeho oči sčerneli, nedokázala som si predstaviť nič dokonalejšie. Bol prekrásny. Nenaháňal strach a nevzbudzoval rešpekt, stal sa synonymom zmyselnosti, lebo som vedela a videla, ako veľmi ma chce.

Látka ne jeho nohaviciach priam praskala. Nesmelo siahol otvorenou dlaňou na môj prsník. Zastonala som. Bol ako oceľ potiahnutá tým najjemnejším hodvábom. Olízal si peru a ja som si musela zahryznúť do tej svojej, aby som vzrušením nevybuchla a neurobila niečo neuvážené. To toto bol ozajstný tréning sebaovládania, nie odolávanie ľudskej krvi. Sklonil hlavu a jeho sladké pery stlačili moju vzpínajúcu sa bradavku. Bolo to najúžasnejšie, čo som doposiaľ okúsila. Bude to moje prvýkrát v tomto novom živote. Pri tej predstave som sa rozochvela. Nepamätám si presne, ako som žila pred tým, ale bola som si istá, že také to nikdy nebolo. Na niečo také by sa nedalo zabudnúť.

Nevedela som sa nabažiť tých dokonalých pier. Prstami som pohladila jeho široké ramená. Stiahla som z neho tú nepríjemnú látku a prsty sa mi rozbehli na prieskum záhybov jeho svalnatých rúk a chrbta. Aj on sa odvážil a z boku presunul ruku na môj zadoček. Zablúdil pod látku nohavičiek a jemne mi ho stláčal. Už sa to nedalo zniesť. Vyložila som mu nohu na bok a on moje stehno pohotovo chytil a nadvihol ma. Zodvihol si aj druhú moju nohu na pás a pritlačil ma k studenej stene. Neopúšťal moje pery. Rukou udrel po pákovej batérii sprchy a zhora a z oboch strán vytryskla teplá voda.

Edward dostal poriadnu dávku priamo do tváre. Zmáčalo mu to jeho medené vlasy a ja som sa rozosmiala. Na oko ublížene na mňa ohrnul peru a ja som mala neprekonateľnú potrebu utešiť ho. Zašla som mu prstami do vlasov a nadvihla sa na jeho tele, aby som mu svojim rozkrokom trocha poláskala ten jeho. Zavrčal a to bol ten povestný krôčik, ktorý bolo treba prekonať, aby jednému upírovi došli sily. Sám zo seba strhol nohavice a potom moje nohavičky, chytil ma pod stehnom a vysunul ma vyššie. Odtiahol odo mňa tvár a pozrel uprene do mojich očí. Nevyzeral úplne bezradne, ale zjavne čakal pomoc. Rýchlo som siahla medzi nás a obopla ho dlaňou. Musela som si ho pohladiť.

Bolo to neuveriteľné, ako zaklonil hlavu a zalapal po vzduchu. Zaviedla som si ho do seba a zdrapla ho okolo hrdla, aby sa do mňa dostal hlbšie. Prirazil ma prudko k stene a ja som ho ucítila v svojich najhlbších útrobách. Bol to šialený pocit. Ľudský slovník niečo tak úžasné nedokáže opísať. Cítila som intenzívne každučký jeho pohyb, každý záchvev jeho dychu na svojej pokožke, každučkú kvapku vody, ktorá dopadala na moje telo a dokonca som vedela rozpoznať aj kvapky vody, ktoré sa najprv dotkli jeho a potom stiekli na mňa. Nikdy by som o sebe nepovedala, že som tak hlučná a pravdou je, že ani Edward nezaostával. Bola to jazda smrti, teda ak by upír mohol umrieť na dokonalý sex.

Edwardove stony ma dokázali katapultovať na vrchol behom sekundy a to nehovorím o jeho rytmických pohyboch. Milovala som, ako sa ma dotýkal, ako do mňa búšil svojimi bokmi, ako ma vypĺňal a trel sa o mňa v mučivom tempe, lebo vedel, že som nutne potrebovala zrýchliť, aby som vybuchla. Dráždil ma, naťahoval a privádzal k šialenstvu. Už keď som ho chcela priraziť k stene a ujať sa vedenia, vždy zrýchlil a dal mi, čo som chcela viac než čokoľvek na tejto planéte. Nemohla som uveriť tomu, ako rýchlo sa naučil ovládať moje telo a ako dokonalo zvládal to svoje. Bola som v jeho rukách bábkou ochotnou urobiť čokoľvek, čo si prial.

Videla som na jeho tvári, ako blízko je k extáze, no aj tak čakal na mňa. Ten chlap bol neuveriteľný. Nevedela som si ani len predstaviť, čo by ma prinútilo prestať s tým. Len blázon by prestal, keď môže stále. Niekoľkokrát som sa mu zahryzla do ramena a odniesol si to aj jeho krk. Vždy len zaklonil hlavu, zasyčal a pritvrdil. Nemôžem si pomôcť, ale mala som pocit, že sa naše telá poznajú už stáročia. Keď ma potom po ďalšom dokonalom orgazme pustil a vykĺzol zo mňa, chcelo sa mi plakať.

Zdrapla som ho za vlasy a ťahala ho k sebe späť, no otočil ma rýchlym pohybom chrbtom k sebe a tlačil ma von zo sprchového kúta, z ktorého opadalo niekoľko kachličiek. Vtlačil ma do izby, pričom ma stále zozadu bozkával na krku a hladil v rozkroku a len vďaka tomu som bola ochotná ísť, kam chcel. Obopol ma rukami a zrazil na kolená, na huňatý biely koberec. Nebola to posteľ, ale v podstate som aj rada, že sme nešli do postele, lebo by sme ju dozaista zrovnali so zemou.

Neviem ako dlho sme sa milovali. Neviem koľko času prešlo. Nedokázala som to vnímať, lebo existoval len on. Nepomyslela som na nič, okrem toho, že je vo mne, že ho chcem mať hlbšie, alebo chcem, aby sa hýbal rýchlejšie. Reagoval na moje telo, a tak som mu nemusela ani nič hovoriť. Presne vedel, čo chcem. Nič by nás nedokázalo zastaviť, teda mňa určite nie, ale zabudla som na jeho rodinu.

Keď som si uvedomila blízkosť iných upírov, skamenela som. Prehla som sa v páse a besne zavrčala. Edward pohotovo zareagoval a pritlačil ma prudko k zemi. Bol ešte vo mne a tak som naposledy slastne zastonala a potom ho zdrapla za vlasy a pritiahla ho k sebe, no nie na to, aby som ho pobozkala.

„Kurva! Čo tu robia?“ zavrčala som mu do tváre. Edward trocha nechápavo pokrútil hlavou.

„Bývajú tu,“ šepol.

„Všetky tie upírky a on ohne tú diablicu,“ zhodnotil situáciu jeden z jeho bratov a ja som teraz zlostne zasyčala a chcela sa dostať na nohy, no Edward ma držal pri zemi svojim telom, ležiac medzi mojimi roztiahnutými stehnami. Pridržiaval ma za ramená na koberci.

„Bella, upokoj sa,“ šepkal mi zmierlivo do ucha a pokúsil sa ma naň aj pobozkať no mykla som hlavou a v zapätí mu dala hlavičku. Zavrčal a trhol mnou. Pozrela som mu do tváre. „Prosím, upokoj sa. O nič nejde. Už ich poznáš a ak sa udržíš na uzde, predstavím ťa aj oficiálne,“ preniesol staromódne. Privrela som oči a nakrčila čelo.

„Ty si na fete?“ vyprskla som. Edward sa zo mňa zodvihol do kľaku a pokrútil urazene hlavou. Ja som sa na neho dívala cez svoje ešte stále doširoka roztiahnuté nohy.

„Ty si strašná,“ povedal urazene a vyskočil na nohy. Zmizol dosť rýchlo vo dverách vedľa kúpeľne. Ani som sa nestihla pokochať jeho pozadím. Naozaj som si chcela ten jeho pekný zadoček vychutnať nie len pohmatom, lebo už v rifliach vyzeral božsky. Nedal mi na to šancu. Vyšiel oblečený v tmavých nohaviciach a sivom tričku. Hodil po mne košeľu s dlhým rukávom a patrične pri tom zavrčal. Postavila som sa a začala rozopínať gombíky.

„To budem v tvojej košeli?“ Nadvihla som obočie. V dome už boli upíri a moja nervozita stúpala o to viac, že z tých ženských vybehla na toto poschodie a prehnala sa vedľajšou izbou. Edward spozoroval moju nervozitu a určite aj to, že sa nahá nakrčujem do útočnej pozície.

„Alice ti len ide po oblečenie,“ povedal Edward rozladene a prešiel k dverám. Otvoril ich a ja som si ledva stihla omotať okolo hrude tú košeľu. Tá malá čiernovláska sa v nich objavila ako duch a škerila sa na mňa, akoby som prišla z mesiaca.

Edward jej z rúk vyrval oblečenie a zabuchol jej dvere pred nosom. Hodil po mne šaty a po tom dokonalo pozornom, ohľaduplnom a nežnom Edwardovi nebola už ani pamiatka. Naštvala som ho, aj keď som nechápala čím. To, že som sa ho pýtala, či je na fete by ho predsa nevytočilo. Je mi jasné, že nie je. Ako upír nemôže. Obliekla som si čipkované nohavičky a keď som si všimla, že sa díva, dopriala som mu spomalenú verziu obliekania. Keď som bola zaodetá, postavil sa predo mňa.

„Počkaj tu!“ prikázal a zmizol za dverami. Sadla som si na pohovku a čakala. Na poschodí nikto nebol. Všetci boli dole a Edward šiel za nimi.

„Carlisle, vezmem ju späť do hôr. Pôjdeme hneď,“ preniesol. Z tohto rozhovoru veľa mať nebudem, keďže s ním bude rodina komunikovať len mysľami. To mi bolo jasné. „Stefan s Vladimirom odišli na lov a ja som ju mal na starosti,“ dodal.

„Tak to si sa o ňu postaral ukážkovo,“ zaburácal jeho brat a rozrehotal sa.

„Chcem sa s ňou zoznámiť,“ povedala jedna z upírok. Po hlase som ich nepoznala. Akurát tú malú čiernovlasú Alice.

„Nie, Esme,“ povedal Edward. Esme bola jeho matka. Opatrne som vstala a snažila sa nepočuteľne dostať k dverám.

„Chcem len spoznať ženu, ktorá...“

„Esme...“ zahriakol ju Edward. „Beriem ju do hôr!“ V tú chvíľu som zatlačila na kľučku a rozhodla sa postaviť jeho rodine čelom. Chce ma spoznať? Tak dobre. Aj ja som na nich bola celkom zvedavá.

Opatrne, chrbtom k stene, som zišla po schodoch. Bola som nervózna a šla som proti svojim základným inštinktom. Hruď sa mi sama rozvibrovala. Všetci sa na mňa zarazene dívali, akurát ten obrovský Emmett sedel pred televíziou a pozeral futbal. Edward ku mne opatrne pristúpil a jemne ma objal okolo ramien. Jeho dotyk mi už ani v najmenšom nevadil, ale prítomnosť toľkých upírov áno.

„Isabella, toto je moja matka Esme. Esme, toto je Bella,“ povedal oficiálne a Esme vystúpila z pomedzi ostatných a podišla ku mne. Natiahla ruku a usmiala sa.

„Moje veci ti sedia ako uliate,“ zhodnotila a ja som sa neisto usmiala. Natiahla som ruku, ale dotkla som sa jej len končekmi prstov a potom som ruku radšej stiahla.

„Hrajú ako debili,“ zahulákal Emmett a ja som zavrčala smerom k nemu. Ma úškľabkom.

„Presne tak. Upíra na nich...“ Vyložil si nohy na stolík a zas sa hlasno zasmial.

„To je Emmett, jeho žena Rosalie, Carlislea poznáš. Tamto je Alice a Jasper.“ Edward ukázal otvorenou dlaňou na čiernovlásku a blondína. Oprela som sa chrbtom o Edwardovu hruď.

„Som Bella Zamfir,“ šepla som.

„Dobre, zoznámili ste sa a my môžeme ísť,“ povedal Edward strnulo.

„To ste si to sem prišli len rozdať? To sa ani nezdržíte?“ opýtal sa ten veľký.

„Emmett!“ okríkla ho bleskovo Esme a ospravedlňujúco sa usmiala. „Nechceš sa posadiť a niečo nám o sebe povedať?“ opýtala sa ma a ja som prekvapene vyvalila oči.

„Čo by som vám o sebe mala povedať?“ opýtala som sa nechápavo, lebo mi nedochádzalo, čo odo mňa tá žena chce.

„No, teraz, keď si s mojim synom by som o tebe chcela vedieť viac,“ povedala nechápavo pre zmenu ona. Nakrčila som čelo.

„Ja som s Edwardom? Kde s ním som?“ opýtala som sa nechápavo.

„Ideme, Bella!“ zavelil Edward a ja som bola celkom rada, lebo som sa cítila ako v krajine zázrakov.

„Môžem s tebou hovoriť osamote, Edward?“ opýtala sa ho nekompromisne.

„Teraz nie, Esme!“ odvrkol jej.

„Ale áno. Práve teraz!“ dobiedzala.

„Nie!“ Atmosféra hustla a ja som začínala byť nervózna. Z mojej hrude sa dralo zatiaľ celkom tiché vrčanie, keď prišlo niečo prekvapujúce z rohu miestnosti. Cítila som to ako vlnu pokoja, ktorá sa dotkla môjho tela. Zadívala som sa prekvapene tým smerom. Šlo to od blondína, ktorý sa na mňa uprene díval. Uvoľnila som sa a cítila, akoby jeho dar vnikal do mňa a prinášal mi úľavu a pokoj. Naklonila som hlavu na bok a spokojne zapriadla.

„Zvláštny dar,“ zhodnotila som. Edwardova pozornosť sa z jeho matky presunula zas na mňa.

„Cítiš jeho dar?“ opýtal sa ma.

„Áno. Príjemne to upokojuje,“ preniesla som uvoľnene.

„Účinkuje na teba?“ opýtal sa neveriacky. Prikývla som. „Ako je to možné. Si predsa na psychické dary rezistentná.“ Neveriacky nakrčil obočie.

„Dovolila som mu to,“ šepla som.

„Ty svoju schopnosť ovládaš? Dokážeš s tým pracovať?“ opýtal sa prekvapene.

„Zjavne áno,“ skonštatovala som. „Ako si si už všimol, dokážem zaštítiť aj iných, tak pochopiteľne dokážem štít aj stiahnuť, ale nepodarí sa mi to vždy.“ Naklonila som hlavu.

„Mohol by som ti teda teoreticky vidieť do mysle, ak by si štít stiahla a...“

„Na to zabudni, ryšavý!“ schladila som ho. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Transylvánska smršť - 10. kapitola: