Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tretia manželka - 31. kapitola

05.02.2014 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 40× • zobrazeno 6908×

Edward:

Jasper s Emmettom prešli pomalým krokom do salóna. Držali si dekórum blízkej rodinnej návštevy, aj keď v mojej žene rozpútali nespútaný záchvat nervozity a obáv. Bella sa ma držala ako kliešť a schovávala si tvár na mojej hrudi. Nebol som na love už poriadne dlho a naozaj som to nesmierne potreboval. Mysleli si to aj moji bratia, keď ma zbadali. Neprospievalo mi, že Bellino srdce mlátilo do jej hrude, ako oceľový zvon a jej pokožka bola priesvitná ako papier, keď sa jej pod ňou vzdúvali naplnené tepny. Nikdy jej krv nespievala hlasnejšie. Dnes po mne svoju serenádu priam hystericky revala.

„Isabella... Edward...“ oslovil nás Emm a uklonil sa. Jasper ten pohyb skopíroval do posledného detailu, ako sa snažil pôsobiť ľudsky a neveriacky si prezeral moju manželku, ktorá sa jemne pootočila a kývla hlavou. Jednou rukou sa pevne držala spodného lemu môjho saka a podľa belejúcich sa hánkou jej ruky ma ani nehodlala pustiť.

„Prosím, dopraj nám chvíľu, Isabella,“ šepol som. Bella sa mi pozrela do tváre a dosť neochotne odstúpila. Jej ruka oťažela a padla k jej stehnu. Pomalou, stále trocha tackavou chôdzou, prešla k dverám. Len čo ich zavrela, Jasper ku mne priskočil.

„Ty si tu s ňou v takomto stave? Koľko dní si už nelovil?“ vybehol na mňa a patrične zavrčal.

„Ja som v najlepšom poriadku,“ zaklamal som. „Čo je s Tanyou?“ opýtal som sa naliehavo, lebo z ich hláv som sa to zatiaľ nedozvedel.

„Nenašli sme ju. Zmizla niekde v horách. Mohli sme ju stopovať cez skaly, ale nechceli sme zbytočne vyvolávať rozpory. Vieš ktorý klan sa tam teraz usídlil?“ Prikývol som.

„Hlavne, že je ďaleko od Belly,“ šepol som. Jasper chápavo prikyvoval, no môj stav sa mu nepáčil.

„Ty by si mal byť od nej teraz tiež radšej ďalej,“ povedal Emmett zamyslene. Bol ochotný okamžite vyraziť so mnou na lov a nepripúšťal iný scenár.

„Bellu ešte nemôžem nechať samú,“ povedal som s povzdychom.

„Bojí sa a dá sa to pochopiť. Visí na tebe,“ preniesol Jasper trocha melancholicky.

„Čo z nej cítiš teraz?“ opýtal som sa napäto. Veril som jej, že ma miluje, no po tom všetkom som potreboval utvrdenie. Dokazovala mi to každučkú sekundu, ale keďže som nevidel do jej hlavy, stále vo mne hlodali pochyby. Jasper neodpovedal. Nemusel. Bella sa po chvíľke vrátila. Placho zaklopala a vošla.

„Páni, v salóne je malé občerstvenie. Musíte byť hladní a ustatí. Dám vám prichystať izby,“ šepla a uprene sa na mňa zadívala. Emmett si odkašľal a pôsobilo to naozaj prirodzene.

„Isabella, obávam sa, že nebudeme môcť zostať. Nutne potrebujeme aj Edwardovu pomoc. Ide o rodinné záležitosti. O tri dni je späť,“ preniesol a vrelo sa na moju ženu usmial. Ona zalapala po vzduchu a tep jej zrýchlil až som sa o ňu začal obávať.

„Edawrd?“ pípla zdesene a v jej hlase bola panika. Podišiel som k nej a objal ju. Nahol som sa, aby som ju pobozkal do vlasov a moje útroby sa znova naplnili jej vôňou a hrdlo sa mi stiahlo v bolestivom kŕči.

„Isabella, musím ísť, ale ničoho sa nemusíš obávať. Budeš v bezpečí,“ povedal som naliehavo, aj keď ma pre bolesť zrádzali hlasivky.

„Nenechávaj ma tu samú, prosím,“ zaprosila oddane tichým šepotom, pričom mi svoju malú, horúcu dlaň pritlačila na hruď. Cítil som ten dotyk cez vrstvy látky, ako by sa ma dotýkala priamo na pokožke a hruď mi zavibrovala. Mal som na seba zlosť. Musel som na lov, inak jej budem nebezpečným aj ja a radšej by som naveky trpel v bolesti, akú so sebou nesie premena, než jej ublížil. Pohladil som ju po chrbte a ona sa v chrbtici trocha prehla.

„Bella, dnes odídem a budem sa ponáhľať späť. Sľubujem, že sa ti nič nestane,“ šepol som jej nežne do ucha, no ona krútila hlavou zo strany na stranu. „Vrátim sa do dvoch dní,“ zjednával som. Jasper privrel oči a povzdychol si.

Snažil sa svojim darom upokojiť Isabellu a asi to aj zabralo, lebo sa trocha uvoľnila a dokonca aj usmiala. Ja som sa tiež nadšene usmial, lebo Jasper z Belly cítil oddanosť a ochotu urobiť pre mňa čokoľvek. To som bol ochotný urobiť aj ja pre ňu. Isabella pozrela smerom k Jasperovi a naklonila hlavu na bok. Trocha zneistel, no moja žena urobila jeden opatrný krok k nemu, stále sa však pridržiavala mojej ruky.

„Pustím ho len pod tou podmienkou, že mi vy osobne zaručíte jeho skorý návrat a ja si tu ponechám vašu manželku,“ preniesla roztomilo a Jasper sa usmial. Z Alice sa stala rukojemníčka.

„Alice určite poteší, že vás bude mať len sama pre seba, Isabella. Má vás naozaj rada,“ šepol a uklonil sa. Bella ešte venovala mierny úklon Emmettovi a spolu sme vyšli zo salóna. Na schodoch sa ku mne neisto otočila.

„Pôsobíš hrozne unavene. Bojím sa o teba,“ šepla rozochvene a jemne prstami pohladila hranu mojej tváre. Nemala ani predstavu, ako ma každým svojim dotykom týra a čo so mnou robí to jej opatrné, trocha ustrašené tikanie.

„Neboj sa. Budem v poriadku. Prídem hneď ako sa bude dať. Nechcem byť bez teba ani sekundu navyše,“ šepol som jej do tváre a pobozkal jej sladké ústa. Pridržala si ma pri tvári dlhšie, než som plánoval. Už to nešlo ustáť. Musel som odísť. Plánoval som zabiť to prvé, čo sa mi dostane pod ruky a nebude príliš blízko ľuďom. Nechal som to zájsť priďaleko a cítil som, že moje ovládanie je každou sekundou slabšie.

Bella:

Pripadalo mi to šialené a neuveriteľné, že teraz odchádza. Práve teraz, keď som konečne pozbierala črepiny svojho rozdrveného srdca a zlepila ich dokopy len tou silou, že ma miluje a že je pri mne. Držím pokope len vďaka jeho prítomnosti a viere, že on ma ochráni pred všetkým na tomto svete. Stal sa pre mňa synonymom istoty a mala som pocit, že ju stratím, keď ho neuvidím. Dokázala som premýšľať, spať a žiť, keď bol pri mne a umierala som strachom z toho, že len čo jeho noha opustí pozemok Greenway, všetko zlé sa vráti. Cítila som, že on je tou hranicou, čo ma drží pri zdravom rozume. Stal sa vzduchom, ktorý dýcham, vodou, čo hasí môj smäd a celým mojim bytím.

„Idem s tebou,“ šepla som hľadiac strnulo z okna, keď si prezliekal košeľu. Nepočula som jeho kroky, len sa ma zrazu dotkol na lakti a ako úhor skĺzol svojimi dlhými prstami po mojich predlaktiach a pevne mi zovrel dlane, pričom si ma pritlačil chrbtom na hruď. Jeho vôňa ma zahalila a dala pocit bezpečia a toho som sa nechcela vzdať.

„O dva dni som späť. Musím ísť,“ zachrapčal trocha zvláštnym tónom. Už posledné dva dni som mala pocit, že sa mi vyhýba. Nedržal ma tak často a uhýbal pred hlbšími bozkami, ktoré by mohli viesť k milovaniu. Odmietal ma. Tak som to vnímala, no opýtať sa na dôvod jeho zdržanlivosti som nedokázala. Čo ak by ma odpoveď ranila? Stala som sa na ňom závislá. Uvedomovala som si, že je to šialené, ale nedalo sa to ovládať. Pohltil ma.

„Ak to musí byť, tak dobre, ale chcem vedieť presne, kam ideš,“ šepla som nesmelo.

Snažila som sa udržať pokojný tón hlasu. Naozaj som neplánovala provokovať, ako som to robila kedysi. Pred tým ma jeho výbuchy bavili, no teraz som sa ich desila. Jeho ruky ma razom pustili a ja som sa zmätene otočila. Stál niekoľko krokov odo mňa a premeriaval si ma čiernymi očami. Vyzeral zmorene, líca mal prepadnuté a pod očami tmavé kruhy. Celá jeho pokožka mala zvláštny sivastý odtieň, akoby ho zužovalo vážne ochorenie. Aj napriek tomu, že mu zjavne niečo chýbalo, aj napriek faktu, že pôsobil tak unavene, bol nádherný. Hrudník sa mu prudko zodvihol vo zvláštnom, trocha rezignovanom povzdychu.

„Keď sa vrátim, všetko ti poviem, Bella,“ šepol. Ten tón rezal ušné bubienky ako britva. Tá veta v sebe niesla niečo viac, niečo, čo presahovalo jej význam.

„K spokojnosti mi stačí vedieť, kam ideš,“ povedala som polohlasom, skôr som to len tak nesmelo šepla.

„Do hôr,“ povedal rozmrzene. Zodvihla som prekvapene obočie. Takúto odpoveď som teda nečakala. Čo by mohol džentlmen, ako on, hľadať v horách?

Schmatol svoj kabát z operadla koženého kresla a jedným dlhým krokom stál pri mne. Pritlačil tvrdo pery na moje čelo a keď som zodvihla tvár a ponúkla mi ústa, odstúpil predo mnou, akoby som od neho chcela niečo neprístojné. Dva rázne a dlhé kroky stačili na to, aby mi zmizol. Vrátila som sa k oknu a dívala sa, ako mu po chvíľke brat pridržiava vzpínajúceho sa koňa. Edward na neho svižne vyskočil, zviera sa postavilo na zadné a hlasno zaerdžalo. Kôň vyrazil prudko vpred. Vtedy sa na kone vyhupli aj Emmett a Jasper. Jasper sa dlho zadíval mojim smerom. Nemohol ma v mojom malom okne vidieť, no aj tak som nadobudla pocit, že sa díva priamo do mojich očí a moje vnútro v rešpekte vyslalo signál telu, aby sa schovalo za záves. Zvláštny a súžiaci pocit, ktorý som mala zo začiatku aj pri Edwardovi.

Pri predstave ako ma desil, aký odpor som k nemu cítila a ako som ho nenávidela mi kútiky úst vystrelili dohora. V porovnaní stým, ako sa ma dotýka a hladí ma a ja sa rozplývam blahom a trasiem sa za jeho ďalším dotykom, ako pes za pohladením svojho pána, nemôžem uveriť tomu, že to tak pred tým nebolo. Nedokázala som presne ohraničiť to obdobie, kedy nastala tá zmena. Proste to prišlo. Stará pravda hovorí, že je len krok od nenávisti, k láske, ale aj naopak. Sadla som si do kresla a oprela si hlavu o vysoký podhlavník. Točil sa so mnou celý svet a priam panicky som sa bála noci. Dva dni vydržím aj v tomto kresle, s pohľadom upretým na cestu k domu. Čo však bude, ak sa nevráti, ako sľúbil?

„Isabella...“ ozval sa jemný, melodický hlas z otvorených dverí a ja som sa rýchlo napriamila. „Budem vám robiť spoločnosť. Vrátia sa skôr, než nám začnú chýbať,“ preniesla uvoľnene.

„Aká prázdna fráza,“ precedila som cez zuby trocha trúfalo a nezdvorilo. Alice to neodradilo od toho aby prešla ku mne a sadla si na opierku rúk.

„Ak by to nebolo tak dôležité, neodchádzal by od vás.“ Jemne sa naklonila, aby mi videla do tváre. Chvíľu som si hrýzla do pery a potom som sa pokúsila o jemný úsmev.

„Kam že to vlastne išli? Počúvala som manžela len na pol ucha, keď mi to vravel. Bola som celá nesvoja z toho, že len čo prišiel, odchádza,“ povedala som na oko previnilo. Alice sa pomaly postavila a malý krôčik ustúpila.

„Nejaké rodinné záležitosti,“ povedala akoby nič.

„Rodinné? To som nepostrehla,“ preniesla som zamyslene, akoby som sa snažila spomenúť si, čo mi vlastne Edward povedal. „Ide o jeho pobyt vo Francúzsku?“ Vystrelila som na slepo, ako sa hovorí. Alice mykla ramenami.

„Ja sa o to nezaujímam. Veď vám povie, keď sa vráti a teraz poďte, moja milá. Charlie si už pochutnáva na mojich škoricových koláčikoch a keď sa nepoponáhľame, nič nám nezostane,“ povedala trocha pochabo a chytila ma popod plece.

„Ja si neprosím,“ pípla som.

„Ste kosť a koža, Isabella. Edward by iste uvítal, ak by ste trocha pribrali.“ Prekvapene som na ňu otvorila oči dokorán a trocha aj ústa. Rýchlym pohľadom som zavadila o zrkadlo. Zabúdam, ako som uschla. Bola som ako stará vŕba pri mŕtvom ramene rieky. Sama viem, že nevyzerám dobre, a jej pripomienka ma trocha rozľútostila. Už pred tým som sa krásou nerovnala k jeho predošlým ženám a teraz...

„Vyzerám veľmi zle, však?“ opýtala som sa hlúpo.

„Tak som to nemyslela,“ vyhrkla Alice, no ja som už o sebe zas pochybovala. Tak príšerne som sa bála, že urobím nejakú chybu a stratím ho, odplaším ho od seba. Už som nechcela len o všetko prichádzať. „Isabella, vy to naozaj nevidíte?“ opýtala sa ma zrazu a v jej hlase bola ľútosť. Prekvapene som zalapala po vzduchu, lebo ako inak, napadlo ma, že hovorí o nepomere, aký je medzi ním a mnou. So slzami na krajíčku som prikývla, že vidím. On je deň a ja noc, on je diamant a ja plochý kameň...

„Všetko som pokazila,“ šepla som zachrípnuto. Alice ma svojimi studenými prstami zovrela okolo zápästia a nekompromisne si vynútila očný kontakt.

„Ľúbite ho?“ opýtala sa priamo.

„Predstava, že by už nemal byť môj, ma zabíja,“ šepla som pravdivo a ona sa usmiala.

„Predstava, žeby ste nemali byť jeho, zabíja zas jeho dušu. Už dosť pochybností. Ste tak rozdielni a pritom vo svojej podstate tak rovnakí. Je medzi vami viac rozdielov, než si dokážete predstaviť, no aj tak ste spolu.“ Usmiala sa.

„Mám strach, že sa už budem naveky báť, že ma opusti,“ šepla som trpkú pravdu.

„Nikdy vás neopustil, Bella.“ Snažila sa byť milá, no ja som v jej slovách cítila istú dávku nevôle a keď som sa nad tým zamyslela, nemám jej to prečo vyčítať. Edward ju miluje, čo bolo cítiť z každého listu, čo som prečítala. Aj vďaka tým slovám som si uvedomila, aké nekonečne hlboké je jeho srdce.

„Ja som opustila jeho, ale bola to nerozvážnosť. Nikdy by som už podobnú chybu neurobila,“ povedala som rýchlo a Alice sa usmiala.

„Sľubujete?“ opýtala sa so zdvihnutým obočím. Nechápavo som mykla hlavou. „Sľubujete, Isabella, že Edawrda neopustíte, nech sa stane čokoľvek?“ opýtala sa zas, pričom položila ruky na moje plecia. Bolo to zvláštne.

„Neopustím,“ šepla som rozpačito.

„Sľúbte mi to, Isabella. Sľúbte, že ho neopustíte, že pri ňom budete stáť, nech sa udeje čokoľvek.“

Ten dlhý pohľad, ktorý uprela do mojich očí ma dostal do pomykova. Mala som pocit, že sa mi okolo hrdla zatiahla oprátka. Nebolo pre mňa ťažké sľúbiť to, lebo som vedela, že bez neho už byť nechcem, ale ten tón a spôsob, akým to odo mňa žiadala ma trocha desil.

„Sľubujem,“ povedala som trocha neisto.

„Pamätajte si, čo ste mi teraz povedali...“ preniesla už trocha odľahčene a ťahala ma k dverám.

Tie koláče naozaj rozvoniavali na celú halu a keď sme zišli do salónika, kde Charlie s pohárom mlieka načal už druhý podnos so sušienkami, obe sme sa rozosmiali. Keďže som sa posledné dni od Edwarda nehla, bolo osviežujúce, keď som mohla večer stráviť s otcom, roztopašnou Alice a Dorotou, ktorá v mojom srdci zaujala dôležité miesto. Dom ožil a začal znova dýchať a plniť sa vecami. Myslím, že to mala na svedomí tá Elfia princezná Alice, keďže Edward mal na starosti jedine mňa. Snažila som sa na neho nemyslieť, no aj tak mi zrak stále utekal k dverám v dúfaní, že sa v nich už konečne objaví.

Trvalo to nekonečne dlho. Mrzí ma to. Mám kopec povinností a dosť osobných vecí, ktoré musia mať prednosť pred písaním, ale písať rozhodne neprestávam, nezanevrela som na stránku a ani na Edwarda a Bellu. Ďakujem za neustálu podporu a aj za ten krásny titul, ktorý mi bol udelený. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tretia manželka - 31. kapitola: