Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tretia manželka - 38. kapitola

25.08.2014 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 4561×

Edward:

... je to bolesť, ktorá sa slovami nedá opísať. Celé telo vám horí, spaľuje ho láva a horkosť. Ten šialený oheň prestupuje bunkami, jednotlivými vrstvami pokožky a spaľuje vás to na uhlie. Bolesť postupuje hlbšie a hlbšie. Chcete si zoškriabať kožu. Neskôr túžite môcť si otrhať mäso z kostí a keď sa to dostane až k nim, chcete jediné. Chcete umrieť a aj keď ste v Boha nikdy neverili, teraz na neho v agónii revete modlitbu. Predsa, keď existuje takéto peklo, musí existovať aj jeho opak. Chcete si uľaviť od tej pálčivosti, ale nedokážete to. Neviete sa cez tie plamene sústrediť natoľko, aby ste cielene pohli rukami. Nikdy nezabudnete, aké šialené to bolo. Pripomína vám to bolesť, ktorá obkľučuje vaše hrdlo a denno-denne, pri každom nádychu, vás bodne a jediné, aj keď len chvíľkové uvoľnenie, prináša to, keď vám hltanom steká ľudská krv. Aj preto novorodený tak veľa lovia, lebo okrem iného, túžia tú bolesť úplne zapudiť.

Bol by som ochotný niečomu takému vystaviť bytosť, ktorú milujem? Samozrejme, že po tom v skryte duše sebecky túžim. Veď predstava, môcť ju mať na veky, je omamná a môcť si vychutnávať jej telo bez toho, aby som tŕpol, že ju zabijem by bol takmer raj. Bella by nikdy nedokázala pochopiť, o čom je premena. Slovami sa to opísať nedá, to treba prežiť, ale každý z nás, z nás upírov, pri spomenutí premeny, zvrašti tvár. Bella na mňa začala naliehať. Vidí len to, že bude silnejšia a menej zraniteľná. Každý deň sa jej snažím poodhaliť viac z našej prirodzenosti, ale ona si ide zaslepene za svojim. Túži po niečom, čomu nerozumie a moja sestra ju v tom podporuje a ja som ten zlý, čo jej to upiera.

„Isabella, snažím sa ti vysvetliť...“

„Všetko, čo potrebujem vedieť, už viem,“ povedala rozčúlene, založila si ruky na hrudi a otočila sa trucovito k oknu.

„Nie, nevieš, Isabella. Nič nevieš,“ povedal som sprvu rozhnevane, no potom som trocha zmiernil tón, lebo by to viedlo k hádke a to som jednoducho nechcel. „Bella, ja ťa nedokážem zabiť a nedovolím to ani nikomu inému. Nechcem ťa vystaviť takémuto životu,“ šepol som tesne za jej chrbtom a končekmi prstov ju pohladil. Prudko sa otočila.

„Chcem byť naveky s tebou a nechcem byť tak krehká. Obetujem všetko, aby som mohla byť pri tebe a aby som dokázala ochrániť môjho otca a...“

„Ale ty sa staneš nebezpečenstvom pre svojho otca. Po premene bude trvať nesmierne dlho, kým sa čo i len zvládneš priblížiť k človeku.“ Nemalo to zmysel. Ona sa rozhodla. Príliš si to idealizovala a moja sestra a matka tomu veľmi nepomohli. Jedine Rosalie na Bellu trocha pritlačila, ale musel som zakročiť, lebo sa jej to začalo vymykať. Veril som, že jej Rosaliina túžba po dieťati a clivosť za stratou ľudskosti otvorí oči, no keď začala apelovať na fakt, že ako upír jej dieťa dať nedokážem a ona by si mohla zariadiť život inak a tým by vyriešila aj problém s Tanyou, musel som razantne zasiahnuť. Bolo to sebecké, ale v tomto musím byť sebcom. Nedovolím, aby ma opustila a práve k tomu ju Rosalie nabádala. Veď bez nej by som umrel. Už som sa nechcel hádať. Už som to nezvládal a tak som len rezignovane rozhodil rukami. „Vrátime sa teraz na Greenway. Viem, že ti to tam chýba a hlavne otec a Dorota. Tam si to ešte celé znova prejdeme. Súhlasíš?“ opýtal som sa neisto, lebo Isabella sa posledné dni dokázala so mnou len naťahovať a ja som ustupoval. Prudko sa otočila a pozrela mi do očí.

„Ideme domov?“ opýtala sa neveriacky. Prikývol som. Tvár sa jej rozjasnila a široko sa usmiala. Urobila opatrný krok ku mne, oprela dlane o moju hruď a neisto, pričom ma ostražito sledovala sa natiahla na špičky. Bolo to milé, lebo mi jej pery naozaj chýbali, tak som jemne sklonil hlavu, aby som jej to zas príliš nesťažoval a otrel sa o jej pery. Razom som jej ruky mal omotané okolo hrdla a ťahala ma dole k sebe, čiže som sa k nej viac zohol a vychutnával si bozky.

Keď sa na chvíľu odtiahla, aby sa nadýchla, šepol som jej do tváre: „Ale v záujme bezpečnosti ma budeš musieť naozaj počúvať a čo poviem, to proste musíš urobiť.“ Toto vyhlásenie bolo troška neuvážené, lebo ma Bella hneď rukami odtisla a nakrčila čelo.

„Nič také nesľúbim!“ Panovačne predo mňa zodvihla prst a ja som len pokrútil hlavou.

„Vážená pani Cullenová, vy ma ničíte,“ preniesol som rezignovane a Bella sa zazubila. Očividne ju moje trýznenie tešilo.

Bella sa nedočkavo nakláňala z okienka koča a ja som nervózne sledoval všetko naokolo, aj keď som vedel, že Tanya momentálne neprestavuje nebezpečenstvo, keďže moji bratia okolie skontrolovali a Alice sústredene pozorovala jej rozhodnutia.

„Veľmi sa na otca teším,“ povedala rozjarene a na sedadle troška nadskočila. Musel som sa pousmiať a trocha ma to uvoľnilo.

„Bella, pamätaj, že naše tajomstvo...“

„Ja viem,“ šepla a sprisahanecky na mňa mrkla. Rýchlo si presadla ku mne a spokojne mi položila hlavu na rameno. Siahla mi rukou na koleno a jemne ma ňou pohladila. Teplo jej tela presiaklo tenkou látkou až prekvapivo rýchlo. Zachvel som sa ako malý chlapec. „Posledné týždne boli tie najbláznivejšie v mojom živote a to som bola dokonca vyhlásená za blázna a tak šialené to nebolo,“ preniesla pokojne. Pritlačil som jej pery do vlasov.

„Celé ma to strašne mrzí, Isabella,“ šepol som.

„Ako si to vlastne plánoval? Aj keď som dosť nevšímavá, ako tvrdíš, raz by som si všimla, že nestarneš a aj tie ostatné veci,“ povedala uvoľnene. Zhlboka som sa nadýchol. Prichytila ma ako chlapca na čerešniach. Naozaj som nevedel, čo mám robiť. Môj plán bol chabý. Asi by sa to muselo prevaliť samo, v podstate, ako sa to prevalilo aj teraz.

„Určite by si ma raz odhalila, ale ešte by to chvíľu trvalo a ja by som mal viac času niečo vymyslieť.“ Zas som ju pobozkal.

„Takéto zmýšľanie je viac ako naivné, drahý pán Cullen.“ Objal som ju okolo pása a pritisol si ju k sebe. Vždy som do Greenway letel ako blázon, hnaný túžbou vidieť ju, znova byť obklopený jej vôňou. Dnes som si ju viezol so sebou a preto nebolo kam sa ponáhľať. Nikdy som nebol spokojnejší, lebo teraz vedela pravdu, nemusel som sa na nič hrať, nemusel som si dávať pozor na dýchanie, či bežné ľudské mimovoľné pohyby ako pohojdávanie nohou, či žmurkanie očami, na ktoré som sa ja ako upír musel sústrediť, aby som nepôsobil ako socha. Teraz boli všetky karty na stole a bol som prekvapený, koľko spokojnosti mi to prinieslo. Klamstvo dokáže nesmierne ťažiť a ubíjať.

Len čo sa pred nami objavilo panstvo, Isabella nemohla obsedieť a keď sme konečne zastali na nádvorí a Charlie vybehol pred dom, Bella vyrazila vpred a behom sekundy bola ponorená v náručí svojho otca a dokola poskakovala Dorota.

„Dušička... Ako ste nám chýbali. Už že ste doma. Urobila som koláče,“ švitorila, keď ju vyrvala Charliemu a sama ju pohltila v medveďom objatí. Charlie okamžite vykročil ku mne a v ospravedlňujúcom geste, že najprv tak okázalo privítal dcéru, mi podal ruku. Prijal som ju s úsmevom.

„Vitajte doma. Dúfam, že ste si obaja oddýchli,“ preniesol zdvorilo. Prikývol som.

„Ďakujem, Charlie,“ povedal som pohotovo a zahľadel sa cez jeho plece na môjho otca, ktorý s trocha roztrpčeným pohľadom postával vo dverách. Chcel so mnou hovoriť a tak som bez zbytočného otáľania vyrazil k nemu. Bez slova sme prešli do pracovne a keď som zavrel dvere, Carlisle mi podal úhľadne poskladaný list. Všetok ten pocit pohody bol preč.

„Nečítal si to?“ opýtal som sa prekvapene, keďže pečať porušená nebola.

„Nie. Viem od koho je a je určený tebe, tak čítaj.“ Bol nervózny a umieral túžbou vedieť, čo mi píše. Poznal som jej rukopis a tak som si len sadol a prelomil pečať. V tú chvíľu sa ozvalo zaťukanie na dvere a potom moja manželka neisto strčila hlavu do dverí so širokým úsmevom na perách, ktorý ale rýchlo povädol, pri pohľade na mňa. Nechcel som na sebe dať poznať, ako sa cítim, čo u mňa znamenalo, zamrznúť s kamenným výrazom. Neisto pozrela na môjho otca a prešmykla sa do pracovne. Carlisle sa postavil oproti Isabelle a jemne sa uklonil.

„Drahá Isabella, som Carlisle, ako už určite viete,“ predstavil sa a Bella sa jemne uklonila.

„Chcem sa vám poďakovať, Carlisle, že ste tu po celý čas zostal s mojim otcom. Bolo to od vás nesmierne milé a obetavé. Len vďaka tomu, že ste tu bol, som sa strachom nezbláznila.“ Urobila krok k nemu a na moje a aj jeho prekvapenie ho na kratučkú sekundu objala. Na Carlislea to urobilo nesmierny dojem a vlastne aj na mňa. Na malú chvíľu som zabudol na list, ktorý zvieram v rukách. Bella mi ho však rýchlo pripomenula, upriameným pohľadom na ten hárok papiera. „Stalo sa niečo?“ opýtala sa a kývla hlavou. Okamžite som list otvoril a prebehol pohľadom po dokonalým rukopisom napísaných vetách. Hneď som ho zatvoril a privrel oči.

„Tanya sa chce stretnúť a dohodnúť. Nechce byť lovená ako zver,“ šepol som a následne sa rázne postavil. Prešiel som k Isabelle a pokúsil sa o ten najspokojnejší úsmev. Pohladil som ju po líci. „Vidíš, nakoniec sa s ňou hádam aj na niečom dohodneme,“ pošepol som.

„Hovoril si, že sa s ňou nedá dohodnúť a hlavne nechcem, aby si sa s ňou stretol sám,“ povedala prosebne.

„Bella, Tanya proti mne nemá najmenšiu šancu. Pamätaj, som vždy krok pred všetkými.“ Zaklopal som si prstami po spánku a Bella sa zasmiala.

„Pred všetkými, okrem mňa,“ pripomenula mi. „Idem za otcom. Asi sa chcete pozhovárať,“ povedala spokojne, jemne sa uklonila Carlislovi a vybehla z dverí tak svižne, že sa jej celá sukňa rozkývala do strán. Len čo zatvorila dvere, Carlisle, aj keď sprvu rešpektoval listové tajomstvo, natiahol ruku a vzal si dopis od Tanye. Rýchlo ho prečítal a rozčarovane pokrútil hlavou.

„V tom liste je toľko hnevu, Edward!“ zašomral.

„Hnev je kolos, ktorému sa chvejú kolená a omnoho viac ním zraní seba ako iných. Hnev ťa ovládne a zmocní sa ťa ako dravec koristi. Tanya nad sebou stráca kontrolu. Stretnem sa s ňou u jej príbuzných, ako navrhuje, ale v dohodu sa najskôr dúfať nedá. Myslím si skôr, že ju k tejto žiadosti o stretnutie donútili Irina s Kate. Vedia, že ju zabijeme, ak to nepôjde inak.“ Carlisle len chápavo prikyvoval, no v mysli sa bál. Ak zabijeme Tanyu, s klanom Denali už v dobré vzťahy nemôžeme dúfať. Obaja sme vedeli, že to nebude ľahké, no ak by som sa teraz s Tanyou nestretol a neprejavil snahu o zmier, už by sme Denailských nadobro stratili a to sme nechceli. Nastalo dlhšie ticho, ktoré prerušil až Carlisle.

„Isabella je silný človek. Je nesmierne odvážna,“ povedal obdivne, no hlavne tým chcel rozptýliť moje momentálne temné myšlienky.

„Celé to prijala veľmi dobre,“ poznamenal som.

„Dobre? Edward, keď som sa dozvedel, že o tom vie, čakal som roztraseného človeka, ktorý sa pri pohľade na ďalšieho upíra skláti k zemi ako práchnivý strom a ona ma objala. Buď je tak neskonalo odvážna, alebo stále nepochopila našu podstatu.“ Uprel pohľad do mojich očí.

„To práve netuším ani ja. Chcela odo mňa, aby som ju premenil.“ Carlisle sa narovnal a neveriacky prižmúril oči. „Vysvetľovali sme jej princíp premeny. Hovorila o tom s každým. Dokonca som ju nechal prehovoriť aj s Rosalie, ale aj tak je presvedčená, že to vyrieši všetky problémy.“ Spustil som ramená.

„A čo si želáš ty?“ Carlislova otázka ma zaskočila. Na toto sa ma neopýtal ešte nikto, ale ani nebolo potreba, lebo som to dával jasne najavo.

„Samozrejme, že nesúhlasím. Nemôžem ju predsa zabiť, vziať jej ľudskosť a odsúdiť ju...“

„Dosť, Edward!“ zastavil ma uprostred vety. „Pýtam sa, čo naozaj chceš, nie na to, čo by si podľa morálky a etiky mal chcieť. Chcem poznať tvoj názor, ten ktorý ti znie v hlave.“ Znervóznel som a ucítil som hnev. Bol som na seba rozzúrený, lebo moje vnútro bolo v tejto otázke temné a sebecké.

„Zostane to medzi nami?“ opýtal som sa neisto, lebo ak by to Carlisle povedal Esme, najskôr by o mne stratila aj to posledné dobré mienenie. Otec rázne prikývol. „Túžim ju mať pri sebe večne, nemusieť byť obmedzovaný jej ľudskosťou a môcť si vychutnať všetko, čo môže poskytnúť upírie telo. Chcem, aby ma milovala tak bezpodmienečne a nekompromisne, ako ja ju, a to ako človek nikdy nedokáže. No na druhej strane... Nemôžem ju pripraviť o dušu!“ Bolo skvelé povedať to nahlas. Carlisle sa na mňa uprene díval.

„Pozhováraj sa s Tanyou. Ja sa pozhováram s Isabellou. Vysvetlím jej všetko, čo potrebuje vedieť a ak mi to dovolíš, ukážem jej aj negatíva našej existencie. Hádam keď sa vrátiš, budeš vedieť, čo robiť a aj Isabella bude mať jasno.“

Keď sme vyšli z pracovne, hlučný smiech sa niesol zo salóna celou chodbou. Chvíľu som sa len ticho díval od dverí, ako si moja manželka užíva spoločnosť svojho otca a Doroty. Keď ma zbadala, vyskočila na nohy, rýchlo objala otca a vtisla mu bozk na líce.

„Som po tej ceste nekonečne unavená. Pôjdeme si už ľahnúť,“ preniesla a rýchlo vykročila ku mne. Unavená mi teda vôbec nepripadala a nie len mne, lebo presne nad tým uvažoval aj jej otec. Bella ma schmatla za ruku a už ma ťahala za sebou. Dorota vybehla na chodbu.

„Nemám vám prísť pomôcť s preoblečením, Dušička?“ opýtala sa naivne.

„Nie, ďakujem,“ skríkla Isabella cez rameno. Prišlo mi to nesmierne vtipné, ako ma ťahala za sebou. V polovici schodiska som si ju vyhupol do náručia a na oko pohoršene som pokrútil hlavou.

„Toto bolo maximálne netaktné, madam Cullenová. To sa ma tak veľmi neviete dočkať?“ opýtal som sa povznesene a polichotene. Pohladila ma po líci, prešla cez sánku na krk a tu mi vtisla bozk.

„Chcem svoju posteľ a vás v nej, drahý pane. Je to hádam hriech?“ Naklonila hlavu na bok a zodvihla obočie. Hriech to naozaj nebol. Rozbehol som sa takou rýchlosťou, že sa pár obrazov na stenách rozkývalo. Položil som Bellu chrbtom do jej postele a celým telom na ňu doľahol. Keď som bol s ňou, zabúdal som na všetko, čo ma ťažilo. Bella bola mojim liekom na celý svet. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tretia manželka - 38. kapitola: