Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Try again, please - 1. kapitola

03.11.2010 (16:15) • MaryMoonova • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1015×

1. kapitola - Nové mesto

„Úplne slušne som jej povedal, že s ňou chodiť nechcem, tak neviem, kde je problém,“ mumlal som si nadurdene popod nos.

„Možno je problém v tom, že si sa s ňou pred tým vyspal,“ mykla naoko ľahostajne plecom moja sestra.

„Alice,“ sykol som. Žiarivo sa na mňa zazubila.

„Dúfam, že sa teraz už kvôli tebe nebudeme musieť sťahovať... opäť,“ ozvala sa pre zmenu Rosalie a prehodila si nohu cez nohu. Neviem síce, ako to v tom mini priestore v lietadle zvládla, ale ženy sú tu na to, aby sme ich milovali, a nie na to, aby sme ich chápali.

„Rose, Molly bola... iná,“ ticho som sa zasmial nad tým správnym slovom.

„Opováž sa to spraviť zas,“ zamračila sa Alice a v mysli si začala prekladať hymnu do kórejčiny.

„Hej!“ zamračil som sa.

„No čo, aj tak toho vieš viac, akoby si mal,“ zamumlala si.

Doleteli sme až do nejakého mesta blízko Edmontonu, veľmi som to nesledoval a kúpili si tam autá. Už tretí rok za sebou si kupujem svoje obľúbené volvo – mám ho odskúšané, nesklame a baby naňho letia. Tentoraz som si vybral striebornú farbu, aby som sa v ňom pekne videl.

Emmett si vzal jeep, Alice porsche, Rose mercedes, Carlisle tiež a ja som si ešte do zálohy vzal Aston Martina, aby som mal čím jazdiť do klubov.

Hneď zo salónu sme vyrazili do mesta. Dom sme mali niekde na kraji lesa, Esme sa ako vždy postarala o dokonalý dizajn. Presklený moderný vzhľad pôsobil ako balzam na oči. Zvlášť moja matka žiarila šťastím, keď videla úspech a zmysel vo svojej práci.

„Tak, do toho,“ vyzvala nás s úsmevom. Každý sme okamžite vbehli dnu a za neustáleho štuchania, v Emmettovom prípade aj hryzenia, sme si vybrali svoje izby. Ako prvý som si zabral tú s obrovským francúzskym oknom s výhľadom na les. Hneď som si do políc naukladal svoje knihy, cédéčka a platne, zapojil elektroniku a relaxoval na obrovskej posteli. Musím načerpať energiu do nového dňa.

Niekedy nad ránom som si ešte zabehol na rýchly lov – dve srny mi bohato stačili na zahnanie smädu a dokonalé odolanie spevu. Zastavil som sa ešte na jednom mieste. Niekde hlboko v lese sa na zemi váľal kmeň duba, ale že to bol teda strom! Taký bol hrubý, že by som ho rukami ani neoblapil. Posadil som sa naň a nechal svoju myseľ plávať v spomienkach. Zabrúsil som do doby nie dávno minulej. Molly. Jedna škoda, že trvala na vzťahu, mohla to byť ešte zábava... a nemuseli by sme sa sťahovať kvôli tej scéne. Človek by ani nepovedal, že sa do takej malej osôbky zmestí toľká sila. Už asi viem, prečo hurikánom dávajú ženské mená...

Domov som sa vracal s jemným úsmevom. Som zvedavý, na koho dnes narazím, kedy bude najbližšie rande. Ako sa poznám, nebudem musieť dlho čakať.

„Alice,“ povedal som polohlasne. Vďaka upírskej podstate som sa ani nemusel namáhať a jednoducho ma počula. Okamžite vletela do mojej izby spolu s kôpkou oblečenia. Poslušne som na seba natiahol ošúchané džínsy a čiernu košeľu – jedine moja sestra ma totiž dokázala spraviť neodolateľným. Nechcem, ale povedať, že by som to bez nej nedokázal...

„Nastupovať!“ zvolal som z garáže. Okamžite boli pri mne oba hviezdne páry. Rose a Emm šli jeepom, Alice s Jazzom som vzal ja.

„Prvý deň na strednej sa oficiálne začína,“ uškrnul som sa a pritlačil plynový pedál až k podlahe.

Do školy sme dorazili už o pár minút, mohol som si teda poriadne obzrieť dievčenské osadenstvo celého parkoviska.

Brunetky, čiernovlásky, tak tie teda nie, blondínky a... blondína! S pootvorenými ústami som sledoval to dievča. Nebola síce vysoká a vyšportovanej postavy, ale vyzerala úžasne. Tvorili by sme nádherný pár, pomyslel som si. Myslím, že začnem s ňou. V taký úžasný štart som ani nedúfal! Ešte raz som si ju poriadne obzrel. Hnedé oči, roztomilý noštek, pery... Hm, trochu nesymetrické, ale dokonale sa k nej hodia. Štíhla, možno bez potreby sa predvádzať, o čom svedčilo aj jej oblečenie. Obyčajné tričko kopírovalo jej plné prsia a ploché bruško, tesné rifle obopínali krásne nohy. To je ono, takéto niečo som potreboval!

S omnoho lepšou náladou som vystúpil z auta. Ako sa dalo predpokladať, všetky pohľady sa obrátili na nás, a hlavne na mňa, lebo ako jediný som nemal partnerku... Zatiaľ... Na chvíľu...

Alice a Rosalie šli vyzdvihnúť rozvrhy. Starší pár šiel do štvrtého ročníka, ja som bol tretiak a Jazz s partnerkou boli druháci.

„Tu máš rozvrh a plán školy, toto daj podpísať všetkým učiteľom,“ podávali mi dievčatá akési papiere, keď sa vrátili.

It´s show time!

Začal som sa sústreďovať na výklad profesora. Mali sme matematiku, totálna nuda. Dovolil by som si povedať, že so svojím šarmom by som látku predniesol lepšie.

Asi v polovici hodiny sa rozrazili dvere a dnu vletel ten malý zázrak.

„Ospravedlňujem sa vám, pán profesor, ale...“

„To je v poriadku, slečna Goffová vás už ospravedlnila,“ kývol hlavou. „Ach, tie ich projekty,“ zamrmlal si ešte, no ďalej sa venoval učivu. Dievča zamierilo priamo ku mne. Došlo mi, že len tu je voľné miesto.

„Prepáč, ale ja sedávam pri okne,“ zašepkala skoro nečujne.

„Oh, hneď to napravím,“ okamžite som si presunul veci a presadol si na miesto do uličky. Posadila sa. Obstúpila ma prenádherná vôňa konvaliniek, ruží a frézií.

„Som Edward Cullen,“ prehovoril som k nej šeptom.

„Bella Swanová,“ venovala mi prekrásny úsmev a stisla ponúkanú ruku. Prešiel mnou elektrický prúd.

„Máš dnes večer čas?“ vypálil som hneď. Nechápavo sa na mňa pozrela.

„Áno, mám,“ pritakala.

„Chcel by som ťa pozvať na večeru a... bol by som rád, keby si mi ukázala mesto, som tu ešte nový,“ sklopil som pohľad. Tak sa navlečie najrýchlejšie.

„Budem rada,“ usmiala sa, ja som ako omámený prestal vnímať okolie. Jedno šťastie, že zazvonilo.

„Počkám ťa po škole? Mohli by sme sa prejsť a potom zájsť na nejaké jed... jedlo.“ Ach, Edward Cullen, do čoho si sa to zas zamotal? Jesť? Bleee!

„V pohode, počkám ťa na lavičkách,“ zazubila sa na mňa a zmizla mi z dohľadu.

A to som si myslel, že to bude nuda...

Autor: MaryMoonova (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Try again, please - 1. kapitola: