Toto je moja nová poviedka a dúfam že sa vám bude páčiť. Prosím o komenty, že či chcete aby som pokračovala. Je to o Belle ktorá je poloupírska dcéra Carlisla a Esme. V deň svojich narodenín ju čaká doma prekvapenie. Jej nový brat s menom Edward. Bella však v jej puberte začne experimentovať...a to s Edwardovi nebude páčiť.
12.11.2009 (19:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4559×
Prológ
Jemne som mu položila ruky na jeho hruď a on mi daroval krásny úsmev. Oplatila som mu ho a zadívala som sa mu do očí. Za posledné roky sa toho veľa stalo. Najhoršie je keď po niekom veľmi túžite, no on vám vaše city neopätuje. Sledovať ako on je šťastný zatiaľ čo vy trpíte. Toto všetko som prežila, no neľutujem to. Pretože práve kvôli tomu sa všetko zmenilo na lepšie a ja pozerám do očí mužovi, ktorého nadovšetko milujem.
1. kapitola
Zacítila som ako mi na tvár dopadli hrejivé lúče slnka. Lenivo som rozlepila oči a rukami si zakryla tvár, aby mi na ňu nesvietilo. Najprv sa mi nechcelo z postele vstávať, ale keď som si spomenula na dnešný dátum ihneď som so šťastným výkrikom vybehla z postele. Je 7. november, deň mojich narodenín. Dnes mám oficiálne 11 rokov. Vždy som sa neuveriteľne tešila na moje narodeniny. Hlavne kvôli tomu, že za pár rokov nebudem ako poloupír starnúť vôbec. Niekedy by som chcela byť človekom. Mať normálny život. Ale bola som vďačná zato akých mám rodičov. Esme bola tá najlepšia maminka na svete. Myslím že hlavne kvôli tomu že ako upír už deti nebude môcť mať. Esme premenil môj otec Carlisle, keď som sa mala narodiť. Bol zázrak že Esme môj pôrod prežila.
S dupotom som zbehla po schodoch a vbehla rovno do kuchyne, kde na mňa čakala mamina aj s koláčmi v ruke. Rýchlo som si jeden zobrala a napchala si ho do úst.
„Dobré ránko a všetko najlepšie Bella.“ Povedala mi s krásnym úsmevom na tvári.
„Ďakujem.“ Odpovedala som a rýchlo ju objala. Opatrne som nakukla do obývačky . Nikto tam nebol. Nechápavo som pozrela na mamu. Vždycky ma Carlisle čakal a zaželal dobré ráno, no teraz tu nebol.
„Carlisle je teraz v nemocnici.“ Odpovedala mi na moju nevyslovenú otázku.
„Pamätáš, ako si hovorila, že by si chcela mať brata? Tak má pre teba prekvapenie.“ Zašepkala a ja som ihneď vypúlila oči. Vždy som si priala mať brata, ale oni mať deti nemôžu. Nechápala som ako to myslela.
„Teraz je síce starší, ale keď dorastieš, tak si určite budete rozumieť.“ Esme ma pohladila a mne to ihneď došlo. Niekoho premenia. Carlisle mi často rozprával o tom, že premení človeka iba keď umiera. Už veľa krát sme sa o tom rozprávali, takže som vedela že medzi kamarátkami mám hovoriť že je adoptovaný.
Dojedla som ešte jeden koláč a načiahla sa pre tašku do školy.
Esme ma vysadila a ja som sa ihneď rozbehla za mojimi kamarátkami.
Angela a Jessica sa na mňa s úsmevom pozreli a pozdravili ma. Pomalým krokom sme išli ku škole a ja som sa započúvala o ich debate.
„Moja mama si našla nového frajera a ten má syna, ktorý je strašne pekný.“ Zakvílila a nadšene na nás pozrela. Jessica bola vždy popredu. Mňa chalani zatiaľ vôbec nezaujímali. Zato čo ona o nich básnila v jednom kuse. Niekedy mi strašne liezla na nervy.
„A čo máš nové ty Bella?“ spýtala sa ma so záujmom Angela, čím upútala aj Jessicinu pozornosť.
„No vlastne naši mi idú adoptovať brata.“ Zamumlala som a Angela na mňa prekvapene pozrela.
„Bella veď to je úžasné.“ Zvýskla Angela a začala natešene poskakovať.
„Bella bude mať brata.“ Šepkala si zasnene Jessica. Vypúlila som na ňu oči. Aspoň viem, prečo ma odteraz bude chodiť navštevovať. Jessica sa na mňa žiarivo usmiala a vstúpila do našej triedy.
Celý deň sme v škole skoro nič nerobili. Musela som počúvať hlúpe narážky Jessici na môjho budúceho brata. Popravde som sa aj ja veľmi tešila keď už prídem domov a uvidím ho.
Dúfala som, že si budeme rozumieť. Že nebudeme ako niektorý čo sa stále hádajú.
Esme ma vyzdvihla pred školou a ja som nadšene na ňu začala sypať otázky.
„Už je doma?“ spýtala som sa nedočkavo a sledovala ako sa Esme usmiala a prikývla hlavou.
„Bella buď na neho opatrnejšia ...nezabúdaj že je novorodený.“ Zašepkala mi a ja som sa na ňu iba urazene pozrela. Esme vedela, že ja by som na neho šťastne skočila a on by ma svojim pudom asi zabil.
Esme pomaly zastavila pred našim domom a ja som sa rozbehla ku dverám. Prudko som ich otvorila a môj pohľad spočinul na ňom.
V mojom krátkom živote som už videla kopu upírov. Všetci boli rovnako krásny, ale ten chlapec čo tam sedel bol ako anjel. Sedel na sedačke a rukami si obopínal nohy skrčené k telu. Pozrel na mňa vystrašeným pohľadom a potom pomaly pozrel na Carlisla. On sa na neho povzbudivo usmial.
Zas sa na mňa pozrel s trochu nechápavým pohľadom. Ja som si ho zatial pozorne prezrela.
Typovala som mu takých 17 rokov. Mal bronzové vlasy upravené do všetkých smerov. Trochu som sa zľakla jeho očí.
„Ahoj.“ Ozval sa krásnym zamatovým hlasom na ktorom bolo počuť napätie.
„Moje meno je Edward.“ Zašepkal a sledoval môj výraz.
„Bella a rada ťa spoznávam.“ Povedala som nadšene a on mi venoval priateľský úsmev.
„Ona na nič nemyslí?“ spýtal sa zrazu Carlisla.
„Bella je štít... nemôžeš jej čítať myšlienky.“ Vysvetlil mu Carlisle a Edward si vydýchol.
„Poď porozprávaj mi všetko o sebe!“ S týmito slovami som ho začala ťahať do mojej izby.
Edward všetko v pohode zvládal. Postupne si začal zvykať aj na vôňu ľudí. A hlavne na mňa. Bola som vďačná zato že ho mám. So všetkým mi poradil. Vôbec sme sa pred sebou nehanbili. Hovorila som mu všetko. Od toho čo mám za problémy až po tiaľ že som niekedy pred ním behávala nahá.
Edward sa na mne vždy zasmial a prevrátil oči. Hovoril že som úplne to najprotivnejšie decko na svete. Vlastne nebol deň bez ktorého by som nebola s Edwardom. Všetko bolo úžasné až do určitého obdobia. Obdobia mojej puberty. Začala som Edwarda vnímať úplne inak ako doteraz. Nie ako brata.
Všímala som si jeho neuveriteľne krásnu tvár, telo, vlastne bol celý dokonalý. Uvedomila som si to až vtedy keď okolo mňa prešiel v trenkách a ja som pohľadom začala kĺzať po jeho vypracovanej hrudi až k jeho krásneho zadku. Začala som po ňom tajne túžiť no on si to nevšímal. Stále ma bral rovnako.
Vrchol všetkého bolo, keď si jeden večer k nám domov priviedol Taniu. Vedela som, že mu budem musieť ukázať ako po ňom túžim.
Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Túžba 1. kapitola + prológ:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!