Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 1. kapitola

02.11.2010 (16:15) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1558×

1. kapitola

Pohľad: Iwet

Ach, Bože! Ta mne trieska v hlave. Och, keby som sa mohla ubiť do bezvedomia! Myslím, že to nebude treba, keď ma tak zbadajú rodičia, ubijú ma sami. Aspoň sa nebudem musieť namáhať, aj tak by som to asi nezvládla. Snažila som sa vstať z postele, ale to asi nebol najlepší nápad, lebo môj žalúdok to nezvládol a ja som putovala ku svojej starej známej záchodovej mise. Dokonca sa s ňou stretávam častejšie ako s mojimi rodičmi. Keď som zo seba dostala všetko, čo som zjedla včera a myslím, že som tam videla aj minulotýždňový puding, tak som sa išla trošku zdokonaliť.

Moje jediné šťastie je, že dneska je nedeľa. Inak by som musela isť do školy. No, keby som bola v takomto stave, tak by mi muselo kurevsky zajebať, aby som tak išla do školy. Keď som sa konečne doplazila do svojej izby, tak som si obliekla prvé, čo som schmatla. Až potom som si uvedomila, že tá chlapčenská košeľa nie je moja. Ale mám to v piči! Veď je jedno, čo mám na sebe, aj tak som doma. Len dúfam, že rodičia už nie sú doma. Vlastne, až teraz ma napadlo, že ani neviem, koľko je hodín. Tak som pozrela na budík, ktorý ma ešte nikdy nezobudil, niežeby bol pokazený, len som ho ešte nikdy nemala nastavený.

Bolo 12:22. No, celkom dobrý čas na to o koľkej som včera prišla. Keď som išla po chodbe dole do kuchyne, prechádzala som okolo sestrinej izby, z ktorej vychádzali podobné zvuky, ako odo mňa pred chvíľou. Len samé bléééé a bléééé, a potom otázky typu: Čo som komu spravila?
Cestou som sa pousmiala a pokračovala som do kuchyne. Hoci som nebola hladná, ale taká káva by sa hodila.

Keď som vyberala krabičku džúsu, aby som sa napila, začali ma strašne bolieť pery. Až potom som si uvedomila, že ich mám opuchnuté. Ja som včera musela poriadne vystrájať. Zbehla som na chodbu (no skôr doklusala) a vybrala som si z vrecka, ktoré mám na bunde, lesk na pery. Dúfam, že mi do zajtra odpuchnú. Ešteže som stála na chodbe, lebo náhle zazvonil zvonček pri dverách.

Išla som otvoriť dvere a v nich stál vysoký, blonďavý chlapec s peknými, modrými očami a usmieval sa. V ruke držal moju podprsenku. Mám taký pocit, že ma pozná.

„Ahoj, ja som Michael! Som brat Amy. Niečo si si v mojej izbe zabudla,“ povedal a prekrásne sa na mňa usmial.

„Ehm... Ďakujem! Myslím, že toto je tvoja košeľa,“ povedala som a ukázala som na košeľu, ktorú som mala na sebe a brala si od neho podprsenku.

„Hej! Môžeš si ju nechať. Mám takých doma dosť. Prepáč, ale ja už musím ísť. Ešte sa uvidíme.“ Usmial sa na mňa a rozlúčil sa.

Zavrela som dvere a podprsenku hodila na gauč. Ten chlapec je, ale jebač. A ja som z ním spala. Mám to ale šťastie. Išla som naspäť do kuchyne, kde už sedela moja sestra. Jooooooj, do kapusty zelenej! Zabudla som sa vám predstaviť. Som Iwet Hale a mám mladšiu sestru Wiky Hale. Patrím do klubu Kurvičky best, ktorý sme založili ja a moja sestra. Mám 18 a ona 16 a pol, ale aj tak si strašne dobre rozumieme a chľastať, aj baliť chalanov chodíme spolu. Preto aj po včerajšku vyzeráme podobne.

„Dobré ráno!“ popriala som Wiky.

„No jasné! Dobré ráno! Vieš kedy by bolo dobré ráno? Vtedy, keby som si pamätala všetko, čo som vypila,“ vysvetlila mi unavene Wiky. Vyzerá vážne hrozne. Musela včera toho veľa popiť a vykúriť.

„Prečo?“ opýtala som sa zmätene.

„Lebo keď tyčkujem, tak zo mňa normálne idú všetky farby, čo existujú. Keď som v záchodovej mise videla fialovú farbu, tak som myslela, že ma jebne!“ vysvetlila mi, len tak mimochodom.

„Si si istá, že si nebola v garáži?“ opýtala som sa jej s úsmevom.

„Neviem, prečo?“ opýtala sa ma zmätene.

„Nič. Ja, len či si im nevypila tú farbu, čo tam mali.“ začala som sa strašne smiať, len Wiky sa mračila.

„Haha! Fakt vtipné! Ja by som sa na tvojom mieste nesmiala. Ja som totižto neogrcala Amynemu fotríkovi auto.“ Pre  zmenu sa smiala Wiky. To sa mi vážne podarilo? No, už viem, prečo sa na mňa ten Michael tak usmieval. Aj tak sa mi tá farba nepáčila, ta čo chce. Zatiaľ čo som zamyslene sedela za stolom, tak Wiky podišla k oknu.

„Hej! Poď sa pozrieť, kto vyšiel vonku!“ zavolala ma Wiky. Podišla som k oknu a koho nevidím? Toho kokota Edwarda Masena jak vyprevádza... Tomu nemôžem uveriť! Jak odprevádza Amy k bránke. To nie je možné! Čo ona tam robila? Asi si viem domyslieť čo.

„Ako vidím, nie sme jediné, čo si užívali.“ Zasmiala sa Wiky a išla si spraviť sódu bikarbónu. Edward Masen patrí do klubu Kurevníci 4-ewer, ktorý si založili so svojim bratom Emmettom. Majú každú, ktorú chcú. No nie každú. Nás ešte nedostali a to ich strašne štve. Všetky dostanú, len my im stále odporujeme. Mňa a Wiky to strašne baví. Poznáme sa už od malička. Naši rodičia sú najlepší priatelia s ich rodičmi, takže sme spolu vlastne vyrastali.

„Chceš aj ty?“ opýtala sa ma Wiky. Čo by som mala chcieť?

„Hmmm... Čo?“ opýtala som sa jej zmätene.

„Veď sódu bikarbónu. Ty trúba!“ povedala mi a zasmiala sa.

„Nie, diky! Mne stačí káva,“ odpovedala som jej a išla som sa osprchovať. Keď som sa konečne dala do normálu, zišla som dole do obývačky, kde sedela Wiky a čumela na dajakú rozprávku. Vážne sa niekedy správa jak decko. V tom zazvonil telefón. Wiky sa naklonila cez kreslo a dvihla ho.

„Prosím? Dom Halových,“ opýtala sa milo.

„Och! Ahoj, mami... Nie v pohode... Čo? To je dnes?... Dobre poviem jej a kedy prídu?... Aha dobre... Odkážem... Ahoj!“ dokončila rozhovor Wiky a zase sa hodila na gauč.

„Kto to bol?“ opýtala som sa jej.

„Mama. Mám ti odkázať, že dneska prídu Masenovi na večeru, že sa máme upraviť a nemáme byť drzé,“ povedala so smiechom a ďalej pozerala tú pičovsku rozprávku. Ja som myslela, že ma jebne.

„Ej, piču! Vážne? Bože, to sa môže stať iba mne!“ povedala som znechutene a išla sa prezliecť. Vážne nemám náladu na toho magora Edwarda. A myslím si, že Wiky zdieľa rovnaké myšlienky ako ja. Podľa toho, čo som počula z jej izby, keď som schádzala dole. Vymenovala všetky možné nadávky na Emmettovu osobu. Emmett vždy išiel po Wiky a nijak sa to nemení. Dokým prídu naši rodičia a tí buzeranti, tak som si sadla na gauč a pustila som si horor - „Stiahni ma do pekla.“ Miesto toho chlapca, čo tam týrali, som si predstavovala Edwarda. Ach, to bolo nádherné! V tom sa otvorili dvere a do haly vošli naši rodičia a Masenovi.

Shrnutie

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 1. kapitola :