Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 10. kapitola

30.11.2010 (10:15) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1348×

10. kapitola Pohľad: Wiky

Neviem, čo to s ňou je. Nič hrozné sa nestalo. Iba sa ma Edward pýtal na ňu. Nechápem. Neriešim. V tom ma Emmett začal bozkávať na krk. Usmiala som sa a hladila mu hruď. Potom mi prisal pery na moje a ja som mu prehrabla vlasy.

„Poďme vedľa,“ pošepla som mu medzi bozkami. Vzal ma do náručia a mieril do jedálne. Tam ma posadil na stôl, vyhrnul mi sukňu a stiahol nohavičky. Ja som mu vyzliekla tričko a stiahla nohavice. Milovali sme sa na stole a on ma vášnivo bozkával. Keď sme dosiahli vytúženého vrcholu, pomaly sme sa obliekli a vrátili do obývačky. Vybehla som hore po fľašku  a našla Iwet na posteli počúvať Mp4. Stiahla si slúchatká a pozrela na mňa.

„Prečo nejdeš dole?“ spýtala som sa.

„Ja neviem. Wiky, chcem ti niečo povedať, no musíš mi sľúbiť, že to nikomu nepovieš. Ani Edwardovi,“ povedala mi a tvárila sa vážne. Do hája, čo sa deje?

„Dobre, sľubujem. Iwet, čo sa stalo?“ opýtala som sa.

„Mám taký pocit, že Edwarda ľúbim. Ja. Edwarda. Ľúbim. Chápeš to, však? Ja, Iwet Hale som sa zaľúbila. A ešte do takého magora, ktorý ma namiesto mozgu liter vodky. To nie je možné,“ povzdychla si a ja som v jej hlase počula paniku. Ty vole! Ja odpadnem. Toto vážne nie je možné. Iwet a zaľúbená? To nejde dokopy. Zo skrine som vytiahla fľašku a poriadne sa napila. Podala som ju aj Iwet. Tá sa tiež napila a vrhla na mňa zúfalý pohľad. Čakala kým niečo poviem a ja som sa konečne spamätala.

„Bože,“ dostala som zo seba konečne. „To je prúser.“

„Ja viem,“ povedala a opäť sa napila z fľašky.

„Takže. Teraz pôjdeme dole a budeme sa tváriť akože nič. Ja sa pokúsim čo-to povyzvedať a dám ti vedieť. Tak sa trošku pozbieraj a poď,“ povedala som povzbudzujúco. Zišli sme dolu a sadli na gauč. Iwet mala fľašku pri sebe a pila z nej. Už vyzerá, ako mierne podnapitá, ale kašlem na to. Dnes sa opije do nemoty, ako ju poznám. A ja s ňou, aby sa nepovedalo, že vtom nechám sestru samú. Aby som bola dobrá sestra, vytrhla som jej fľašku z ruky a ešte stihla trepnúť Emmettovi do nosa.

„Hej! To mám za čo?“ spýtal sa a držal sa za nos.

„Och, prepáč,“ povedala som a napila sa.

Vtom vošli do haly Matt s Kylom.

„Ahoj zlatko,“ pozdravil ma Matt s úsmevom a ja som naňho vypľula celý obsah mojich úst. Škoda vodky. Ospravedlňujúco som sa na Matta usmiala a on odišiel aj s Kylom do svojej izby sa prezliecť. O niekoľko minút zišli dole s úsmevom na tvári. Emmett zovrel ruky do päste, ale radšej sa ukľudňoval mrmlaním si čísel pod nos. To by to zase dopadlo, keby ho chcel udrieť.

„Hej! Vy si tu užívate bez nás?“ opýtal sa Kyle s úsmevom a posadil sa do kresla. K nemu si to hneď mieril Matt.

„Šak lebo s vami sa užívať nedá,“ odpovedala mu už skoro opitá Iwet. Ani sa jej nečudujem, keď to pije bez zapíjania. Emmett s Edwardom sa len zasmiali a pritiahli si nás bližšie k sebe. Oni sú vážne takí žiarliví? Neviem prečo, ale strašne sa mi to páči, keď Emmett žiarli. Len to mi chýbalo, aby som sa zaľúbila, ako Iwet. Alebo, žeby som sa už zaľúbila? Och, Bože! To som si teraz dala. Ten vzduch mi vážne nerobí dobre. Asi pôjdem na čerstvý vzduch. Bože, to čo som za kravinu povedala? Och, idem sa radšej prejsť.

„Idem sa prejsť. Povedzte rodičom, že som tu, neďaleko,“ oznámila som im svoj odchod. V tom sa Emmett a Matt postavili.

„Pôjdem s tebou,“ povedali naraz. Musela som sa zasmiať.

„Nie, ďakujem. Potrebujem byť sama. Musím... rozmýšľať,“ povedala som im. Letmo som pobozkala Emmetta, usmiala som sa na Matta a odkráčala som na záhradu rovno k hojdačke. Síce bola trošku mokrá, ale to nevadí. Aj tak to oblečenie nebudem mať dlho na sebe. Takže, o čom so to chcela rozmýšľať? Jáááj, presne. Takže, ľúbim Emmetta alebo nie? To je otázka. Ale kto pozná odpoveď? Ja určite nie. Či? Je možné, aby som sa zaľúbila do človeka, ktorého som ešte pred pár dňami nenávidela? Ja mám z toho riadny guľáš. Musím sa o tom s niekým porozprávať. Postavila som sa z hojdačky, keď v tom som zahliadla v diaľke niečo sa trblietať. Išla som to preskúmať. A v tom som to zbadala. Bolo niekoľko metrov od našej chaty. Nikdy som tak ďaleko nebola. Bolo tam nádherne jazero a nad ním visel rovnako nádherný spln. Ľahla som si do trávy a pozorovala som tú nádheru pred sebou. Keby bolo všetko také ľahké, ako pred tým. Len, tak si ľahnúť do trávy a zabudnúť na všetky problémy. Neviem, ako dlho som tam ležala, ale pre istotu som mrkla na hodinky. Bolo 23:54. Inokedy by som utekala do chaty, ale teraz na to kašlem. Ale to by sa tu nesmela objaviť moja šialene zamilovaná sestra.

„No, aleluja! Už som sa o teba bála. Ja, Emmett a Ed sme ťa všade  hľadali. A ty sa tu povaľuješ a čumíš na hviezdičky,“ hysterčila Iwet a spoza stromov sa vynorili Emmett a Edward. Ed hneď priskočil k Iwet a objal ju rukami okolo pásu.

„Wiky! Všade sme ťa hľadali! Do riti! To už mi  nikdy nerob.“ Pristúpil ku mne Emmett a silno ma objal. Skoro som sa nemohla nadýchnuť.

„Dobre. Emm... mohol by si... trošku,“ povedala som mu bez dychu a Emmett hneď povolil zovretie, ale nepustil ma. Strašne sa mi to páčilo. Už by som ho nikde nechcela pustiť. Čo to kecám?

„Mali by sme ísť. Inak rodičia priletia za nami,“ povedal Edward a Emmett mi pomohol vstať.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Emmett, keď som celú cestu mlčala. A verte mi, to sa nestáva často, aby som ja mlčala.

„Hej. Ehm... kedy prišli rodičia?“ opýtala som sa, aby som zmenila tému. Nemám rada prehnaný záujem a hlavne, keď mi tým naznačujú, že som najmladšia. Proste ma to strašne štve.

„Asi tak pred hodinou. Mama sa na teba pýtala. Preto sme ťa išli hľadať,“ odpovedala mi Iwet a pobozkala Edwarda.

„Takže tým mi chceš naznačiť, že keby sa neopýtala, tak ma nepôjdete hľadať?“ opýtala som sa urazene.

„Nie!“ vykríkol hneď Emmett. „Keby sa tým dvom nechcelo, tak by som išiel sám. Hľadal by som ťa, až kým by som ťa nenašiel.“ Pobozkal ma a pozrela sa mi do očí. Tamtí dvaja sa zasa niekam vyparili. Ešte si to rozdajú v lese. Normálne si založíme klub „Sexujeme všade 4ever“. Ja som retardovaná. Mám pred sebou romantickú chvíľu a ja myslím na také kraviny.

„Takže... by si sa nebál... tej tmy a všetkého okolo toho?“ opýtala som sa koktavo. Obmotala som mu ruky okolo krku a on mne okolo pásu.

„Nie, nebál by som sa. Počkať, predsa by som sa bál. O teba,“ povedal mi a pobozkal ma. A teraz to nebolo len tak. Bolo to, akoby do toho dal všetko, čo cíti. Bol to nádherný bozk.

„Tým chceš povedať, čo?“ opýtala som sa ho.

„Že mi na tebe záleží viac, ako na ostatných,“ odpovedal mi, vzal ma za ruku a išli sme do chaty. Hneď, ako som vstúpila ma objal Matt.

„Si v poriadku? Bál som sa o teba,“ povedal a snažil sa ma dostať z Emmovho zovretia. Emmett ma pritiahol k sebe a obmotal mi ruky okolo pásu.

„Áno, len som sa bola prejsť. Kde sú rodičia?“ opýtala som sa, aby nenastálo trápne ticho.

„Ehm... išli si ľahnúť. Tvoji rodičia tu chceli na teba počkať. Báli sa o teba, ale ja som im povedal, že tu na teba počkáme,“ odpovedal mi Matt a usmial sa na mňa. Pri tom vražedne pozoroval Emmetta.

„Dobre...“ Zívla som. „Pôjdem si už ľahnúť. Som strašne unavená.“

Snažila som sa vyštverať po schodoch. Pomaly som zaspávala postojačky, tak ma Emmett zobral do náručia a odniesol ma do mojej postele. Moja sestra tu nebola a ja som tu nechcela byť sama. Inokedy by mi to nevadilo, ale teraz sa mi ten sprostý pocit samoty nepáči.

„Emmett?“ opýtala som sa unavene.

„Áno?“ opýtal sa, položil ma na posteľ a pohladil ma po vlasoch.

„Môžeš tu ostať so mnou? Neviem, kde je Iwet a nechcem tu ostať sama,“ vysvetlila som mu svoj problém. On sa len usmial a prikývol. Odhrnula som deku a potľapkala som na voľné miesto vedľa mňa. Ľahol si ku mne a objal ma rukami. Hneď som sa mala lepšie. Iwet si to určite niekde užíva s Edom. Som zvedavá, čo robia. Možno mi to zajtra povie.

Hneď na to som zaspala. Sníval sa mi strašne hnusný sen. Boli sme niekde v lese. Ja, Iwet, Emmett a Edward. A v tom sa na nás vrhli vlci, ale takí strašne obrovskí. Všetkých roztrhali a ja som to videla. S trhnutím a krikom som sa prebudila.

„Niééé...“

Shrnutie

Všetkým Vám veľmi pekne ďakujem za komentáre, ktoré tu nachádzam. Som strašne rada. Veľmi Vás chcem poprosiť aj o komentáre k tejto kapitolke. Neviem, či sa mi práve podarila. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 10. kapitola: