Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 11. kapitola

03.12.2010 (18:15) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1036×

11. kapitola   Pohľad: Wiky

„Niééé... prosím, nie!“ kričala som až kým ma neobjali dva páry rúk.

„Pšššt... Wiky kľud! Som tu pri tebe! Bol to len zlý sen,“ ukľudňoval ma Emmett a Iwet ma objímala. Ed si pokľakol vedľa postele a vystrašene nás pozoroval.

„Som v pohode,“ povedala som zadýchane.

„Poď, ľahni si. Bol to, len zlý sen.“ Objal ma Emmett a v jeho náručí som sa pomaly ukľudnila. Hodnú chvíľu som nemohla zaspať, ale nakoniec ma spánok premohol a ja som klesla na vankúš...

Keď som sa ráno prebrala, všetci ešte tvrdo spali. Ako zabití. Chcela som byť zlá a zobudiť ich muzikou na plné pecky, ale ja som mala strašnú opicu. To bude z tej včerajšej vodky. A to nechcem vidieť Iwet. Radšej sa idem trochu osviežiť. Jediná možnosť je tu kúpeľ. Vošla som do kúpeľne, napúšťala som vaňu, vyzliekla sa a vošla do nej. Bolo to fakt uvoľňujúce. Každý stuhnutý kúsok môjho tela sa pomaly uvoľňoval...

O pol hodiny som vyšla a obliekla sa. Všetci ešte spali. Ani sa nečudujem, keď je pol siedmej. Pozrela som sa na Emmetta, ktorý spal ako anjelik. Pohladila som ho po čele, usmiala sa a odkráčala som dole do kuchyne. Bolesť hlavy stále neustupovala, tak som sa snažila nájsť nejaké tabletky. Otvorila som chladničku a vybrala džús. Ale čert to ber! Tu nemajú lekárničku? Našla som nakoniec ibalgin. Ten bude dúfam stačiť. Zapila som ho džúsom a išla som si sadnúť do obývačky. Zapla som telku, v ktorej išla nejaká telenovela. No, super! Pomyslela som si ironicky. Je to totálna kravina. Pozrieš si sto častí a stále ide to isté, len sa presunú do inej miestností. Radšej som to prepla, lebo by som po tej telke šmarila ovládač. Na ďalšom kanále išiel nejaký seriál, tak som to nechala, lebo by som sa zbláznila a zobrala si nejakú knihu. Ja viem. Ja a kniha? Nebojte sa, neudrela som sa do hlavy, len sa nudím. Od nejakej Jane Austenovej. Pýcha a predsudok. Nejak som sa musela do tej knižky začítať, lebo onedlho schádzal dole Emmett. Ospalo sa na mňa usmial.

„Dobré ránko,“ poprial mi a pobozkal ma.

„Dobré ránko. Čo, už hore?“ opýtala som sa ho udivene.

„Ja? Veď ty si hore už od šiestej.“ Zasmial sa a prisadol si ku mne.

„Nemohla som spať, ale nechcela som ťa budiť,“ usmiala som sa.

„Čo čítaš? Alebo skôr, čo sa snažíš čítať?“ opýtal a zasmial sa.

„Niečo od Jane Austenovej. Je to celkom zaujímavé,“ odpovedala som mu. „Mimochodom, dneska ideme domov. Je piatok. Otec povedal, aby sme mali čas dobrať si cez víkend učivo. Asi mu ten alkohol udrel do hlavy. Veď my sa neučíme, aj keď v škole sme.“ Zasmial sa a pozrel sa mi do očí.

„Aha... takže... to znamená... že všetko bude po starom?“ opýtala som sa smutne.

„Ja... ach. Myslím, že hej,“ povedal. Bol úplne smutný. Nechápala som to, ale bolo mi to nepríjemné. Nechcela som, aby bol smutný. Odkráčala som do svojej izby. Po tvári sa mi spustili slzy. Ani neviem ako. Ja som nikdy neplakala. Bože, ja som vážne zmäkla. Onedlho sa všetci zobudili. Cestou domov som celý čas rozmýšľala nad Emmettom. Už to nebude tak, ako predtým. Všetko sa to dosralo.

V aute som zaspala. Zobudila som sa až vo svojej izbe. Veci som mala vybalené a už bol večer. Tak som si naspäť ľahla a snažila sa znova zaspať...

Víkend ubehol ako voda a my sme už museli ísť do školy. V nedeľu sme ešte boli na párty u Iwetinej kamošky Daisy. Fajne sme sa tam spili. Dnes ráno, keď som sa zobudila som myslela, že mi odpadne hlava. Možno by som sa zapísala do dejín ako bezhlavý jazdec. Ale ja by som bola bezhlavá štetka. Super! Ráno som vstala o 6:32. Bože! Pomaly som sa posadila a hneď ma naplo, takže som utekala ku svojej naj kamoške - záchodovej mise, ktorá znesie všetko. Zasa tam boli všetky farby sveta. Ježiš! Čo ja vlastne pijem? Veď moja tekutá zmes jedla a alkoholu (pekne povedané) vyzerá, ako dúha. Keď som sa konečne postavila od „naj kamošky“, pozrela som sa do zrkadla. No, do riti! Vyzerala som, akoby som nespala päť dní. Musím s tým niečo spraviť. Išla som zobudiť Iwet. Ale, keď som došla pred jej izbu bolo počuť, len bleee a bleee. Takže je už hore. Pousmiala som sa a zaliezla do kúpeľne. Keď som zo seba spravila niečo, čo sa podobalo človeku, tak som zišla do kuchyne. Tam už sedelo niečo, čo sa podobalo na moju sestru.

„Dobré ránko,“ popriala som jej a sadla si oproti nej.

„Hej... dobré.“ Zodvihla hlavu a pousmiala sa.

„Čo? Lepšie?“ opýtala som sa jej.

„Volal mi Edward,“ povedala a trochu posmutnela.

„Čo? Načo? Čo chcel?“

„Či idem do školy. Že by ma chcel vidieť,“ odpovedala a pousmiala sa. Videla som na nej, že je šťastná. Aspoň niekto. Od piatku som na Emmetta nemyslela až teraz. Budem s ním musieť byť v škole. Mám ja ale šťastie. Ďalej som to neriešila a nejak sme sa po pol hodine dotrepali k jej autu. Až potom som si všimla, čo má na sebe. Mala čierny top okolo krku, ktorý jej odhaľoval chrbát, mini koženú sukňu, a aby som nezabudla topánky na opätku a kožuštek. Ja som mala červené tričko bez ramienok, kraťasky, legíny, červený kabát  a červené topánky na opätku. Nasadli sme do jej auta a vyrazili ku škole. Iwet vyrazila svojou bežnou rýchlosťou. Takže keď sme zaparkovali pred školou mali sme ešte 20 minút čas. Vystúpili sme z auta a okolo nás sa zhukli Angela, Jessica, Lauren, Lori a Kate.

„Ako bolo na chate?“ opýtala sa nedočkavo Jessica.

„Bolo tam... veľmi dobre,“ odpovedala jej Iwet s tajomným úsmevom. Ale ja som vedela, čo tým myslí. Mali sme čas, tak sme si išli sadnúť na lavičky, ktoré sú neďaleko školy. Iwet si zapálila cigaretu a k nej sa pridali aj Lauren s Kate. Vtom na parkovisko dorazili Masenovi. No, a je to tu. Tomu sa už nevyhnem. Veď to bude ako predtým, takže to nie je žiadny problém. Ale, čo si to tu chcem nahovoriť? Je tu velikánsky problém. Keď som sa pozrela na Iwet, čumela na Edwarda a usmievala sa. On jej úsmev oplácal. Ďalej som sa tam už nechcela pozerať. Aspoň keby mi to uľahčovali, ale oni nie. Oni si musia sadnúť hneď vedľa nás na ďalšiu lavičku. Bože, keď si človek myslí, že na svete nie sú väčší debili, tak sa hrozne mýli.

„Ach, bože,“ zamrmlala som si popod nos. Vtom si to ku mne zamieril jeden z tých poďobancov. Rony. Už len ten mi tu chýbal. Párkrát som s ním spala. Je dobrý, ale na Emmetta nemá. Všetky sa na neho pozreli a usmiali sa. Keď to Emmett zbadal, zamračil sa a prepaľoval ho pohľadom.

„Ja idem na WC. Prídem až na hodinu,“ oznámila Iwet. Kate a Lauren, len prikývli a ďalej sa rozprávali. Vtom som si všimla, že Edward sa nenápadne blíži k Iwet. Fakt nenápadné. James Bond z neho nebude. Keď mi chce šukať sestru a tajiť to predo mnou a ostatnými, nech sa snaží.

„Ahoj, zlatko. Máš sa?“ opýtal sa ma Rony s úchylným úsmevom a prisadol si ku mne. Nahodila som milý úsmev.

„Ahoj. Fajn a ty?“ opýtala som sa na oplátku.

„Dobre, keď ťa znova vidím. Ale lepšie by si vyzerala v mojej posteli,“ povedal mi a zvodne sa usmial, keď sa zrazu pred nami zjavil Emmett.

„Vieš čo, Rony? Vypadni od nej! Chápeš?“ opýtal sa ho rozzúrene Emmett. Čo mu preskočilo?

„Pokoj, brácho. S ňou si rád užívam. Je fantastická,“ odpovedal mu Rony, ale to už ležal na tráve, lebo to schytal od Emmetta.

„Už sa k nej nepribližuj! Rozumel si?“ opýtal sa ho znova a dostal ďalšiu ranu. Ale vtedy som sa do toho zaplietla ja. Nemôže ho len tak mlátiť.

„Emmett, prestaň!“ skríkla som na neho. Postavil sa oproti mne. Ronyho zatiaľ podvihli jeho kamoši a odnášali ho na ošetrovňu.

„Čo si myslíš, že robíš?! Hm?! Veď ty si povedal, že všetko bude ako predtým! Tak prečo to robíš?! Prečo?!“ kričala som naňho so slzami v očiach. To nie je možné. No tak, Wiky, nebuď fajnovka! Pozerala som naňho a premietala si tie chvíle, keď bolo všetko v poriadku. Keď sme boli spolu a smiali sa, ale to všetko je už preč, ako moja viera v to, že bude všetko dobré. Nadýchla som sa a uplakane som odkráčala na svoju hodinu. Ešte na mňa pokrikoval, ale ja som ho nechcela ani počuť. Veď sám mi to povedal. Sám si to vybral. Ja to už nezvládnem. Zrazu sa mi všetko zatočilo a ja som klesala k zemi...

Shrnutie

Túto kapitolu by som chcela venovať všetkým, čo moju poviedku čítajú. Veľmi Vás prosím o komentáre. K predošlej ich bolo úplné minimum. Veľmi ma to nepotešilo, ale aj tak Vám tu pridávam ďalšiu kapitolu. Prosím. Aspoň pár smajlíkov. Príjemné čítanie. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 11. kapitola: