Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 12. kapitola - 1. časť

08.12.2010 (18:15) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1084×

12. kapitola Pohľad: Iwet

Behala som po záchode a hľadala svoje nohavičky, keď zrazu Edwardovi zazvonil mobil.

„No?“ opýtal sa a v tom sa na mňa znepokojene pozrel.

„Hneď sme tam!“ vykríkol a už ma ťahal smerom na ošetrovňu.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa ho zmätene a cupitala za ním.

„Wiky. Pohádala sa s Emmettom, a keď odchádzala na hodinu, tak odpadla. Emmett ju odniesol na ošetrovňu,“ odpovedal mi so strachom v očiach. Bože, Wiky! Automaticky som zrýchlila a teraz som ťahala ja jeho. Pri tomto tempe sme boli za pár minút pred ošetrovňou. Vbehla som dnu len tak, bez zaklopania. Teraz kašlem na dobré vychovanie.

„Je v poriadku? Prosím. Povedzte, že je v poriadku!“ začala som hysterčiť, keď som zbadala Wiky ležať nehybne na lôžku.

„Ukľudni sa. Je v poriadku, len omdlela,“ ukľudňoval ma Emmett a Edward ma radšej objal.

„Už sa preberá,“ oznámila nám pani Cooperová. Priskočila som k nej a začala ju hladiť po líci. Väčšinou, keď odpadla, som ju prefackala, ale to bola opitá ako doga. Wiky párkrát zaklipkala očami a pozrela na mňa.

„Och, Wiky! Strašne som sa o teba bála.“ Objala som ju a pomohla jej posadiť sa.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa zmätene a už sa išla postaviť, keď zrazu sa jej podlomili kolená a skoro dopadla na zem, keby ju Emmett nezachytil.

„A ty tu čo robíš?“ opýtala sa ho nahnevane. Posadil ju naspäť na lôžko a radšej sa hneď postavil vedľa Edwarda.

„Emmett ťa sem priniesol. Bál sa o teba,“ vysvetlila som jej to a chytila ju za ruku.

„Zrazu?“ zamrmlala si popod nos a položila si hlavu do dlaní.

„Ako vám je, slečna Halová?“ opýtala sa pani Cooperová a podala jej pohár vody. Wiky ho zobrala, odpila si, a položila ho na stolík.

„Som v pohode, len ma trochu bolí hlava, ale to prejde,“ povedala Wiky a išla sa postaviť. Podoprela som ju a na pomoc mi prišiel aj Emmett.

„Mala by si ísť domov. Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ povedal Emmett a pohladil ju po vlasoch. Wiky sa naňho pozrela.

„Ja si myslím, že ostanem v škole. Nič mi nie je. Asi to bude tým, že som neraňajkovala,“ odvrkla a vykrútila sa z nášho zovretia. „Ja to zvládnem. Ďakujem.“

Už som len pozrela na jej odchádzajúcu postavu. Pani Cooperová mám dala ospravedlnenky, aj keď neviem, na čo. Rozlúčila som sa s Edwardom a utekala som na svoju ďalšiu hodinu...

Celú hodinu som myslela na Edwarda, alebo na Wiky s Emmettom a prišla som na pár dôležitých vecí. Edwarda milujem a musím mu to povedať. A Wiky ľúbi Emmetta a on ju. Takže ja sa postarám o to, aby sa dali dokopy. Zahajujem akciu „tvrdohlavá blondínka“. Nech si to tá feministická mrcha konečne prizná. A ten zdegenerovaný debil tiež. Lebo keď ma naštvú, tak si obidvaja neužijú do konca života. Keď zazvonilo, vybehla som z triedy a išla som počkať Wiky. Akurát som bola neďaleko jej triedy, keď som ju zbadala, ako vychádza s nejakým chalanom. Mal krátke, hnedé vlasy a vyzeral ako boh. Ale na Edwarda nemal. Keď som k nim prišla, na niečom sa smiali. Len nech si ma nepraje. Poklepala som jej na rameno a ona sa ku mne otočila.

„Och! Ahoj, Iwet. To je Logan, Logan, to je moja staršia sestra Iwet,“ predstavila nás a on mi podal ruku. Mal ju ľadovú, ale veľmi som to nevnímala.

„Veľmi ma teší,“ odpovedal a nádherne sa usmial. Až teraz som si všimla akej farby má oči. Boli také zlatohnedé.

„Aj mňa,“ dostala som zo seba po dlhšom čase. V tom k nám pricupitalo dievča. Bola bledá, nízka a mala katšie, hnedé vlasy. Farbu očí mala rovnakú ako Logan. Je to vôbec možné?

„A toto je moja priateľka Jennifer,“ predstavil nám ju.

„Ahoj. Veľmi ma teší.“ Podala mi ruku.

„Ahoj. Ja som Iwet,“ odpovedala som jej s úsmevom.

„Môžete ísť s nami na obed. Pravdaže, aj zvyšok vašej rodiny,“ navrhla Wiky a radostne zapišťala. Obidvaja súhlasne prikývli a už sme si to mierili do jedálne. Po ceste sme sa rozprávali o nich a ich súrodencoch. Vysvetlili nám, že sú adoptovaní, a že sa prisťahovali z Vancouveru. Keď sú adoptovaní, tak ako je možné, že sú si tak podobní? Dobre, teraz sa tým zapodievať nebudem. Vošli sme do jedálne a všetky pohľady sa zvrtli na nás.

„No, a je to tu.“ Zasmial sa Logan a my sme sa k nemu pridali. Išli sme k nášmu stolu, kde už sedel zvyšok ich rodiny. Ako sa dozvedeli, že budú sedieť s nami? Neviem, neriešim. Sedelo tam dievča s krátkymi, hnedými vlasmi a, pravdaže, rovnakými očami. Čo sa dali všetci na kontaktné šošovky? Vedľa nej sedel chlapec s medovými vlasmi, ktorý bol rovnako nádherný ako všetci jeho súrodenci. Na to, že sú adoptovaní, sa dosť podobajú.

„Ahojte. Toto sú Wiky a Iwet Halové,“ predstavila nás Jennifer a posadili sme sa. Postupne sa nám všetci predstavili a debata sa začala. Raz sme im rozprávali my o nás, a raz oni nám o sebe. Keď v tom sa nejak debata zvrtla na nákupy a už bolo po debate.

„To je super! Mohli by sme spolu zájsť na nákupy,“ zaradovala sa Alice a žiarivo sa na všetkých usmiala. Všetci jej príbuzní si povzdychli a hodili na mňa a Wiky súcitný výraz. Až také hrozné to nemôže byť. Chodím na nákupy s Wiky, takže viem, o čom hovorím.

„Jasné, prečo nie? Môžeme ísť v stredu,“ odpovedala som jej. Ona a Wiky si od radosti ťapli rukami.

„Júj! Ja som to vedela. Bude to skvelé.“ Zasmiala sa Alice, keď v tom do jedálne vošiel Edward s Emmettom. Ich pohľad sa hneď zvrtol na nás. Usmiala som sa na Eda a žmurkla naňho. Spozoroval to, a preto sa vybrali k nám.

„No, super,“ zamrmlala si Wiky a už stávala, že odíde.

„Sadaj!“ rozkázala som jej a násilím ju posadila naspäť na miesto.

„Ahoj. Nepredstavíte nás?“ opýtal sa Emmett a hypnotizoval Wiky pohľadom.

„Nie!“ odvrkla Wiky a otočila sa mu chrbtom. Jennifer a Alice na ňu zarazene pozreli.

„Prestaň! Toto sú Logan, Jennifer, Alice a Jasper Cullenovci. Cullenovci, toto sú Edward a Emmett Masenovi,“ predstavila som ich navzájom a oni si prisadli k nám. Zabáva pokračovala ďalej. Myslím, že sme si všetci padli do oka. Až na to, že Wiky totálne ignorovala Emmetta. Sedel hneď vedľa nej a ona sa od neho postupne odsúvala. Každý si to všimol.

„Wiky s ním niečo mala?“ opýtala sa ma pošepky Alice.

„Ešte bude mať. Sú do seba zaľúbení, len si to nechcú priznať,“ vysvetlila som jej ten šialený problém.

„Aha.“ Zachichotala sa Alice.

„Ale mám plán. Dám ich za každú cenu dokopy,“ zašepkala som Alice aj Jennifer.

„Hovor! Pomôžeme ti,“ povedala Jennifer a šibalsky sa usmiala.

„Ešte som ho nevymyslela. Čo som bifľoška?“ opýtala som sa ich so smiechom.

„Hej! Koho tam ohovárate?“ opýtal sa Edí a objal ma rukami okolo pásu.

„Teba,“ odpovedala som mu a pobozkala ho...

Shrnutie

Táto kapitola je trochu kratšia. Kapitola bola strašne dlhá, tak som ju rozdelila na dve časti. Strašne Vám ďakujem za predošlé komentáre. Boli veľmi povzbudzujúce. Rozhodla som sa, že čím viac komentárov bude, tým skôr budem pridávať nové kapitoly. Záleží to len na Vás. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 12. kapitola - 1. časť: