Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 12. kapitola - 2.časť

11.12.2010 (07:45) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1168×

12. kapitola - Pohľad: Iwet – 2. časť

Od zoznámenia s Cullenovcami už ubehol mesiac a pol a my sme sa mali stále radšej. Bolo medzi nami také neviditeľné puto, ktoré sa ďalej upevňovalo. Ja, Wiky, Jennifer a Alice sme sa stali najlepšími priateľkami. O chalanoch sa dalo povedať to isté. Pravdaže oni sa nestali najlepšími priateľkami, ale priateľmi. Neplechy robili spolu, ale keď sa na to prišlo, už spolu veľmi nedržali. Aj Wiky s Emmettom sa začali zbližovať. Síce to nevychádzalo tak, ako som to chcela, ale už sa aspoň nehádali. No, vlastne Wiky sa hádala. On to len trpel a čakal na svoju príležitosť. Snažil sa svoju náklonnosť k nej prejavovať čo najviac, ale ona si ho skoro vôbec nevšímala. Už som na ňu aj kričala, aj som jej dohovárala, ale ona nič. Akoby jej preplo na režim ignorovania. Ja s Edwardom sme na tom o veľa lepšie. Na jednom z našich  rande sa ma opýtal, či nechcem s ním chodiť. Ja som mu jednoznačne odpovedala áno, a teraz spolu chodíme. Je to dokonalé. Už by som si bez neho nevedela predstaviť život.

Dneska nás Cullenovci pozvali k sebe na večeru. A práve preto mám teraz dilemu. Vôbec neviem, čo by som si mala obliecť. Asi polhodiny som stála pred skriňou a hrabala sa v nej ako krtko. Nakoniec som našla svetlomodré šaty na ramienka, ktoré mi siahali nad kolená. Obula som si k nim vysoké, čierne kozačky, obliekla si čierny kabátik a doplnky. Rýchlo som na seba mrkla do zrkadla a utekala dole, lebo za chvíľu sa po nás majú staviť chalani. Po ceste som stretla aj moju tvrdohlavú sestru. Mala oblečené čierne legíny, dlhé, červené tričko, čierny opasok, balerínky a kabátik. Vo vlasoch mala čiernu ružu, ktorá v nich dosť vynikala, ale aj tak vyzerala nádherne.

„Vyzeráš nádherne,“ pochválila ma.

„Tak to sme dve.“ Zasmiala som sa a ona so mnou. V tom sme začuli auto a náhle trúbenie. Rýchlo sme zbehli dole a utekali sme k autu, ktoré parkovalo pred domom. Určite šoféruje Edward. Vždy si nájde príležitosť, aby mohol prevetrať svojho Astona. Zamkla som dom, lebo naši rodičia išli na služobnú cestu, a spolu s Wiky som nastúpila.

„Ahojte,“ pozdravili sme ich naraz. Naklonila som sa cez sedadlo a pobozkala Edwarda.

„Vyzeráš úžasne,“ pochválil Emmett Wiky a ona sa začervenala.

„Ďakujem,“ odpovedala mu potichu a usmiala sa. Emmett sa pre seba víťazne usmial a chlapsky vypol hruď. Asi mu Wikyn dnešný úsmev pridal sebavedomie. Po ceste sme veselo kecali a smiali sa. Onedlho sme už parkovali pred domom Cullenovcov. Bola som u nich veľakrát, ale vždy ma prekvapí krása ich domu. Chalani nám otvorili dvere, keď sme vystupovali, a hneď potom sa k nám nahrnula Jennifer s Alice.

„Ahojte. Konečne! Nemohli sme sa vás dočkať,“ povedala radostne Alice a obidve nás objala. Ešte chvíľu sme sa babsky vítali, keď začali byť nejaké nervózne.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa Wiky. Aj ona si to všimla.

„Po večeri sa všetko dozviete, ale teraz poďte dnu. Určite vám je zima,“ odpovedala jej Jennifer a zatiahli nás dnu. Chalani už sedeli na gauči a bavili sa.

„Ahojte. Rada vás zase vidím,“ povedala Esmé a silno nás objala. Niekedy sa čudujem, ako môže mať taká mala osôbka, toľko sily.

„Vitajte. Sme radi, že ste prišli,“ privítal nás aj Carlisle. Vyzeral mlado, ako vždy. Musím sa ho opýtať, ako to robí.

„No, poďte do jedálne! Už je večera!“ zavolala na nás Esmé, a potom okríkla chalanov: „Vy tiež chlapci! Švihom!“

Zasadli sme za stôl a pustili sa do jedla, ktoré vyzeralo vynikajúco. A chutilo to ešte lepšie. Cullenovci so mnou asi nesúhlasili. Pri jedení vyzerali ich tváre všelijako, len nie spokojne. Iba sa v tom ďobali ako vtáčiky.

„Mohol by som vás poprosiť, aby ste ma nasledovali do obývačky?“ opýtal sa Carlisle, keď sme dovečerali. Prikývli sme a všetci odišli za ním do obývačky. Všetci sme sa posadili, len Carlisle, Esmé a Jasper ostali stáť.

„Neviem, ako vám to povedať,“ začal Carlisle a hneď potom povedal vetu, ktorú by som z jeho úst nikdy nečakala. „My sme upíri.“

Pozerala som naňho ako na debila. Azda mi tu nechce nahovoriť, že sú upíri. Všetci ticho sedeli a čakali, kedy niekto zo seba dačo dostane. Zrazu sa Emmett strašne rozosmial.

„Čo? Upíri? To je vtip?“ opýtal sa so smiechom, ale hneď ho ten smiech prešiel, keď zbadal Carlisleovu vážnu tvár.

„No, aspoň už vieme, čo sa to tu deje,“ povedala som po chvíli.

„No, do riti! To je nenormálne! Mohli ste nám to povedať skôr!“ vykrikoval radostne Emmett a Edward mu na to prikyvoval. Wiky neprítomne hľadela na stenu a zrazu sa postavila.

„Neviem ako vy, ale ja...“ nestihla dopovedať, lebo sa jej podlomili kolená a už by ležala na zemi, keby ju Jasper nezachytil. Wow, je neuveriteľne rýchly. Opatrne ju položil na gauč. Carlisle k nej pristúpil a položil jej ruku na čelo.

„Bude  v poriadku, len omdlela,“ oznámil nám a pozrel hlavne na Emmetta, ktorý mal na tvári veľkú starosť. Neviem, čo sa to stalo, ale zrazu nás zavalila vlna optimizmu. Vystrašene som sa poobzerala a zbadala Jasperovu vysmiatu tvár. Neveriacky som nad tým pokrútila hlavou. Čo ja sa dneska ešte nedozviem? Normálne tu na nás používajú čary. Carlisle povedal, že bude trvať dlhšie, kým sa Wiky preberie, a tak nám začali vysvetľovať všetko ohľadom toho ich upírstva. Ja som bola z toho všetkého totálne zarazená a chalani úplne nadšení. Blázni. V tom sa Wiky začala pomaly preberať...

Shrnutie

Tak tu máte pokračovanie 1. časti, ako som Vám sľúbila. Počet komentárov ma totálne zarazil, ale aj strašne potešil. Neviem, či sa ešte niekedy uspokojím s troma komentármi. Dúfam, že sa Vám pokračovanie páčilo a ospravedlňujem sa za to, že to bolo také krátke. Pár veci som tam musela pozmeniť. Ďalšie kapitoly už budú oveľa dlhšie. Veľmi Vás prosím o komentáre ku kapitole. Ďakujem. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 12. kapitola - 2.časť: