Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 13. kapitola

30.12.2010 (11:30) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1089×

13. kapitola – Pohľad: Wiky

Moja myseľ bola obklopená tmou, ale stále som počula hlasy, ktoré zneli ako ozvena. Chcela som sa pohnúť, spraviť len malý pohyb, ale moje telo vôbec nereagovalo. Počula som mnoho hlasov, ale žiadny som nevedela poriadne rozoznať. Nakoniec som sa zamerala len na jeden, ktorý patril Carlisleovi. Vysvetľoval im všetko ohľadom tej veci s upírstvom. Doteraz tomu nemôžem uveriť. Chcela som niečo povedať, keď tu zrazu som zbadala kúsok svetla a vybrala som sa za ním. Onedlho som už bola zasa pri vedomí. Zaklipkala som očami, a ako prvého som zbadala Emmetta. Pomohol  mi posadiť sa a so spokojným úsmevom ma pohladil po tvári.

„Aleluja! Už sme si mysleli, že si upadla do kómy.“ Zasmial sa Logan. Každý naňho hodil škaredý pohľad a Esmé mi doniesla pohár vody. Odpila som si, podala ho Emmettovi a pozrela na Logana.

„Strč sa, drákula,“ odvrkla som mu na predošlú poznámku. Začalo mi byť nevoľno, ale snažila som sa to nejak zakryť. Ešte to mi chýbalo, aby ma poslali do nemocnice. Všetci sa na tom zasmiali, ale stále na mňa starostlivo zazerali.

„Toto je moje dievča,“ povedal hrdo Emmett a pobozkal ma do vlasov. Ja som naňho zarazene pozrela, ale radšej som to neriešila. Nevadilo mi to. Toto mi celý čas chýbalo.

„Mimochodom, chápem to správne? Vy ste upíri „vegetariáni“ a niektorí z vás majú zvláštne schopnosti. Je to tak?“ opýtala som sa a čudovala sa, ako som mohla zo seba dostať toľko zmysluplných viet.

„No, áno. Ty si nás počula?“ opýtal sa zvedavo Carlisle. Ani sa nečudujem, že je zvedavý. Veď som bola v bezvedomý.

„Počula som veľa hlasov, ale zamerala som sa len na ten tvoj. Bolo ťažké ich rozoznať,“ povedala som mu so smiechom, keď tu ma strašne naplo a ja som rýchlosťou svetla zabehla na záchod. Aspoň som si myslela, že to bolo rýchlo. Vyvracala som všetko, čo som dnes zjedla a myslím, že som tam videla aj minulo týždňovú sekanú. Som na takéto návraty jedla zvyknutá, ale dnes som to nečakala. Poriadne som sa neopila asi mesiac a pol. Nejak ma prešla chuť. Kto by to čakal? Ja nie.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma Emmett ustarane.

„Nepotrebuješ niečo?“ opýtal sa tentoraz Carlisle.

„Nie, v pohode. Myslím, že to je všetko,“ odpovedala so im chrapľavo a išla si opláchnuť ústa, aby som sa zbavila tej hnusnej chute.

„Vážne ti nič nie je?“ opýtal sa Emmett starostlivo, obmotal mi ruky okolo pásu a premeriaval si ma. „Vyzeráš bledo.“

Doviedol ma do obývačky a posadil na gauč. Všetci na mňa znepokojene pozerali.

„Nie, ani sama neviem, čo to bolo. Asi som sa len prejedla,“ odpovedala som im a zaškerila sa. Aj keď o tom pochybujem, povedala som si v duchu. Carlisle si ma zamyslene prezeral, ale nechcela som mu hovoriť, že mi to vadí.

„Bože, Wiky, ako ti je?“ opýtala sa ma hystericky Iwet, ktorá sedela Edovi na kolenách. Carlisle si ma stále premeriaval a mne to už vážne začalo vadiť. Je azda pedofil?

„Čo je?“ opýtala som sa nervózne.

„Myslíš? Mal by si sa jej to opýtať,“ povedala Jennifer ani neviem komu. Môže sa upír zblázniť? Lebo Jennifer je asi v pokročilom štádiu.

„Nie som si istý. Hmm, Wiky? Je ti často nevoľno?“ opýtal sa Carlisle zamyslene a každý na mňa pozeral, akoby som im mala povedať tajomstvo nesmrteľnosti, aj keď myslím, že Cullenovci už naň prišli. Zasmiala som sa pre seba.

„No, v poslednom čase často. Len mi nepovedz, že so chorá.“ Pozrela som naňho zmätene a zároveň vystrašene. Možno mám nejakú smrteľnú chorobu.

„Kedy si mala naposledy menštruáciu?“ zahanbene sklonil hlavu a Logan skoro od smiechu spadol z kresla. Tak teraz už vôbec neviem, o čom tu točí. Načo mu to bude?

„No, mešká mi nejaký ten mesiac aj niečo, ale...“ chcela som povedať, ale tu mi hrklo v hlave a došlo mi to. Stuhla som a všetci so mnou. Asi im to tiež došlo. Kurník, kurník, kurník! Kričala som v duchu. To nemôže byť pravda. Veď, veď... mňa klepne! Všetci na mňa zarazene pozerali. Pravdaže až na Jennifer, Alice a Esmé. Oni sa usmievali, akoby som nebola tehotná, ale vyhrala lotériu. Chudák Emmett. Toho mi bolo ľúto. On sa priblblo pozeral ba moje brucho a myslím, že tentoraz odpadne on. Iwet a Edward sa pozerali na Emmetta podozrievavo.

„No, to by sme mali,“ povedala zrazu Iwet, zobrala Emmettovi pohár z ruky a oliala ho. On sa s trhnutím prebral a všetci sa rozosmiali. Mne veľmi do smiechu nebolo, ale pristihla som sa, ako si hladím bruško a úsmev na mojej tvári sa tiež nedal prehliadnuť.

„Jéééj, to bude super. Musíme ísť kúpiť oblečenie, postieľku, hračky...“ prehovorila Alice a ja som jej v polovici skočila do reči.

„Počkať, počkať, počkať! Ešte nevieme, či som naozaj tehotná.“ Pozrela som významne na Carlislea. „Alebo áno?“

„Myslím, že si. Ale radšej si to potvrdíme. Potrebovali by sme tehotenský test,“  povedal a Edward sa chopil šance. Hneď vytiahol Iwet na nohy a ťahal ku vchodovým dverám.

„Zavolám rodičom, že sa zdržíme a ja s Iwet zájdeme kúpiť to tehotenské, neviem čo,“ povedal Edward.

„Ale dajte mi na ňu pozor!“ stihla ešte zakričať Iwet a vybehla z dverí. Hneď ku mne pribehli Alice, Jennifer, Esmé a Carlisle. Emmett ma jemne nadvihol a posadil si ma na kolená.

„Kto je otcom?“ opýtal s Emmett po chvíli.

„Ty. Som si istá,“ odpovedala som mu rýchlo a pohladila ho po líci. On sa natočil a pobozkal ma do dlane. Pár minút sme sa rozprávali o tehotenstve a o tom, čo to odnáša, keď zrazu som vysmädla. Tak som postavila a chcela ísť do kuchyne po pohár vody, keďže zvyšok vody skončil na Emmettovi. Lenže Emmett ma chytil sa ruku a opatrne posadil naspäť na gauč.

„Kam si myslíš, že ideš?“ opýtal sa ma rozhorčene.

„Po vodu?“ opýtala som sa ironicky a zmätene naňho pozrela. „Mám umrieť od smädu?“

„Ja ti po ňu pôjdem. Nesmieš sa namáhať,“ vysvetlila mi Jennifer, rýchlo vbehla do kuchyne a hneď bola späť aj s pohárom minerálky. Posadila sa Loganovi na kolená a pobozkala ho. Logan sa nenechal prosiť dlho a s láskou jej to oplácal. Alice s Jazzím sa držali za ruky a Esmé s Carlisleom sa objímali. Bolo to strašne pekné.

„Ďakujem, ale zvládla by som to aj sama. Nie som predsa invalid,“ povedala som urazene. Ešte to nie je ani potvrdené a už vyvádzajú. Vodu som vypila na jeden glg. Neviem, kde to všetko ide, ale za chvíľu budem ako vodný  balón.

„Kde sú tak dlho?! Ešte nech mi povedia, že sa cestou ešte milovali v aute. To by som ich rovno zabil!“ hundral rozzúrene Emmett.

„Zlato? Dýchaj, to bude v poriadku. Si z toho viac rozrušený ako ja. A ty nemusíš rodiť.“ Oprela som sa oňho a všetci sa zasmiali. On si ma pritiahol na svoju hruď a pobozkal ma do vlasov. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré sedí otcovi na kolenách a počúva buchot jeho srdca. Navonok to síce nebolo vidieť, ale bola strašne rozrušená a bála sa. Čo na to povedia rodičia? Ako zareagujú? A najhoršie na tom, ako zareagujem ja, keď to bude potvrdené? Najviac som sa bála svojej reakcie, lebo sama som nevedela, ako to zoberiem. V tom momente mnou prešla vlna kľudu a aj Emmett sa zdal pokojnejší. Zmätene som sa okolo seba poobzerala a zbadala sústredeného Jaspera. Myslím, že za to môže on. Ďakovne som sa naňho usmiala a on len prikývol.

„Mali by sme zajtra zájsť ku doktorke, aby ťa prehliadla,“ oznámil mi Carlisle. Ani ma nehne! Neznášam nemocnice!

„Musím?“ opýtala som sa nahodila nevinný pohľad. „Nemocnice veľmi nemusím a všetko mi to pripomína márnicu.“ Všetci sa zasmiali.

„Tak to budeme mať s tebou ešte pestré.“ Smial sa Logan. On mi vážne niekedy pripadá ako porúchaný. Zrazu som začula buchnutie vchodových dverí a všetci hneď spozorneli. Mne vyskočil tlak a srdce sa mi rozbúšilo. Mohli ostať dlhšie.

„Aleluja! Už som myslel, že aj vy si chcete zaobstarať bábätko.“ Zodvihol sa Emmett  a utekal k tým dvom. Vytrhol im tašku z rúk a pribehol ku mne.

„No, čo ja s tým?“ opýtala som sa nechápavo.

„Choď do kúpeľne. Musíš to...“ nedokončil Carlisle a radšej si odkašľal. „Pomočiť.“

Len som naňho vyvalila oči. Pomočiť? Čo mu preplo? Ešte si pomočím ruku!

„To nemyslíš vážne?! Tebe z tých nemocničných dezinfekcii úplne preplo,“ povedala som hystericky a všetci sa snažili zakryť smiech.

„Joooj, nebuď fajnovka a poď. Idem s tebou,“ povedala Iwet a pretočila očami.

„Tebe sa to povie. Slečna, viem všetko pomočiť,“ odvrkla som jej a všetci sa pomaly šúľali po zemi.

„Milujem, keď si nazlostená. Si strašne roztomilá,“ zašepkal mi Emmett do ucha a obmotal mi ruky okolo pásu. O čo mu ide?

„A dosť! Ja už to nemôžem vydržať! Je tu toľko emócii, že by tu aj  psychológovi preskočilo!“ skríkol Jasper nahnevane a otočil sa k nám. „Ty!“ ukázal na mňa. „Už to choď konečne pomočiť! A vy!“ ukázal na všetky baby. Dokonca aj na Alice. „Choďte s ňou!“

Hodil sa vyčerpane na gauč a oddýchol si. Ed pobozkal Iwet a usmial sa na ňu. Boli strašne roztomilí. Až tak, že sa mi spustili slzy. Mňa z tej citlivosti klepne.

„Wiky, si v poriadku? Boli ťa niečo?“ hneď začal Emmett vyvádzať.

„Nie, len som prehnane citlivá. Dobre, ja už idem splniť svoju úlohu,“ povedala som a povzdychla si. „Pokúsim sa nepomočiť si ruku. Držte mi palce.“

Už som len počula smiech, ale radšej som pozerala pred seba, lebo pri mojom šťastí by som sa zrazila so stenou...

Strašne sa Vám ospravedlňujem, že som dlho nepridala kapitolu. Museli sme sa k tomu so sestrou dokopať, takže ja Vám sľubujem, že keď tu bude veľa komentárov, tak kapitola tu bude maximálne o 3 dni. Túto kapitolu venujeme všetkým našim čitateľom a hlavne tikine, ktorá nás k tomu svojim spôsobom tiež dokopala. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. :D :D ♥

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 13. kapitola: