Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 2. kapitola

02.11.2010 (18:45) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1334×

2. kapitola

Pohľad: Iwet

Akurát dolu schádzala Wiky aj v tmavo modrých šatách do polky stehien a bez ramienok. Ja som mala podobné, len inej farby. Ja som mala čierne s bielymi kostričkami. Aspoň vyjadrujú moju pičovskú náladu. A že vraj slušne oblečené. No čo, my sme nikdy neboli slušné a chcela som trochu potrápiť Edíka. Nech vidí, o čo prichádza. Kokot vychcaný! Som milá, ja viem.

„Dobrý večer, pán a pani Masenovi, ale tie zvieratká ste si mohli nechať vonku. Pravdaže, keby mamke nezničili záhradku,“ povedala Wiky, keď schádzala dole schodmi a nemohla si nechať pre seba uštipačnú poznámku.

„Aj ja ťa rád vidím, Wiky,“ odpovedal jej Emmett a žiarivo sa na ňu usmial. Len nech sa nepretrhne.

„No tak, Wiky. Nechaj si svoje komentáre pre seba,“ upozornil ju oco. Ja som sa ešte stále šúľala na gauči. Ten Wikin zájeb nemal chybu.

„Môžete sa posadiť do jedálne,“ povedala mama a všetci sme sa vybrali za ňou. Keď som vošla a videla, kde je posledné miesto, skoro ma jeblo o zem.

A Wiky bola na tom rovnako, posledné miesta boli vedľa tých malých opičích buzerantov. Keď som sa na nich pozrela, obidvaja sa na seba usmievali. Žeby si niečo predtým šľahli!? A ani sa nepodelili. Svine! Nemali sme na výber, tak som si sadla vedľa toho kokota Edwarda a Wiky si sadla vedľa toho druhého ko... Normálne sme sa navzájom ľutovali. Vtom do jedálne pribehla mamka a podávala jedlo.

Rodičia sa o niečom živo bavili a ja som sa snažila ignorovať toho buzeranta vedľa mňa. Keď sme dojedli a mamka odnášala taniere, a išla po dezert, vypadla jej vidlička. A Wiky by si predsa nedala ujsť takú príležitosť Emmetta provokovať. Ockovia sa rozprávali a nevšímali si nás, tak Wiky prišla, postavila sa zo stoličky a zohla sa po vidličku. Emmett mal akurát pekný výhľad na jej peknú obtiahnutú riťku.

Už som si myslela, že sa na ňu pred všetkými vrhne. Tak toto moja milovaná sestrička zajebala. Vtom som cítila na svojom stehne Edwardovu ruku. Keby som ho nechcela trápiť, tak ho zatiahnem na záchod. Ale ja mu to takto neuľahčím. Tak som ho chytila za jeho vtáčika a zvodne som mu zašepkala:

„Keď chceš, aby sa tvoj vtáčik letáčik ešte niekedy postavil, tak zlož svoju nadržanú ruku z môjho stehna.“ A prešla som mu jemne jazykom po uchu. Dala som dole ruku z jeho mužského nástroja a mrkla na Wiky, a ona sa len  zasmiala. Neviem, či som mala halušky, alebo začínali byť Edíkovi malé nohavice. Keď dorazili moja mama aj s pani Masenovou, aby nám doniesli dezert, priletela ku mne servítka aj s textom „Zhoď lyžičku pod stôl a pozri sa na moje nohy.“

Síce neviem, o čo tu ide, ale aj tak. Nemotorne som akože zhodila lyžičku a s tichým „prepáčte“ som sa po ňu zohla pod stôl. A keby som nevedela, že som dneska nič nehúlila, asi by som si myslela, že sa mi to zdá. Wiky mala svoju maličkú nožičku v Emmettovom rozkroku a dráždila ho. Bože, vidno, že sme sestry! Keď som vyšla z pod stola, ticho som sa chichotala a chudák Emmett to už nemohol vydržať.

„Prepáčte, ale potrebujem na WC!“ ospravedlnil sa a už letel von z jedálne, a Edward s ním, žeby ich to chytilo naraz?

„Čo Edí?“ opýtala som sa ho. „Ideš mu podržať?“ nemohla som si ten komentár nechať pre seba.

Wiky vybuchla v hrozný smiech a rodičia nás začali upozorňovať, tak jak vždy. Čudujem sa, že im z toho ešte nehrabe. Keď sme sa konečne dosmiali, počula som otca, ako hovoril, že na druhý týždeň pôjdeme spolu na chatu. To nemyslí vážne!!! S tými nadržancami? Však ma pri nich jebne. Vtom sa vrátili naši nadržanci a vyzerali, že mali veľmi namáhavú prácu. Večer skončil tak, že sme sa s nimi rozlúčili a keď sa na nás pozreli chalani, oblízali sme si pery, a odišli do svojich izieb. Tie ich pohľady stáli aj za celý týždeň bez trávy. Bolo už neskoro a potom včerajšku som bola dosť unavená, tak som sa prezliekla do nočnej košieľky a onedlho som už bola v ríši snov.

Shrnutie

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 2. kapitola: