Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 7. kapitola

17.11.2010 (16:30) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1214×

7. kapitola – Pohľad : Wiky

Ten plán sa mi veľmi páčil. Išli sme zariadiť všetko potrebné. V kôpke už bola naliata farba a vedro studenej vody som mala pri posteli. Už len čakať, kedy prídu. Keďže je už 00:14, rodičia spia a naši banditi o chvíľu dorazia. Vtom sme na našom okne počuli buchnutie a zaklopkanie. Na streche stáli tí dvaja dementi. Išli sme otvoriť okno.

„Chceli sme prísť skôr, ale foríkovcom sa nechcelo do hajan,“ povedal Emmett a začal sa strašne smiať. Veď teba ten smiech prejde.

„Ale vy pôjdete!“ zakričali sme naraz a vyliali na nich vedro s vodou. Oni sa zošmykli dole zo strechy rovno do tej kôpky trávy, v ktorej bola farba. Ha! Vyšlo nám to.

„Daj na to, ségra,“ povedala som Iwet a dali sme si päsťou. Keď sme sa pozreli dole, chalani tam stále ležali a nehýbali sa.

„Myslíš, že sú v poriadku? Lebo poriadne sa zdrbali dole.“ Pozrela som sa na Iwet.

„Poď, ideme to skontrolovať. Ale určite budú v poriadku,“ povedala trochu nervózne Iwet. Zišli sme dole a vyšli vonku. Oni tam ešte stále ležali a ani sa nepohli. Tak sme sa k nim nahli, či dýchajú a vtom nás tí debili stiahli k nim. Pováľali nás v tej farbe, a preto sme boli rovnako špinavé ako oni.

„Ha! Tak vám treba! Taký podraz,“ povedal Edward, keď na nás ležali a držali nám ruky nad hlavou.

„Nebol to podraz. Zaslúžili ste si to,“ povedala som tentoraz ja a uhýbala sa Emmettovím bozkom. Vrteli sme sa pod nimi a ich to zrejme ešte viac vzrušovalo. Už ma vážne niečo dole tlačilo.

„Dobre, puste nás a uzavrieme mier,“ povedala Iwet nervózne. Čo s ňou je?

„Žiadne také, bábiky! Zaslúžili by ste si poriadnu na holú riťku,“ povedal Emmett a začal ma jemne bozkávať na krku. Bože! Prečo musí byť taký dobrý? Wiky schop sa!

Pozrela som na Iwet, ktorá to už asi nezvládala, lebo sa vášnivo bozkávala s Edwardom. Emmett ma zatiaľ vášnivo bozkával na krku. Wiky, ty to vydržíš! Kričala som na seba v duchu. Naklonila som k nemu hlavu a začala sa s ním vášnivo bozkávať. Bože, bozkáva nádherne! Ale nič! Musím sa odtiaľto dostať. A aj moju sestru. Emmett si myslel, že som to vzdala a pustil moje ruky, ktoré mi držal nad hlavou. Hneď som to využila a všetkou svojou silou som ho zo seba skopla. On sa prevalil na druhú stranu a zmätene i vzrušene na mňa pozeral. Postavila som sa a išla som zachrániť svoju nadržanú sestru. Odkopla som od nej Edwarda a pomohla jej vstať.

„Ty máš ale sebaovládanie, ti poviem,“ hovorila som jej a smiala som sa.

„Keď on tak super bozkáva,“ pošepkala mi a začali sme utekať dnu skôr, než sa tí dvaja spamätajú. Zamkli sme dvere od izby, zatvorili okno a išli spať. Dúfam, že nebudem mať nočné mory...

Ráno som sa prebudila s celkom dobrou náladou. Keď som si predstavila, čo sme im spravili včera, tak som mala chuť skákať od radosti. Ale hneď ma tá radosť prešla, keď som si spomenula, ako nám to vrátili. Len som sa otriasla a išla zo seba zmyť tú gebuzinu. Ešte som bola stále špinavá od tej farby a myslím, že aj Iwet. Boli sme také unavené, že sme to mali na háku. Iwet ešte spala. Bola rozvalená na posteli a na hlave mala vankúš. Ona je vážne psychiatricky prípad. Predtým, než som vošla do kúpeľne, tak som pustila na plné pecky vežu. Iwet sa s trhnutím zobudila.

„Ty si retard! Ty si vážne narušená!“ kričala po mne. Keď zrazu zobrala vankúš a chcela ho po mne hodiť. Ale ja som už utekala do sprchy so smiechom.

„Šak ty raz vyjdeš a potom uvidíš!“ kričala na mňa cez zavreté dvere. Ona sa raz upokojí.

Tá gebuzina ide dole, ale ťažko. Už som si myslela, že si vytrhám svoje nádherné vlasy. Keď som to zo seba dala konečne dole, vyšla som z kúpeľne a išla sa obliecť. Iwet ešte stále ležala v posteli. Ona je vážne sprostá.

„Iwet vstávaj. Je 10:21.“ Budila som ju jemne. Zatiaľ.

„Jooj! Veď ešte pol hoďky,“ zamrmlala do vankúša.

„Veď tu predsa nemôžeš ležať celý deň. Vonku je nádherne. Pôjdeme sa prejsť do lesa, alebo opaľovať,“ šepkala som jej. Toto ju určite prebudí.

„No, dobréé! Ale len, keď sa pôjdeš so mnou opaľovať.“ Dala mi podmienku a mierila si to do kúpeľne. Ja som sa zatiaľ obliekla. Mala som na sebe krátke, červené šaty na zaviazanie okolo krku a mala som odhalený chrbát. Obula som si ešte papučky, aby som nechodila po chate bosá.

„Dobré ránko, princezničky! Poďte na raňajky,“ povedal náš ocko a zavrel dvere.

„Iwet, idem na raňajky! Potom príď dole!“ zakričala som jej a išla dole. Už som, len počula ,,O.K.“.

V jedálni už zasa boli všetci a zasa nám ostali tie najhoršie miesta. Ale ten Emmettov pohľad, keď ma zbadal, stál za to. Už som myslela, že sa na mňa vrhne. Aj keď, by mi to veľmi nevadilo. Čo to, preboha, trepem? Asi som sa napila kúsok tej farby.

„Kde je Iwet?“ opýtala sa ma mama, keď som si sadala  k Emmettovi.

„Ona o chvíľu prí...“ nestihla som ani dopovedať a už schádzala dole. Mala rovnaké šaty ako ja, ale jej boli fialové a mala na nich nejaké vzory.

„Dobré ráno všetkým!“ zakričala a bez problémov si sadla vedľa Edwarda. Moja sestra fajčila trávu? Bezo mňa? To si z ňou ešte vyriešim.

„Dobré ránko,“ poprial jej Edward. To nemyslia vážne?

„Nejaká dobrá nálada,“ poznamenal otec.

„Možno aj áno,“ povedala a žiarivo sa naňho usmiala. Toto je určite sen. A riadne šialený. Neriešila som to, už mi šije aj bez toho. Moja mama a pani Masenová nám doniesli raňajky. Vyzeralo to vážne dobre. Hneď som sa do toho pustila. Malým nedopatrením mi spadol kúsok hrozna do výstrihu.

„Do marišky!“ zanadávala som a snažila som sa ho vybrať.

„Ukáž, pomôžem ti s tým.“ Chopil sa šance Emmett.

„Vopchaj tam ruku a už v živote si nešukneš,“ povedala som mu výhražne. Hneď ho to prešlo. Dementa jedného! Dokonca sa to rýmuje. Emmett je dement. Som dobrá.

Po raňajkách a mojom malom incidente som vošla do izby, zobrala som si plavky a išla som dole za Iwet, ktorá už na mňa čakala pripravená.

„Chlapci, pekne mi postriekajte kvety. Vzadu sú hadice. My sa ideme prejsť do lesa,“ prikázala Emmettovi a Edwardovi pani Masenová. Oni sa len zamračili, ale neodporovali a mierili si to na záhradu. My sme sa rozlúčili s rodičmi a išli sa opaľovať na záhradu. Roztiahli sme deku a ľahli sme si. Chlapci si zatiaľ vytiahli hadice a polievali kvietočky.

Bolo strašne horúco a chlapci mali zrejme rovnaký názor. Lebo si dali dole tričká a ja som si myslela, že sa na Emmetta vrhnem tu a teraz. Má také úžasné telo. Práve teraz by som chcela, aby si na mňa ľahol a láskal ma svojimi perami. Preboha! Wiky, načo to myslíš? A Iwet má asi rovnaké pocity, lebo hltá Edwarda pohľadom. Doslova ho vyzliekala.

„Iwet? Natri mi chrbát, prosím,“ poprosila som svoju sestru, ktorá je totál mimo.

„Jjj... jasné,“ odpovedala mi zarazene, ale potom ju niečo napadlo.

„Ľahni si a ja si na teba sadnem. To ich úplne dorazí. Ale na brucho,“ vysvetlila mi svoj plán, bol skvelý.

„Jasné. Je to super,“ zašepkala som jej naspäť. Urobila som to, čo mi kázala a ona mi začala natierať chrbát. Trošku ma to šteklilo, tak som sa začala smiať a vrtieť.

„Veď sa nevrť!“ kričala na mňa Iwet a smiala sa so mnou.

„Keď to šteklí,“ povedala  a začala som sa smiať ešte viac. Edward z Emmettom na nás kukali, len s otvorenými ústami. Ten ich pohľad plný túžby stál za to. Ešte stále sme sa smiali, keď som zrazu zacítila niečo studené.

„Áááá! Ježíííš!“ skríkli sme naraz. Tí dementi na nás striekali hadicami.

„Aspoň sa osviežite!“ kričali na nás a strašne sa smiali. Začali nás naháňať po celej záhrade a my sme splašene kričali.

„Prestaňte! Spravíme čo chcete! Len prestaňte! Prosím!“ kričala na nich Iwet. Jej vážne preplo. Uvedomuje si, čo práve povedala? Ona možno nie, ale oni 100% áno.

„Takže... vážne čo chceme?“ opýtal sa Edward, keď nás prestal olievať a priblížil sa k Iwet.

„No, nie úplne, čo chcete.“ Spamätala sa konečne Iwet.

„Ale ty si povedala, čo chceme,“ povedal Emmett a chytil ma okolo pása. Skoro sa mi podlomili kolená. Začal ma jemne bozkávať na krk. Nie, prosím, Emmett,  netýraj ma! Pomyslela som si. Až potom som si všimla, že tí dvaja zmizli. Och, Bože! Asi tomu už neujdem.

„No tak, Wiky. Prečo sa tomu brániš?“ opýtal sa ma pošepky a putoval svojimi rukami po mojom tele.

„Lebo... to nie je... fér,“ vzdychala som a už som vedela, že nemám šancu odporovať. Emmett ma otočil tak, aby som stála oproti jeho tvári a začal mi jemne prechádzať svojimi perami po tých mojich. Jemne ich obkresľoval svojim jazykom.  Keď som ich automaticky pootvorila, hneď to využil a vnikol do nich svojim jazykom. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Zaplietala som mu ruky do vlasov a priťahovala ho k sebe. On mi pomaly rozväzoval plavky, ktoré boli ešte stále mokré.

„Emmett, tu nie. Prosím,“ prosila som ho, keď sa premiestnil na môj krk. Hneď ma vzal do náruče a odniesol ma do garáže. Aspoň ma neznásilni na záhrade. Stále mi neprestával bozkávať krk. Ja som tiež nebola pozadu. Začala som mu rozopínať nohavice. Ja som už bola skoro holá. Mala som na sebe, len spodný diel plaviek. Položil ma na kapotu auta a ja som mu obmotala nohy okolo pása. Potom ma začal bozkávať na hrudi až prešiel k mojim prsiam a láskal sa s mojimi bradavkami. Už som to nemohla dlhšie vydržať. Strhla som z neho trenky a on zo mňa plavky. Začala som ho jemne bozkávať na krku a on zavzdychal moje meno. Oprela som ho o kapotu a začala som sa pomaly približovať k jeho veľkému kamarátovi. Vzala som ho do ruky a jemne ho láskala svojím jazykom. Emmett to už nevydržal, zodvihol ma a vnikol do mňa. Pomaly sa vo mne pohyboval a neskôr zrýchľoval. Popritom si ma tískal na svoje telo. Zavzdychala som jeho meno a jeho to ešte viac povzbudilo. Pomaly sme sa blížili k vrcholu.

„Bože, Emmett,“ zavzdychala som zasa a on to už nevydržal a obaja sme došli k vrcholu. Zadýchane som sa zvalila na jeho hruď a počítala jeho nádychy a výdychy. Keď som zbadala koľko je hodín, skoro ma kleplo. Bolo už 16:31. To už budú rodičia určite na ceste. Odtiahla som sa od neho, ale on ma nechcel pustiť.

„Veď ešte nechoď. Máme čas. Určite, tak skoro neprídu,“ prosil ma Emmett.

„Som si istá, že už sú na ceste. A určite nechceš, aby nás takto našli,“ vysvetľovala som mu so smiechom počas toho, čo mi bozkával krk.

„To nevadí. Nechcem ťa nikde pustiť. Keď som ťa konečne presvedčil, že som dobrý,“ hovoril a pozeral sa mi do očí.

„Si síce dobrý, ale už musíme ísť,“ odpovedala som mu a poslednýkrát ho pobozkala.

„Joooj! Netýraj ma,“ prosil ma ešte stále. Zobrala som si plavky a už vychádzala z garáže. Mierila som si to rovno do našej izby. V hale sedel vysmiaty Edward. Tak sa asi neovládla. Vyhúlene na mňa pozrel, keď som okolo neho prechádzala holá.

„Hej! Nečum na ňu tak. Lebo ti jednu zavalím!“ kričal na neho Emmett, ktorý vychádzal z garáže. Musela som sa tomu zasmiať. Keď som vošla do izby, už tam bola Iwet. Obliekala sa a pospevovala si nejakú pesničku.

„Niekto tu má veselú náladu,“ poznamenala som jej náladu s úsmevom.

„Som si istá, že nie som jediná,“ odpovedala mi a začali sme sa strašne smiať.

Obliekla som sa a zapla si mobil. Iwet už určite sedela dole pri chalanoch. Pozrela som sa na displej. Mala som 17 zmeškaných hovorov. Bože, samí chalani! Čo už. Zabudla som im povedať, že idem preč. Hodila som ho na posteľ a utekalo som dole do obývačky. Všetci traja sedeli na gauči a pozerali horor. Iwet bola pritisnutá na Edwardovej hrudi a spolu pozerali tú predpotopnú debilinu. Fuj! V tom horore je samá krv. Sú vážne na práškoch.

„Nechápem, ako to môžete pozerať. Je to nechutné,“ poznamenala som, keď som schádzala posledné schody. Emmett sa na mňa pozrel a tvár sa mu rozžiarila. Potom sa na mňa pozrela Iwet a trochu sa odtiahla od Edwarda. Jemu sa to zrejme nepáčilo.

„No, sestrička. Podľa mňa je to veľmi  poučné,“ povedala mi a naspäť sa vrátila do pôvodnej polohy. To ju väčšia kravina nenapadla? Podišla som ku gauču a sadla som si medzi Iwet a Emmetta...

Shrnutie

Ďakujem Vám za predošlé komentáre. A veľmi prosím o komentáre aj k tejto kapitole. Ďakujem. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 7. kapitola: