Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba našich tiel - 8. kapitola

19.11.2010 (18:45) • IwettQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1301×

8. kapitola    Pohľad: Iwet

Vždycky som vedela, že Wiky neznáša horory. Momentálne som to mala v riti. Jediné, čo som vnímala, bolo, že vedľa mňa sedí Edward a ja by som ho chcela zatiahnuť na záchod. Keď som si spomenula, ako sme si to rozdali v špajzi, normálne som si to chcela zopakovať. Neviem, čo sa to so mnou deje.

Film som vôbec nevnímala, ale Wiky asi hej, lebo bola pritisnutá na Emmettovi a zakrývala si oči. Jemu sa to stopercentne páčilo. Vtom sme počuli, ako niekto otvoril vchodové dvere a tí dotyční sa smejú a debatujú. To budú asi rodičia, tak som sa radšej posadila do normálnej polohy. Rodičia síce prišli, ale nie sami. Prišli s nimi aj ďalší dospeláci. Ach, do riti! To nie je možné. Wiky klepne, keď ich zbadá. Boli to známi našich rodičov aj so svojimi synmi, ktorých veľmi dobre poznáme. Boli to Matt a Kyle, chalani, s ktorými sme si dosť často užívali. Čo tu oni robia? A podľa tých kufrov, čo mali so sebou, sa nehodlali zdržať krátko.

„Ahojte, chlapci a kočky,“ pozdravil nás ich oco. Až teraz si Wiky uvedomila, kto prišiel. Počula som len tiché „To je koniec sveta.“ Hoci som si myslela to isté, musela som sa zasmiať. Ed a Emm na nás len nechápavo pozerali.

„Ahojte, baby. Aj vy ste tu? Tak to bude prča,“ povedal Kyle a koketne sa na mňa usmial. Edward celý zúril. Azda nežiarli?

„Ty toho dementa poznáš?“ opýtal sa ma Ed žiarlivo. Och, je taký zlatý, keď žiarli.

„Je to, tak povediac, starý známy,“ povedala som mu nevinne. Matt sa na nás pozrel a keď zbadal Wiky, tvár sa mu rozžiarila.

„Ahoj, Wiky. Dlho sme sa nevideli.“ Usmial sa na ňu.

„Ehm... ahoj, Matt,“ odzdravila mu rozpačito. Emmettovi sa to vôbec nepáčilo. Pritiahol si ju k sebe ešte viac. Keď si to Matt všimol, nepekne sa zamračil. Tu bude ešte dusno.

„My si ideme sadnúť na terasu. Vy, chlapci, si zatiaľ vybaľte. Emmett, Ed! Ukážte im, kde majú izby,“ dopovedala pani Masenová a odkráčala na terasu za rodičmi. Chalani sa len zamračili, ale neprotestovali. Radšej. Nechali nás sedieť na gauči, ale ešte sa otočili.

„Zachvíľu prídeme. Nieže nám utečiete,“ povedal Ed a pobozkal ma rovnako ako Emmett Wiky a odišli. Mám taký pocit, že to spravili naschvál.

„Čo tu oni robia? To sa môže stať iba nám,“ hysterčila Wiky.

„No tak, kľud. Sú tu Emmett a Edward. Na nič si netrúfnu.“ Ukľudňovala som ju.

„Myslíš...“ chcela niečo povedať, ale ja som sa začala strašne smiať.

„No, dobre. Viem, že nemyslíš, ale nechcem, aby sa tu ešte pobili. Veď si videla, aké vražedné pohľady na seba hádzali,“ vysvetlila mi a zhrozila sa tej predstavy. Ale to už naši chlapci schádzali dole.

„Ešteže ste tu. Lebo keby ste nás neposlúchli, dostali by ste po holej riti,“ hovoril Emmett, keď schádzali dole schodmi a zasmiali sa.

„To si nie som taká istá.“ Provokovala Wiky.

„Čo? Veď ty uvidíš,“ dohovoril Emmett, skočil na Wiky a začal ju štekliť. Wiky sa smiala na celú chatu a my sme sa k nej pridali. Vtom sme zbadali, ako naši „známi“ schádzajú dole a strašne sa rehocú. Sú celkom zlatí. Ale ja už na nich nemôžem tak pozerať. Už vidím len Edwarda.

„Vidím, že sa zabávate,“ poznamenal Kyle.

„Wiky a ty ani neskočíš na starého priateľa?“ opýtal sa Matt, zasmial sa a roztiahol náruč. Wiky sa s ním takto stále vítala. Wiky sa len usmiala a skočila mu do náruče. Matt s ňou zatočil a položil ju na zem.

„Rád ťa zase vidím,“ povedal a naklonil sa k nej po bozk. Ale to už medzi nimi stál Emmett a bol strašne rozzúrený.

„Emmett, kľud. Je to len priateľ.“ Upokojovala ho Wiky.

„Ešte raz sa jej dotkneš, tak ti prisahám, že ťa zabijem!“ kričal Emmett na Matta. Kyle už stál po jeho boku. Edward ma postavil z gauča, chytil ma do náručia a postavil sa vedľa Emmetta.

„Chlapci, prosím, prestaňte! Poď, Emmett! Ukľudni sa!“ upokojovala ho Wiky.

„Už ťa nechcem vidieť v jej blízkosti!“ skríkol Emmett na Matta. Ten sa len usmial a odkráčal aj s Kylom do svojej izby.

„Kľud, braček. Nestojí ti za to.“ Pomáhal ho ukľudňovať Ed a pritom ma ešte stále držal vo svojom zovretí. Obklopovali ma jeho ruky a mne sa to strašne páčilo. Ale už to bolelo.

„Au, Edí,“ sykla som bolesťou.

„Och, prepáč. Si v poriadku?“ opýtal sa ustarene.

„Áno, len si mal silnejší stisk,“ vysvetlila som mu. On sa usmial a pobozkal ma do vlasov.

„Nechcem, aby si sa k nemu približovala,“ povedal Emmett vážne.

„Ale Emm, nebuď taký. Veď je to len starý kamarát. Možno to trochu prehnal, ale jeho to prejde,“ povedala mu Wiky a pobozkala ho.

„Ale aj tak nechcem, aby si bola v jeho blízkosti. Strašne ma to štve. Najradšej by som ho zabil len preto, že sa na teba pozerá,“ povedal Emmett a obmotal jej ruky okolo pása.

„Dobre. Toto radšej nerob, lebo sa na ňu vrhneš,“ povedal Ed a začal sa strašne smiať.

„Ten pravý sa ozýva,“ odvetil mu Emm a všetci sme sa začali strašne smiať. Vtom do haly vošla naša mama.

„Hej! Čo máte veselú? A kde sú Kyle a Matt?“ opýtala sa cestou po fľašu brandy.

„No, to my nevieme a ani nás to netrápi,“ odpovedala som jej.

„Iwet! Nebuď taká,“ pokarhala ma a už utekala na terasu.

„No, neviem ako vy, ale ja idem na záchod. Lebo sa z toho smiechu poštím,“ oznámila nám Wiky.

„Pôjdem s tebou. Možno by som ti vedel aj pomôcť. Bezo mňa to určite nezvládneš,“ povedal Emmett so smiechom a utekal za Wiky.

„Čo si tým chcel povedať? Že už sa bez teba nezaobídem? No tak to si si pohnojil. Tak a teraz sa môžeš pozerať na moju odchádzajúcu riťku, lebo ju vidíš naposledy. Pravdaže, takto zblízka,“ vynadala mu Wiky a urazene odkráčala na záchod. Pristúpila som k zarazenému Emmettovi a potľapkala som ho po pleci.

„Tak toto si si pohnojil, švagrík,“ poznamenala som jeho situáciu.

„Mal by si sa jej ospravedlniť. Inak si už nešukneš,“ poradil mu Ed a obmotal si ruky okolo môjho pásu.

„Ale veď... ja som to tak  nemyslel,“ vysvetľoval Emmett a skoro sa rozplakal. Chudáčik. Normálne mi ho bolo ľúto. Možno to trochu prehnala.

„A mal by si si pohnúť. Inak ti ju prebere Matt,“ oznámila som mu a ukázala som na tých dvoch. Mierili si to na záhradu a pochybujem, že sa bude chcieť Matt len rozprávať. Ale to už za nimi vyštartoval nahnevaný Emmett.

V hale sme ostali len ja a Edík. Už mi z tej lásky prepína! Počkať! Povedala som z lásky? Mne už asi vážne preplo. Ja, Iwet Hale, a zamilovať sa? To nemôže byť pravda. Či?

„Čo tak využiť čas, kým sme sami?“ opýtal sa ma Edward a začal ma vášnivo bozkávať. Zavzdychala som a on ma oprel o stenu. Pomaličky mi zašiel pod tričko až k mojim prsiam. Zase som zavzdychala a on tiež.

„Edí?“ opýtala som sa ho, keď sa premiestnil na môj krk.

„Hm?“ zašepkal mi na krk.

„Nemyslím, že je to dobrý nápad. No, je to dobrý nápad, ale...“ nedopovedala som, lebo mi vyhrnul sukňu a hladkal ma po zadočku. Musela som zavzdychať, len dúfam, že nás nikto nepočuje.

„Bože, Edward...“ zavzdychala som a jeho to ešte viac povzbudilo. Prečo musí byť taký dobrý?

„Nemôžeme tu.“ Konečne som zo seba dostala. „Je to dobrý nápad, ale nie tu a nie teraz. Rodičia sú doma a bol by to sakra prúser.“

Stiahla som si sukňu, ktorú mi stihol vyhrnúť a už som ho od seba odstrkovala.

„Joj, Iwet. Prečo ma tak týraš?“ fňukal Ed, keď som sa konečne dostala z jeho náručia. Síce sa mi to nepáčilo, ale musela som.

„Lebo som zlé dievča. A ty by si si mal na mňa dávať veľký pozor,“ povedala som mu s úsmevom na tvári. Pobozkala som ho a on to využil a zasa ma zovrel vo svojom náručí.

„Aha... tak potom ťa už nikde nepustím, slečna. Pripnem si ťa na vodítko,“ pohrozil mi so smiechom a zasa sme sa začali bozkávať. Vtom vtrhla dnu vysmiata Wiky.

„No čo si zasa vyviedla?“ opýtala som sa jej a vložila som ruku do Edwardovej.

„Ja nič, ja muzikant,“ odpovedala mi a postavila sa vedľa nás. Keď tu cez dvere vletel rozzúrený Emmett a za ním vysmiaty Matt, ktorý si to mieril na terasu. Mohol tomu pakovi Mattovi jednu uvaliť, aby sa tak neksichtil. Asi mu pôjdem kopnúť do guliek.

„Prečo mi to robíš?“ opýtal sa Emmett Wiky a nevinne sa na ňu pozrel. Keby som bola na mieste Wiky, hneď mu odpustím.

„Aby si vedel, že sa zaobídem aj bez teba,“ povedala mu Wiky so smiechom. Potom sa naklonila k jeho uchu, aby mu niečo pošepkala. Emmett sa len zamračil a chytil ju za ruku.

„No tak preto ťa nikde od seba nepustím,“ povedal jej Emmett rázne. Edward sa len usmieval ako sfetovaný papagáj.

„Žiarlivec. Ale tak rýchlo ti to neodpustím. Ešte dlho si budeš chodiť honiť do lesa,“ povedala mu Wiky a jemne mu prešla po jeho vtáčikovi. Chudák. To si vážne posral...

Shrnutie

Ďakujem za komentáre. Sú veľmi povzbudzujúce. Chcem Vás poprosiť o komentáre aj k tejto kapitolke. :D

Autor: IwettQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba našich tiel - 8. kapitola: