Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twitanic prológ + 1. kapitola

04.09.2010 (18:00) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2851×

Prológ

Bella

Krása netrvá večne. Je povrchná, sebecká... Čo je na nej také príťažlivé? Prečo sa každý obracia na krásu? Je to nevinnosť, zvedavosť, závisť? Kto vie... Možno som mala zomrieť v náručí toho, ktorý krásu považoval za slovo bez hlbšieho významu. No ja som sa privíňala k mužovi, pre ktorého krása je pojem zakorenený v jeho prirodzenosti. Priznávam sa, pretože posledný deň svojho života chcem ochutnať to, čomu sa krása hovorí. Áno, mám právo byť povrchná a sebecká! Pretože už onedlho sa potopí krása s plnou svojou krásou...

1. kapitola - Nástup

V okolí prístavného mesta Southampton sa nedalo ani pohnúť. Bol príjemný jarný deň a vzduch nabral rôzne druhy pocitov. Smútok, strach, radosť, nadšenie... Zafúkal vietor. Pridržala som si svoj karamelový klobúčik s čiernou mašľou a dovolila som vánku pohrávať sa s mojimi bledými šatami. Vtom ma matka schytila za ruku a pretláčala sa davom ľudí. Hluk a ruch sa na nás valil zo všetkých strán. Matka sa priebojne pretlačila hlúčikom chudobnejšej vrstvy a ponáhľala sa až k majestátnej lodi s názvom Titanic. Luxusný parník od spoločnosti White Star Line.

„Titanic je 269,02 metrov dlhý a 28,25 metrov široký!“ Táto veta bola sprevádzaná rôznymi povzdychmi úžasu, ale aj obáv. Šírila sa medzi ľudom ako mor.

Áno, okoloidúci mali pravdu. Loď je obrovská, majestátna, krásna a nepotopiteľná. Predstavovala najväčšie námorné plavidlo, aké bolo kedy vyrobené. Thomas Andrews, špička v obore v lodnom priemysle, sám dohliadal na stavbu lodi, ktorou sa malo plaviť vyše dvetisíc ľudí.

„Najbezpečnejšia loď na svete!“ Tento hlas som poznala. Patril Charliemu J. Smithovi, partnerovi mojej matky. Matka sa na neho letmo usmiala a pokračovali sme v ceste k palubnému mostíku. V ľavej ruke podávala námorníkovi lístky a v pravej ma pevne zvierala. Námorník sa na mňa usmial a ja som sa začervenala. Pozdvihla som svoj zrak a snažila sa zamaskovať červené líca. Štyri obrovské parné komíny sa týčili do výšky nebies. Priestory lode boli očividne rozdelené na tri časti, podľa spoločenskej vrstvy. Na horných palubách sa nachádzala prvá trieda. Tretia trieda sa nachádzala dolu, ako spodina spoločnosti, ako ju označovali príslušníci prvej triedy.

„Isabella, nastúp už!“ Matka ma vytrhla od mojich myšlienok. Poslušne som poslúchla jej rozkaz. Rose Swanová bola, ako to mierne povedať, štetka...? Jej terajší partner Charlie je od nej o dvadsaťšesť rokov starší a ženatý. Za všetkým vidí len peniaze, a preto je náš vzťah založený na klamstvách a pretvárkach.

Ťaží zo svojej telesnej krásy, ale ako roky pribúdajú, krása ju opúšťa. Vlasy chytajú mierne sivastý odtieň a pod očami sa jej tvoria neprehliadnuteľné vrásky. Stále, však príde mužom atraktívnejšia než ja. Faktom je, že som svojho otca nikdy nepoznala, ale pravdepodobne som zdedila skoro všetko po ňom. Hnedé oči, tmavohnedé vlasy s červeným odtieňom a aj nemotornosť.

Rose ma opäť netrpezlivo potiahla ďalej na palubu lode. Všade boli ľudia mávajúci svojim rodinám, priateľom alebo známym. Ja som si v Southamptone nevytvorila s nikým vzťah. Pochybní priatelia mojej matky – tak v ich spoločnosti som sa zdržiavala len veľmi málo. Nemala som čas chodiť do školy. Zarábala som, zatiaľ čo matka utrácala moje peniaze za šaty, za krásu. Aká je len povrchná! Snažila som sa naučiť sa čítať, alebo písať, lenže nemala som žiadneho učiteľa a ani som si ho nemohla dovoliť.

Charlie J. Smith bol vážený človek v spoločnosti. Prešedivelý deduško s fúzami, pod ktorými sa skrýval úsmev úchylného muža a kapitána nepotopiteľnej lode. Matka sa na neho nalepila ako kliešť.

Vďaka tomuto človeku som dnes na palube Titanicu. S pohľadom upreným na mávajúcich ľudí na prístavnom móle.

New York mi môže poskytnúť veľké množstvo ponúk, či už v práci alebo v oblasti školstva. Je čas pre americký sen Isabelly Swanovej.

„Zbohom, Southampton!“ zvolala som a zakývala mestu vzďaľujúcemu sa z môjho obzoru. V ten moment som sa cítila taká slobodná, ako ešte nikdy predtým. Sloboda mnou prúdila a jemný vetrík sa pohrával s mojimi vlasmi. Som voľná... ako vták...