Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty nie si moja matka - 1. kapitola

08.01.2012 (15:00) • Wixis • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2118×

Nočnými ulicami Chicaga sa ozýval zbesilý klapot opätkov. Žena ustrašene niesla na rukách malé dievčatko, mohlo mať jeden rok. Ponáhľala sa domov, do bezpečia, kde by ju neprenasledovali všade prítomné tiene. Zašla za roh a vydýchla si, keď zbadala steny svojho ošarpaného domu.

Zrýchlila kroky a keď už si myslela, že je v bezpečí, narazila do niečoho tvrdého. Dievčatko v jej náručí, ktoré doteraz spalo, sa prebudilo a začalo mrnčať. Žena sa vystrašene pozrela pred seba, no to, čo uvidela, ju vydesilo. Pred ňou stála vysoká a nádherná žena. Jej dlhé vlasy vo svetle mesiaca žiarili, postavu mala dokonalú ako modelka, no keď sa žene pozrela do očí, vydesila sa. Oči tej krásky mali farbu najčernejšej noci.

„Čo chcete?“ opýtala sa žena vystrašene a pritláčala si dieťa bližšie k telu. Malé dievčatko sa nahlas rozplakalo.

„Chcem to dieťa,“ usmiala sa a ukázala tak svoje belostné zuby, „chcem to, o čo som bola neprávom pripravená a po čom som vždy najviac túžila. Daj mi to dieťa!“ prikázala a naťahovala ruky k ustráchanej žene.

„Nie, je to moje dievčatko. Nedám vám ju.“ Otočila sa a utekala preč. Myslela si, že tej krásavici utečie, ale to ešte nevedela, s kým to má dočinenie.

Zabočila za najbližší roh a dúfala, že stretne niekoho, kto jej pomôže, no ulice boli úplne prázdne. Zrazu vošla do uličky, obzerala sa všade okolo seba a hľadala nejakú cestičku, ktorou by sa stratila. Ocitla sa totižto v slepej uličke. Obzrela sa za seba a zbadala svoju prenasledovateľku, ako k nej kráča s úsmevom na perách. Vedela, že prehrala. Poslednýkrát sa pozrela na svoje malé dievčatko a s láskou ju pobozkala na čelo.

„Ľúbim ťa, Bella,“ šepla potichu a vtedy na krku pocítila ostrú bolesť.

***

„Dnes ráno sa v jednej z uličiek Chicaga našlo telo neznámej, mladej ženy. Nemala pri sebe žiadne doklady. Príčina úmrtia je zatiaľ neznáma. Prípad vyšetruje polícia.“

Ďalej som to už čítať nemohla. Vyhodila som dnešné noviny do koša a spokojne sa usmiala. Bolo to ľahké. Konečne som získala to, po čom som vždy túžila. Síce kvôli tomu vyhasol jeden život, ale o ďalší bude dobre postarané. Nikdy som sa nezmierila a ani nechcela s tým, že nemôžem mať vlastné dieťa, preto mi neostávalo nič iné, len si ho nejakým spôsobom zadovážiť.

Z myšlienok ma vytrhol detský plač. Pre seba som sa usmiala a vošla do spálne. V kolíske ležal malý anjelik a rozhadzoval rukami okolo seba. Po lícach jej stekali malé potôčiky sĺz. Opatrne som ju zobrala na ruky a líčka jej poutierala.

„Tíško miláčik, už neplač, mamička je pri tebe,“ šepkala som tomu anjelikovi do uška a jemne ju pohojdávala v náručí. „S mamičkou si v bezpečí, ja ťa ochránim.“

Keď zaspala, vložila som ju naspäť do kolísky a celú noc sledovala jej krásnu, spiacu tváričku. Ráno som zbalila len tie najpotrebnejšie veci a všetko to odniesla do auta. Z tohto mesta musíme zmiznúť.

Cesta nám trvala niekoľko dní, keďže som kvôli malej Isabellke musela často zastavovať. Spokojne som sa usmiala, keď som konečne zbadala tabuľu s nápisom Forks.

Otočila som sa na malú Isabellku: „Už sme doma, miláčik.“

Po dvadsiatich minútach som konečne zastavila pred domom, ktorý som pre nás kúpila. Bol to malý, skromný domček s tromi izbami. Vytiahla som malú Izy z auta a prešla k dverám domu. Otočila som kľúčikom a dvere sa s miernym vrzgotom otvorili.

„To je nádhera. Pozri, zlatko, mamička tu urobí zopár úprav, dokúpi nový nábytok a bude to tu dokonalé. Bude to naše malé kráľovstvo,“ nadšene som sa rozprávala s malou Izy, ktorá sa zatiaľ bez záujmu hrala s prameňom mojich vlasov.

Ešte v ten istý deň sme sa spolu vybrali na nákupy. Behala som po obchodoch s Izy na rukách a vyberala všetko, čo sa mi páčilo. Samozrejme, nemohla som zabudnúť na oblečenie. Vybrala som sa teda do obchodu s detským oblečením. Isabellke som nakúpila všetky možné veci od dupačiek, tričiek a šatočiek po čiapočky, teplé pančušky a topánočky.

Spokojná, s plnými rukami tašiek, som sa vybrala k autu. Tašky som naložila do kufra, Izy posadila do autosedačky a vyrazila domov. Večer som svoju malú princeznú okúpala, obliekla jej nové pyžamko s motýlikmi a uložila do postieľky. Sedela som pri nej a spievala jej až kým nezaspala.

Autor: Wixis (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty nie si moja matka - 1. kapitola: