Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 15

28.07.2009 (16:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2558×

Phill Collins- Another day in paradise

Belle neušlo, že ešte stále je pri nej neistý a hoci ju to pobavila , uľahčila mu to. „ Neboj to je v pohode. Zadné miesta mám najradšej.“ A už ho schmatla za ruku a ťahala na ich miesta. Kinosála bola už plná. V poslednom rada už na nich čakali posledné dve voľné miesta. Hneď ako zhaslo svetlo a na plátne začali premietať reklamy, zavládlo medzi nimi veľmi zvláštne napätie. Takmer ako magnetická sila. Ťahalo ich to s sebe ako dva magnety. Dlho sa tomu predsa len neubráni ani jeden z nich...

Film bol ešte ani nie v polovici, keď Edward nad seba natiahol ruky a potom ich nenápadne spustil na vedľajšie a nechal ich tam. Pravú ruku však zo sedadla rýchlo stiahol, keď zbadal ako ho vedľa sediaci pán prebodáva pohľadom. Len sa naňho ospravedlňujúc usmial a snažil sa sústrediť na film. Bolo to nemožné. Stále musel myslieť na Bellu, ktorá pri ňom sedela vzdialená ani nie päť centimetrov. Samozrejme ,že Bella postrehla jeho už len najmenší pohyb a v žiadom prípade by si nemohla nevšimnúť jeho ruku za svojim chrbtom. Edward to už nevydržal a ruku jemne spustil ešte nižšie, prehodil ju cez Belline ramená. Kútikom oka s na ňu pozrel. Veď čo už! Pomyslela si nadšene Bella a oprela si hlavu o jeho plece popri tom rozmýšľala či sa neodtiahne. Jeho to trochu prekvapilo, ale bol spokojný, viac než spokojný. Zasnene hľadel na plátno ale film opäť nevnímal. Bella sa trošku pomrvila, aby nebolo nápadné, že stále nehybne sedí. Jemu sa zrýchlil tep srdca no po chvíli znova spomalil a on si ju privinul ešte bližšie. Veď čo by sa mohlo stať? Nanajvýš by sa odtiahla. No jej sa to páčilo ešte viac ako jemu, akoby k nemu patrila. Chytila ho za druhú ruku, pozrela mu do očí a jemne ju stisla. Pozrela jej do očí ale pohľad mu skĺzol na jej pery. Isteže to zaregistrovala , rýchlo otočila hlavu a tvárila sa ,že pozerá na film, ktorý sa už takmer blížil ku koncu. Na plátne práve prebiehal rituál, kde sa rabín s nejakými dobrovoľníkmi snažila odohnať dušu- ducha chlapca, ktorý sa snažil zmocniť tela nevinného dievčaťa- Casey. Neprekvapilo ho, že sa otočila, tak si ju len ešte bližšie a pevnejšie pritúlil, akoby ju chcel držať už naveky, čo samozrejme aj chcel. Slastne privrela oči a vychutnávala si túto chvíľu hoci on to nevidel. Vôbec jej neušlo ani to, ako ju celý čas nenápadne pozoruje a odhaduje jej reakcie.

Edward:

Wow! Tak toto je neskutočné! To nemôže byť pravda! Je to lepšie ako v tých najkrajších snoch. Dúfam len ,že teraz nezazvoní budík a vráti ma späť do reality. Tak moment...toto by mala byť realita či? Je taká krásna. Ten jednoduchý účes a tá blúzka jej neskutočne pristanú. Tie oči, tie pery...a je tu. Je tu so mnou. Sme tu SPOLU! Kiežby to bolo už navždy. Buď ma chytá paranoja, alebo si všimla ako sa na ňu díva...vždy keď sa pozriem, ešte viac sa usmeje..ach..toto je nebo? Trochu som pootočil hlavu a vtedy som zacítil tú najkrajšiu vôňu na svete. Bola taká..taká ako kombinácia pomaranča, ruže a vanilky. Až po chvíli mi došlo ,že to sú jej vlasy. A nie len vlasy...oná celá tak nádherne voňala. Ach jaj. Zapli sa svetlá...takže film sa skončil. To je škoda. Ľudia sa začali dvíhať a odchádzať. My sme ich nasledovali von. Celý čas sme obaja mlčali. Bol to zvláštny okamih. Akoby ani nebolo treba žiadnych slov. rozumeli sme si aj bez nich. „ Tak...bol to krásny večer...uvidíme sa...v pondelok?“ počkať počkať!!! Čoooooo??? Ona mi akože chce teraz odísť?! To si robí srandu?! Tak to teda nie! Preboha už odchádza, no tak Edward niečo povedz! „ Hej Bella počkaj! Čo keby sme sa šli ešte trochu prejsť? Ešte predsa nie je až tak veľa hodín...“ no teda, ona sa usmiala! Na mňa! „ V tom prípade, nie som proti. A kam sa teda chceme ísť prejsť?“ Je taká úžasná. Môj anjel. Je mi jedno čo si kto o nej vraví! No kam kam kam? No jasnééé.. „ Mohli by sme ísť do starého parku kúsok odtiaľto.“ Váhala len chvíľku. „ To znie dobre.“ Do parku sme opäť kráčali bez slova. Občas sa len na mňa pozrela a usmiala sa. kiežby som vedel na čo v tej chvíli myslela.

Aké šťastie! Park je prázdny. Milujem toto miesto...je tu taký pokoj...Prišli sme až k jazeru. Už dávnejšie tam vybudovali malý drevený altánok takmer v strede jazera. Stačilo prejsť len po mostíku. „ Vieš plávať?“ spýtal som sa jej s úsmevom a oči jej zažiarili. „ Iste. Prečo?“ vraj prečo hmm...              „ Pre istotu!“  Lepšie dievča som v živote naozaj nestretol. A určite už ani nestretnem niekoho ako je ona.

Sebaisto vykročila po mostíku k altánku a ja som ju nasledoval. Zastavila sa a hľadela na mesiac. Aspoň to som si myslel. Zdalo sa akoby moju prítomnosť ani nevnímala. „ Tá polárka je nádherná však?“ otočila sa ku mne a rukami ma objala okolo krku. Nemal som najmenšiu chuť pozerať na nejakú polárku, keď som  jej namiesto toho mohol hľadieť do očí. Tým by sa nevyrovnala žiadna hviezda. Nevyrovnalo by sa im nič na svete. Opäť mi pohľad skĺzol na jej pery. Tentoraz sa už neodvrátila. Doslova som počul ako moje srdce pridávalo na rýchlosti, čím boli naše pery bližšie k sebe. Už nás delili sotva tri centimetre, keď jej zrazu zazvonil mobil.

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 15: