22. diel uzrel svetlo sveta xD neskoršia večerná hodina očividne trepem...:D...celá časť je z pohľadu Belly... poviedku pravdepodobne ukončím plánovaným 26-tym dielom alebo skôr.. pesnička opäť raz staršieho charakteru ale páčila sa mi...nejdem už zdržovať aj keĎ pochybujem že tento perex niekto bude čítať xD Kylie Minogue & Nick Cave - Where The Wild Roses Grow :) ako vždy prosím komenty,kritiku :)
04.08.2009 (13:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2120×
Kylie Minogue & Nick Cave - Where The Wild Roses Grow
Bella:
Ako mi to mohol urobiť? Toľkokrát mi povedal, že ma miluje... a ja som mu verila... zaujímalo by ma ale, čo mu povedal Jazz s Emmom.. ach jaj... som taká blbá... ale teraz..teraz sa už nebudem trápiť ako naposledy. Ak chce inú , nech si ju má! Ja mu brániť nebudem. Keď v škole kričal, bolo to hrozné. Bolo to horšie ako tie najstrašnejšie muky. Ale tentoraz už nedopustím aby ma moji bratia videli zlomenú, rozbitú na kúsky. Hlas srdca sa možno nebude dať umlčať, ani čas to nezahojí, ale pokúsiť sa môžem. Už sa kvôli mne nikto nesmie trápiť. Hmm..pre začiatok by som si tu asi mala upratať...trošku bordel..
Tak toto upratovanie mi zabralo menej času ako som plánovala. Tie dnešné fotky z kabínky vyzerajú celkom fajn...je tam dokonca aj tá, keď Emm už padal s tým závesom. Hmmm...už tu asi sú Jazz s Emmetom. Žeby sa až tak náhlili?...................Och nie! „ Pustite ma! Viem, že je tu! Bella! Bella! Prosím Bella! Musím s tebou hovoriť! Bella! Prosím!!!“ nie nie nie nie prečo ja? Načo sem vôbec chodil??? Vážne ma chce dohnať do zúfalstva? Ešte viac ma zlomiť? Srdce mi už polámal na kúsky. Teraz ho chce ešte asi rozdupať a zvyšky spáliť. To mu nikto nepovedal, že takáto bolesť by bola veľa aj na upíra?! Isteže nie...veď ani nevie že som upír. Ironický smiech je veľmi jednoduchý...akurá, že sa pri ňom cítim ako zrelá do ústavu. Ale to je teraz vedľajšie... čo teraz??? Mám zísť dolu? Tak teda fajn, nech to máme za sebou...
Jazz s Emmom ho držali aby sa nemohol dostať hore. „ Čo ešte chceš Edward?...pusťte ho..“ prihovorila som sa mu hlasom chladnejším ako mráz na Aljaške. „ Môžeme sa porozprávať?“ pozrel smerom k Jazzovi a Emmovi, „ osamote...“ No tak fajn ,prečo nie? Aspoň to bude bezo svedkov. Pokynula som im smerom von. „ Nenačúvajte! Hlavne ty Emm! Choď si zobrať svojho macka a choďte sa radšej pozrieť aj na iných.“ Hmm dúfam že aspoň Jazz tú narážku ,aby šli na lov bezo mňa pochopil. Keď odišli , Edward na mňa neustále pozeral. To sa nedalo vydržať! „ Tak..spusti...prečo si prišiel?“ opäť som prehovorila a ukázala mu na gauč aby si sadol. Ja som sa posadil oproti nemu do kresla. „ Nie ďakujem, radšej postojím.“ Tak fajn. Ja nemám problém stáť. A znova som vstala a podišla k nemu bližšie o pár krokov. Stále bol ticho. Nevravel náhodou, že sa prišiel porozprávať, alebo sa mi to len zdalo??? „ Prejdeš už konečne k tomu, čo chceš? Nemám celú večnosť.“ To samozrejme nebola pravda, ale to je nepodstatný detail. „ To čo sa dnes stalo...ja... najprv sa chcem ospravedlniť... najprv za to, ako som na teba kričal v škole..nemal som na to právo, aj keby to bolo inak...“ aha takže toto chce? „ Súhlasím s tebou, nemal si na to absolútne právo. Pokračuj..“ zhlboka sa nadýchol a pozrel mi do očí. „ A to, čo sa stalo nedávno...to..bolo...to nebolo nič...prisahám, že to bolo strašné nedorozumenie...“ tak dosť! Toto počúvať fakt nemusím! „ Prosím, ušetri ma...to ti už nestojím ani za to, aby si mi povedal do očí pravdu?“ dúfam, že ten smútok ma neprezradil.... „ Počkaj, nie! Musíš predsa sama vedieť, že to tak nie je! Videla si to! Ja som ju predsa ne-“ ó môj bože?! Čo to tu vlastne riešime? „ Dosť...musím..musím premýšľať...“ sadla som si kresla a pritiahla si kolená k brade. Dokola sa mi pretáčal celý ten čas, čo sme spolu strávili. Každé slovo, každý dotyk, každý bozk. Ale nikdy sme ďalej nezašli. Ak mu to aj vadilo, nikdy to nedal najavo. Ja som predsa nemohla...s takým monštrom ako som ja...to by..brrrrrr....musí sa dozvedieť pravdu! Lenže ,čo ak...
„ Ale ako..ako si môžem byť istá?“ spýtala som sa ho zúfalo. V tom okamihu sa objavil Jazz. Chcela som sa ho spýtať, čo tu robí. Mal predsa byť s Emmom na love. Zdvihol prst smerom ku mne, asi postrehol, že sa chystám prehovoriť. „ Prepáč Bella. Viem, že tu teraz nemám čo robiť...ale mal pocit, že možno...proste premýšľal som o všetkom...a myslím..myslím že tuto Edward, si možno ešte zaslúži šancu...vtedy, keď ho tá suka bozkávala, nebolo z neho cítiť ani len náznak lásky, alebo iného podobného citu. Zato z nej priam sálala zlomyseľnosť a vypočítavosť. Musela vedieť, že sme tam. Vieš predsa, že je iná ako my...musela to vedieť...“ potom sa už len nenápadne vytratil. Musel cítiť, ako zo mňa opadajú všetky pochybnosti. Zahliadla som, ako ešte trochu prikývol a pohodil hlavou smerom k Edwardovi. Na ňom bolo badať, že v každom prípade sa trochu uvoľnil a netváril sa už akoby ho niekto mučil. „ Edward ja..musíme sa porozprávať. Teda ak chceš...myslím, že už je vhodné miesto, ale či aj čas, to je na tebe.“ Už druhý raz som mu kývla aby sa posadil. „ Okay, myslím, že máš pravdu. Mali by sme sa porozprávať a všetko si ujasniť.“ Nevyzeral na to, že myslí na rovnaké veci ako ja. „ Prosím, aspoň ma najprv vypočuj a až potom nás súď. Najprv ti chcem povedať tú najhlavnejšiu vec- ja a aj celá moja rodina, sme vegetariáni...“ nevedela som ako pokračovať, jemu to asi nevadilo. Iste, keď myslel na NORMÁLNYCH vegetariánov... „ Všimol som si...že nikdy v škole ani u nás si nič nejedla...ale chápem..pokojne pokračuj.“ No fajn..poďme nato! Ak si pomyslí, že som blázon...nejako to už snáď ustojím a nezrútim sa rovno pred ním. „ Ja...nie som.. nie som to čo si myslíš...ja...ako to povedať?“ mám mu to povedať „po lopate“ ?? Vtedy vstal a začal sa hore- dolu prechádzať po izbe. Mrmlal si niečo v zmysle Aha..hmm..uuff..to je...trochu šok...hmm..ale..ako..nie..predsa je...mala pravdu..uff..wow..čo...ako... podchvíľou si zahrabol rukou do vlasov a pozrel na mňa čudným pohľadom. Čo ak tá malá suka prezradila naše tajomstvo... ako sa opovážila?! Ona a tie jej hnusné psiská, ktoré vedie...nenávidí ma...treba uznať, že je to vzájomné...jediný, kto je horší ako ona, je jej brat Jacob...aj keď..teraz už medzi nimi asi už nie je rozdiel...
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 22:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!