Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 23

05.08.2009 (13:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2314×

Beyonce- Halo

Edward sa odrazu prestal prechádzať, keď si dal všetky maličkosti dokopy. No maličkosti, ako maličkosti..záleží od uhla pohľadu. Pohľad mu preskakoval z Belly na dvere, z ktorých predtým vyšiel Jasper. Tak počkať...vravela, že sú vegetariáni? Ako to súvisí s tým všetkým? Nie je vraj čo si myslím...takže na tom čo vravela Leah pravdepodobne bude aspoň zrnko pravdy, nakoľko vraj vedela, že je tam Bella...ako mohla?? Edwardove myšlienky boli znovu zmätené a znovu sa začal prechádzať. Bella naňho smutne hľadela. Nemala tušenie, ako by mala pokračovať. Vtom sa Edward znova zastavil a prenikavo na ňu hľadel. Márne sa snažil vyčítať pravdu z jej mysle. Bolo by predsa absurdné, aby niečo také dokázal. „ Ty..vy..aj oni?“ vykoktal zo seba prekvapene a potom si teatrálne povzdychol. Napodiv jeho aj Belly ,necítil ani štipku strachu či nedôvery. „ Povedala ti to ona však?“ nastala chvíľka ticha a Edward nemo prikývol. „ Takže...pochopím, ak teraz odídeš a viac ma nebudeš chcieť vidieť. Kvôli mne si nemusíš robiť výčitky ani nič podobné...ja budem v pohode..ak aj ty...“ prinútila pozrieť mu do očí a nasilu sa pousmiala. Chcela už odísť, keď ju zozadu zdrapli jeho paže. Otočil si ju tak, aby jej mohol hľadieť priamo do očí a potichu spustil : „ Láska, ja som myslel vážne to, keď mnohokrát povedal, že nech už bude medzi nami hocičo, spolu to zvládneme. Naozaj som si myslel, že som vyjadril dosť jasne, koľko pre mňa znamenáš a taká drobnosť ako, že ty si...“prinútil sa vysloviť to nahlas, „...že ty nie si človek ale ..upír....TOTO nás predsa nemôže rozdeliť, ak to MY nedovolíme.“ Pri poslednom slove ju objal ešte tuhšie, pritisol si ju k sebe a zašepkal jej: „ Milujem, ťa viac, ako svoj život. Veľmi ma mrzí, čo sa dialo v poslednom období, ale stále mám pocit, že si ťa aj tak nezaslúžim... si môj anjel, naveky...“ pobozkal ju na čelo a zavrel oči. „ Ani nevieš ako to mrzí mňa. Prepáč aj za ten monokel..predpokladám, že od Emma...hmmm...mala som ti to povedať už skôr...to ja by som mala byť tá, ktorá si ťa nezaslúži. Nemám právo ťa ľúbiť. Mala by som..mala by som odísť...nechať ťa žiť...lenže..ja už nemôžem...už bez teba nevydržím...“ nenechal ju dokončiť. Vtedy už boli všetky slová zbytočné. Naliehavo ju zdrapil za zátylok a začal bozkávať. Bella sa už nebránila, už vedel pravdu a prijal ju. Nie je z nej znechutený. Keď sa už musel nadýchnuť, presunul pery na jej krk a šepkal jej do pokožky pomedzi bozky. „ Ešte mi ale budeš musieť vysvetliť, ako je to s tým vaším vegetariánstvom...“ Bella len vzdychla: „ Na to bude času dosť.“ A pritiahla si k sebe jeho ústa a zvalili sa na gauč. Edward jej zašiel rukou pod tričko a pozrel jej do očí. Otázku, ktorú tam mal vpísanú už dlho, nemusel vysloviť. Ona mu dlho hľadela do očí a potom prikývla. Pokúšal sa jej teda zvliecť tričko, ale keď ho už mala takmer vyzlečené, zastavila ho. „ Ehm..Ed...myslím, že teraz nie je najvhodnejší čas...Carlisle stojí pred dverami.... a... rodina tiež...“ posadila sa a upravovala si tričko a vlasy. Zatváril sa trochu sklamane no aj zahanbene a tiež sa narovnal vedľa nej. Stále ju držal za ruku. Nechcel aby mu viac utiekla.

Bella:

Dverami vchádzal Carlisle, za ním Jazz..s....s..to nie je možné..asi zle vidím..s ALICE(!) a za nimi Emmet. Ani jeden z nich nedal najavo, že by vedeli, že sa tu odohralo niečo viac ako len rozhovor. Jediný Emmet sa samoľúbo usmieval. Celý Emmet. Význame žmurkol na Edwarda a ten si nervózne zahryzol do pery a prehrabol voľnou rukou vlasy. Druhou rukou ma stále držal. Už som skoro zabudla aké to je príjemné. Lenže potom som sa vrátila do reality a pozrela na Jazza, ktorý teraz držal Alice okolo pása. Ja som hneď vyhŕkla : „ Jazz??“ a Edward zarovno so mnou: „ Alice??“ Obaja sa zvučne zasmiali , keď sme na seba pobavene pozreli. Čo má toto znamenať?! Ak jej ublíži..čo potom? musel vycítiť, aká ma zrazu prepadla panika a povzbudivo sa usmial: „ Bella upokoj sa...je to dobré, zvládnem to. Prisahám.“ Jeho prísahám som vždy verila. Nikdy som o ňom nepochybovala. Len jeho chyby ho vždy nútili nad sebou sa zamyslieť. Vždy ,keď niekoho zabil, aj keď to neurobil naschvál, stále si vyčítal, že nebol dosť silný. Nedokázal odolať. Najhoršie preňho boli prvé roky. Ja som to zvládla podľa Carlisla najlepšie. “Len“ 26 nevinných obetí. Poväčšine zatúlaní turisti v lese. Emmet na tom tiež nebol až tak zle. Na svoje prvé roky...48 zabití. Jasper to nenávidel, vždy cítil pocity jeho obete. Počet jeho obetí, za pár storočí prekročil trojnásobok Emmových. Lenže ak si je teraz istý, že to zvládne, tak mu budem veriť. Veď za tie roky... „ Alice , čo to -“ začal Edward ale jeho sestra ho netrpezlivo prerušila: „ Hej, ty buď ticho! Ty sa radšej neozývaj a venuj sa svojmu!“ potom Jazza pustila, prišla k Edwardovi a niečo mu zašepkala. To je zvláštne...Akoto, že som ju nepočula? Emmet na mňa schválne hľadel akoby to počul. Jazz sa len na Alice pousmial a objal ju. Carlisle sa tiež usmial a povedal, že musí ísť do práce. „ Prečo? Veď si len teraz prišiel...“ nechápem. „ Mám dlhšiu smenu...“ a potichu sa vytratil. „ Mimochodom Ed, tesne pred tým ako som sa rozhodla sem ísť, prišla Rose. Pamätáš si predsa na našu sesternicu Rosalie, vieš tá ako zlatovláska, ktorej nevadilo so mnou chodiť nakupovať, vždy, keď u nás bola.“ Dodala, keď sa Edward stále tváril nechápavo. „ Alice nás aj s Emmom pozvala k nim, Edward má ísť do mesta do otcovej firmy a ty máš zatiaľ ísť s nami.“ Otočil sa na mňa Jasper. Prečo nemôžem ísť s Edwardom??? On si musel v mojich očiach všimnúť ten zúfalý záblesk a keď ma pobozkal potichu povedal: „ Nezdržím sa veľmi. Uvidíš, že ti ani nestihnem chýbať.“ Vykĺzol mi z objatia a kým nastúpil do auta, ešte raz sa obzrel a usmial. Alice ma hneď ,ako jeho auto zašlo za zákrutu chytila pod pazuchu, z druhej strany Jazza a ťahala nás k jeho autu. On si hneď sadol za volant, Alice dopredu. Emmovi a mne teda nezostávalo iné, ako sadnúť si dozadu. Ten len čo zbadal môj sklesnutý výraz začala sa rehotať. Všimla som si, že Jasper stále jednou rukou drží Alice za ruku. Bol na nich krásny pohľad. Kiežby si aj Emm niekoho už našiel...možno by ho potom prestali baviť tie jeho kanadské žartíky a detské výmysly. „ Mama povedala, aby ste prišli všetci, takže myslím Bella, že by si mala zavolať aj otca. Prišla aj teta Esme a jej sestra Irina. Rose je Esmina dcéra a Esme je tiež lekárka, takže by sa mohli porozprávať.“ To je síce pekné, ale Carlisle je predsa v práci. „ Ale veď...“ ako môže byť niekto taký malý, tak veľmi...ani to nejde vyjadriť slovom. „ Len sa ty nič neboj, len mu pekne zavolaj!“ a hneď mi podávala svoj mobil. Vyťukala som teda jeho číslo a po dvoch zazvoneniach to zdvihol. V krátkosti som mu povedala o čo ide a napodiv súhlasil, že príde ,len čo bude môcť. Čo sa to deje? Všetci a všetko mi zrazu pripadá nejaké..iné...

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 23: