Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 24

06.08.2009 (13:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2436×

Elvis Presley- You were always on my mind

Bella:Ich dom ma nikdy neprestával ohurovať svojou majestátnosťou. Vyzeral tak starožitne a moderne zároveň. Vzadu za domom mali veľkú záhradu , v strede fontánu a vôkol nej lavičky v tieni vysokých cédrov. Na tých lavičkách sme s Edwardom strávili veľa času. Vrátila som sa v čase do doby, keď nám bolo spolu najlepšie. Vlastne už teraz sa nám snáď črtá lepšia budúcnosť...

Teraz v záhrade bol veľký altánok a pod ním stoly a stoličky. Bolo tam celkom dosť ľudí. Ani som si nevšimla, keď k nám pribehla vysoká blondína a veľkými, okrúhlymi očami , objala Alice a spoločne v objatí začali poskakovať a výskať. Alice nás predstavila. Bola to Rosalie Haleová-jej sesternica. Potom ukázala smerom k nejakej panej s vlasmi farby mliečnej čokolády. To bola jej mama- Esme. Neskôr sme sa zoznámili bližšie. Obidve boli milé, aj keď Rose napohľad pôsobila ako namyslená fiflena. Esme mi od prvej chvíle pripomínala moju mamu. Ľudské spomienky síce boli vyblednuté, ale nie neviditeľné.

Bola  to už hodina a pol a Edwarda stále nikde. Ten pocit ako veľmi mi chýba je neznesiteľný. Alice a Rose stále niečo mleli a pobádali ma, aby som zapojila do rozhovoru aj ja, lenže aj tak časť mojej mysle bola pri ňom. Keď si Alice občas všimla môj smutný výraz, záhadne sa usmiala a povedala, že vraj mám byť trpezlivá. Dokonca mi nasľubovala, že spolu pôjdeme aj s Rose nakupovať, spravíme si dámsku jazdu. To by bolo fakt pekné, keby som to v tej chvíli vedela doceniť.

Po ďalšej hodine sa konečne ukázal Carlisle. Na pohľad pôsobil veľmi rozlietane. Len čo zbadal Esme a ich pohľady sa stretli, šiel rovno smerom k nej a nikoho si nevšímal. Začali sa spolu rozprávať, určite o nejakých doktorských veciach a možno aj nie... už ma to tu nebaví, každý tu niekoho má a ja tu stojím ako kôl v plote a zazerám na ostatných, ticho závidím . Spustila sa hudba, všetci sa dali do párov a začali tancovať. Dokonca aj ten valibuk Emmet. Očividne mu Rosalie padla do oka. To sme teda vydarená rodinka. A Carlisle tiež, veselo vykrúcal Esme v rytme starej piesne od Elvisa Presleyho. Bol to pekný pohľad. Ja jediná som stála bokom sledovala ako sa bavia. Po chvíli sa ozvala už modernejšia hudba. Bola to dosť známa rýchla pesnička. Emmet začal podivne poskakovať , Rose sa začala smiať a pridala s k jeho poskakovaniu. Po chvíli už poskakovali všetci a Emm ich len hrdo sledoval. Nenápadne Rose chytil za ruku a obaja sa vyparili. Ani som nepostrehla, kedy sa vedľa mňa pristavila Alice s Jazzom. „ Tak sa mi zdá, že sa tu trochu nudíš...čo keby ťa zavezieme k vám domov?“ len som bez slova prikývla a šla za nimi.

Za ten čas, čo Bella znudene sledovala ostatných a dumala nad tým, kde je Edward, on jej zatiaľ u nej doma pripravoval prekvapenie. Bol to nápad Alice. Pravdaže o tom vedela ona, Jazz, Carlisle aj Emmet, ešte predtým, ako šli k Edwardovi na rodinnú oslavu. Alice s Jazzom ju mali dostať preč z domu, Carlisle sa vyhovoril, že má prácu, aby im doprial súkromie a mohol Edwardovi v kúpou potrebných vecí, a Emmet- dúfali, že nevpáli do domu ale ostane u Edwarda tak, ako bolo dohodnuté.

Edward:Dnes večer musí byť všetko dokonalé. Bude to dokonalé. Všetko je na svojom mieste, nikto nebude rušiť. Teda dúfam. Alicin nápad bol viac než skvelý. Ešte raz všetko skontrolovať... takže malo by to byť fajn. Už som zavolal aj Alice, aby ju priviezli. Chúďa, ktovie čo si myslela, keď som sa tam vôbec neukázal. Ak bolo pre ňu aspoň z polovice také ťažké , to ,že sme oddelení čo i len nachvíľku, ako pre mňa...nuž, dúfam len že po tomto mi to odpustí...Takže , všetko je stopercentne tam, kde má byť. Už mi zostávala len dúfať, že to vyjde tak ako má. V tom kvetinárstve iste mali zo mňa radosť...ešteže mi to Carlisle všetko pomohol naložiť do auta a nechal mi kľúče od ich domu. Zveril sa mi, že potajomky vzal aj Emmetove kľúče ale negarantoval, že to by ho mohlo zastaviť, ak by sa sem rozhodol prísť. Bola to smiešna predstava: Emmet sa sem dobíja práve vtedy, keď... určite by sa zabával, na tom, čo by som vravel jeho sestre...

---

Bella opäť smutne a znudene sedela na zadnom sedadle bratovho auta a  sledovala nočné mesto okolo. Zamračila, keď si uvedomila, že nevidí až tak dokonalo ako doteraz. Všetko jej splývalo v rozmazanej šmuhe. Dokonca ani v hrdle nepociťovala také silné pálenie ako zvyčajne. Jazz bol zaujatý rozhovorom s Alice, tak ani nepostrehol jej pocity zmätenia. Ak aj áno, pripisoval to niečomu inému, o čom vedel, že sa chystá aj keď ona o tom nemohla mať tušenie...

Zastavil pred domom ale ostal sedieť v aute. Iste, veď Alice povedala, že ma zavezú domov, nie že tam ostanú so mnou. Namrzene sa zamyslela Bella. Keď odchádzali zakývala im na rozlúčku a nútene sa usmiala. Len čo zašli, už nemusela nič predstierať a naplo sa jej na tvári zjavil výraz, ktorému by mohol závidieť aj kyslý citrón. Pomaly s nechuťou kráčala k svojmu domu.  V žiadnom okne sa samozrejme nesvietilo, keď všetci boli preč. Na okamih sa jej zazdalo, že v jej izbe sa slabunko zamihotalo malé svetlo. Potriasla hlavou a zhlboka sa nadýchla čerstvého nočného vzduchu. Premýšľala, či by mala zavolať Edwardovi. Kým prišla ku vchodovým dverám rozhodla sa, že mu volať nebude. Možno mal len priveľa práce. Utešovala samu seba, aj napriek tomu, že podľa nej to bolo nepravdepodobné. Ako kráčala, dokonca zopár rázy zakopla. To sa jej ešte nikdy nestalo. Z vrecka vytiahla kľúč a odomkla si. Po pamäti nahmatala vypínač, zdalo sa jej, že cez tú tmu veľa nevidí. Svetlo sa rozsvietilo , podlomili sa jej kolená a zalapala po dychu.

Takmer každý centimeter voľnej plochy zeme aj nábytku pokrývali lupene ruží rôznych farieb. Skoro sa znova potkla o veľkú kyticu ľalii, presne takých, aké dostala raz od Edwarda, a všimla si že tá kytica nie je jediná. Na tej prvej však bol lístok s jeho uhladeným rukopisom, ktorý by sa hodil skôr do minulého storočia. Vzala papierik a čítala: My ti ukážeme cestu, len nás nasleduj .Pousmiala sa na lístoček, pochopila, prečo neprišiel, ako sľúbil. Podišla teda k druhej kytici kúsok od nej. Tam bolo na kartičke malé srdiečko. Šla k ďalším a ďalším, kým nedošla k poslednej blízko stolíka pred televízorom. Na tej kartičke stálo: Teraz si na konci tejto cesty, pohodlne sa usaď a pusti si najprv pásku ,ktorá je položená vľavo. Rýchlo vzala pásku, netrpezlivosťou a nervozitou sa jej až triasli ruky. Konečne sa jej podarilo pásku zastrčiť do prehrávača. Opatrne zo stola vzala ovládač, zapla televízor a sledovala. Najprv sa na obrazovke zjavilo len čiernobiele šumenie, potom sa spustilo video.

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 24: