Opäť pokračovanie,, zatiaľ celkom presne neviem ako by to malo pokračovať, takže netuším kedy a či sa mi vôbec podarí písať ďalej... pesnička k tejto časti: maria mena- all this time,,,,,komenty by potešili:)
20.07.2009 (14:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2675×
Alice sa potichu vyparila a nechala ich osamote. Bella absolútne netušila, čo by mu mala povedať. Potichu zo seba vykoktala: „ A-a-ahoj.“ V duchu si opäť nadávala, že sa nezmohla na nič lepšie, ale čo by mu vlastne mala povedať? Jemu až srdce poskočilo ,keď začul, že sa mu po tak dlhej dobe prihovorila. Od radosti mu až odišiel hlas. Len mierne prikývol a pohľadom sledoval jej výraz. Pohľad sa mu zastavil na jej očiach, dlho odhadoval jej reakciu a zrazu sa mimovoľne, ani si to neuvedomil, začal k nej nakláňať. Bella bola tiež tak mimo, že si nevšimla, ako sa aj ona k nemu priklonila. No vzápätí, akoby jej niekto dal facku ,sa spamätala a narovnala sa. on sa len slabo zamračil a opäť prikývol. Ani jeden z nich nevedel, čo by bolo vhodné v tej chvíli povedať. Vtom zazvonilo a obaja rýchlo jednohlasne zvolali: „ Tak..ja už pôjdem...“ pousmiali sa na seba a každý kráčal svojím smerom na hodinu.
Bella kráčala na svoju prvú hodinu- francúzštinu, bola zasnená ale keď vošla do triedy, do očí jej udrela známa tvár. Dievča sa na ňu veselo usmialo a zamávalo jej, aby si prisadla k nej na voľné miesto. On najprv zaváhala, no keď sa Alice usmiala ešte širšie, uvoľnila sa a sadla si k nej. „ Ty budeš Bella, ja som Alice, Alice Masenová, som...“ Bella ju s úsmevom doplnila : „ ..Edwardova sestra. Teší ma, áno som Bella. Hmm ale odkiaľ ma poznáš ty? Teda jasné, že nedávno sme sa videli, ale nejak sme sa nezoznamovali, veď vieš...“ znova sa usmiala a prevrátila oči nad tým, čo to tára. Alice začala veľmi vyhýbavo. „ Ehmm...no..vieš..ja som ťa videla vtedy tam..v nemocnici...“.Dievča vedľa nej stuhlo a nervózne si začalo hrýzť spodnú peru. Na jej prekvapenie si všimla ako sa Alice na ňu škerí. „ Heh to je vtipné, presne to robí aj Ed ,keď je nervózny. Mala by si vedieť, že on to vie. A tiež by si mala vedieť aj, že...“ vtedy zaváhala, nevedela či by to Belle mala povedať alebo nie. „ Tiež by som mala vedieť že---čo???“. Alice sa jej zdala sympatická, ale to ,že niečo načala a nedokončovala jej trochu dosť prekážalo. V tej chvíli ale mala pocit, že budú veľmi dobré kamarátky. Čo to trepeš Bella?! Nemôžeš sa predsa za taký krátky čas, pripútavať k toľkým ľuďom, to nie si TY!!! Okrikovala sa v duchu. „ Nechaj to tak, myslím, že ja nie som tá, od ktorej by si sa to mala dozvedieť.“ Zamračila sa a pozorovala si ruky. Vtedy do triedy vošla učiteľka a začala hodinu.
Zatiaľ, čo tie dve sedeli na francúzštine, Edward mal inú hodinu. Históriu. Vyučovaniu, však nevenoval ani štipku pozornosti. Mal plnú hlavu toho, čo sa stalo pred pár minútami. Cítil sa šťastný ,ako už dávno nie. V hlave mu skrsol nápad a ten sa hneď rozhodol zrealizovať. „ Slečna Slaterová, viete akosi mi nie je najlepšie, myslím že by som mal zájsť na ošetrovňu, smiem?“ Slečna Slaterová, bola jedna z mála učiteliek, ktorá mala Edwarda v obľube. „ Isteže, choďte.“ Edward nezaváhala ani minútu a už sa rútil na parkovisko k Alicinmu autu. Ešteže si ráno od nej predtým ako odišla, vypýtal kľúče. Teraz alebo nikdy. Zašepkal si Edward pre seba, nasadol do auta a naštartoval.
Zastavil v meste pred kvetinárstvom Flowres with soul. Ten názov ho zaujal. Tušil, že tam nájde presne to ,čo potrebuje. Len čo vošiel na prvý pohľad sa mu zapáčili ružovo biele ľalie. Boli nádherné- presne tie pravé. Tri kvety na prekrásnu jemnú kyticu.
Nastúpil, kvety položil na sedadlo spolujazdca a vydal sa späť do školy. Cesta mu nezabrala viac ako 20 minút. Zato kúpa kvetov, takmer celé vyučovanie. Prišiel práve včas, 4 minúty pred zvoním na poslednú hodinu. Podišiel k jej autu a na kapotu položil kvety a k nim priložil lístok: Pre toho najkrajšieho anjela , k tomu tam bolo prikreslené malé srdiečko a pod ním malé E.
Vrátil sa späť do auta a čakal na Alice. Tá vybehla z budovy ako prvá a rýchlo sa blížila k nemu. Pohľad jej padol smerom na Belline auto, a keď zbadala kvety, zamračila sa- nevedela že kvety sú od jej brata.
„ Hej, počuj nejaký idiot dal tej tvojej Belle na auto kvety všimol si si ?“. Edward sa len potichu zachechtal a povedal: „ Všimol, všimol... ten idiot som bol ja.“ Alice naňho len ohromene pozrela no nepovedala nič.
Oni už boli na polceste domov, keď Bella ešte len vchádzala na parkovisko a šla k svojmu auto. Už z diaľky zbadala, že na kapote auta má položené kvety. Chcela ich zahodiť, ale potom zbadala ,že je tam priložený aj lístok. Keď to čítala, trpko sa pousmiala, myslela si, že jej to dal niekto zo školy. Každý chlapec zo školy po nej už od prvého dňa pokukoval. Oči sa jej rozžiarili , len čo zbadala naspodu kartičky malé E. keby jej srdce mohlo, teraz by sa rozbúchalo o preteky.
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 7:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!