takže,,,, s touto kapitolkou to bol viac-menej experiment- skúsiť napísať niečo z pohľadu Cralisla, Belly a tiež Edwarda.... ak sa vám ale viac páči, keď je to také ,,bezpohľadové,, dajte prosím vedieť v komentoch :)pesnička k tomuto dielu: Good Charlotte- Something else všetko : názory,kritiku hocičo--prosím komenty aby som aspoň vedela či je to čitateľné :) ďakujem:):):) p.s: ďakujem aj za všetky komenty k predchádzajúcim dielom:)
21.07.2009 (12:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2623×
Good Charlotte- Something Else
Carlisle:
Už ako vošla do domu bolo na nej vidieť ako doslova žiarila. V rukách zvierala nejakú kyticu a keď si myslela, že sa nedívam ,tak si dookola čítala kartičku, čo k nej bola priložená. Celú noc mi v hlave vŕtalo ,od koho asi tá kytica môže byť... vždy keď som sa jej na to opýtal, záhadne sa usmiala a pokrútila hlavou. Párkrát som sa jej aj znova prihovoril ale akoby bola mysľou inde, vôbec nevnímala, akoby ani nepočula. Po chvíli som to vzdal a šiel do pracovne preštudovať si prípad pacienta, ktorého nám dnes ráno priviezli do nemocnice. Bol to podobný prípad ako bol chudák mladý Edward Masen. Akurát, že tento nemal až také dobré vyhliadky. Táto doba je asi fakt veľmi zlá, keď núti mladých ľudí robiť takéto veci. Povzdychol som si a čítal ďalej.
Pri čítaní sa mi z hlavy takmer podarilo dostať Bellu a jej záhadné, podivne šťastné správanie. Niežeby sa neteším ale veľmi ma zaujímalo, čo alebo skôr kto je za tým... Ozvalo sa tiché klopanie na dvere pracovne, ktoré ma vrátilo späť do reality. „ Poď ďalej.“ Povedal som sa čakal kým Bella vojde- nemal to byť totiž kto iný. To, čo sa ma opýtala ma veľmi prekvapilo, ale dalo sa to očakávať. „ Carlisle... ja...chcela by som...rada by som vedela.. ak by si mi..ak by si mi mohol povedať...“ešte nikdy som ju nevidel tak ťažko hľadať slová. Povzbudivo som prikývol aby pokračovala. „ Teda prosím... mohol by si mi povedať..kde...kde býva.. kde bývajú.. Masenovci?“
Bella:
Bolo to úžasné...tak krásne som sa necítila už...vlastne ešte asi nikdy... mala som pocit ,že v tej chvíli som najšťastnejší človek- upír v celom vesmíre. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa odhodlala ísť za Carlislom a spýtať sa ho ,kde bývajú. Chcela som tam ísť hneď. Už hneď bolo neskoro. Samozrejme, že by som si ich dom mohla nájsť aj sama, ale nechcela som zbytočne strácať čas stopovaním, ak mi to Carlisle povie a môžem tam ísť hneď. Lenže čo ak mi to nepovie? Čo ak si bude myslieť, že som sa už načisto zbláznila? Celý večer po mne nejako divne pozeral. Ťažko povedať, čo si asi myslel... v každom prípade, musím ho vidieť- čo najskôr- čím skôr tým lepšie. Už to bolo skoro neznesiteľné. Zobrala som všetky zvyšky odvahy a šla za Carlisom do pracovne zistiť, čo som potrebovala.
Edward:
Fúúúúúú.. nezostáva mi už nič iné, iba čakať. Len dúfam, že jej dôjde od koho boli tie kvety...iste nie je predsa hlúpa...ale čo ak... NIE!!! Na to také niečo nebudem ani len myslieť!!! VZCHOP SA EDWARD!!! Musí to vyjsť!!! Ak aj nie...nevadí.. predsa sa po prvom... vlastne po druhom....no dobre, tak po treťom neúspechu ,nevzdám..ale čo ak, niekoho má... čo ak sa mi práve kvôli tomu vyhýbala? Nie, ani tak to nevzdám...nechám ju tak jedine vtedy ,keď mi sama povie do očí, že so mnou nikdy nič nebude chcieť mať. Dovtedy sa nevzdám. Bol som už z toho na nervy. Sú už minimálne tri hodiny ráno a ja tu stále sedím a čumím z okna ako idiot. Je to úbohé... mal by som sa spamätať a ísť aspoň spať... ach ako rád by som ju teraz videl..čo by som len zato dal...len jeden pohľad na môjho anjela....
Až ma myklo ,keď sa ozvalo trochu hlasné zaklopanie. Dlho som neodpovedal, ale aj tak sa dvere otvorili a vošla Alice. „ Ani ty nemôžeš spať?“ spýtala sa ma s potláčaným úsmevom, keď ma zbadala ako sedím pri okne. Bol spln- mesiac bol nádherný. „ Mesiac je krásy. Ale inak máš pravdu, akosi sa mi nedá zaspať, a už tu dosť dlho pozerám von oknom...“ odpovedal som jej ako vždy úprimne a opätoval úsmev. Nemali sme tajomstvá- koniec koncov bola to tá najlepšia sestra , akú som si mohol priať, až na tie jej módne maniere, keď ma nútila obliekať si to, čo mi pripravila. Aj keď v poslednej dobe som sa už nebránil a nechal som ju aby zo mňa každé ráno spravila, ako to ona rada nazývala: “ chlapca k svetu“. Znova som sa zahľadel von oknom a vtedy som niečo zbadal... medzi tými stromami som postrehol síce nepatrný, ale predsa pohyb.
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 8:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!