Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si moja 20-ka - 3. kapitola

01.01.2014 (14:45) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1642×

3. kapitola

„Drobné si nechajte.“ Podala som šoférovi taxíka päťdesiatku a pri tom sa snažila nejako otvoriť dvere.

Po chvíľke sa ale odrazu otvorili samy od seba, až som skoro vypadla na betónový chodník.

„Slečna, ste v poriadku?“ pýtal sa ma zavalitý bradatý šofér, ktorý mi ich práve otvoril. Buď som sa mu zdala príliš opitá na takú jednoduchú aktivitu, alebo sa nado mnou zľutoval kvôli nadmernému spropitnému, ktoré som mu nechala.

„Ej, hej...“ Motal sa mi jazyk. „Zládznem to sma,“ nezrozumiteľne som zamrmlala a snažila sa vystúpiť zo zadného sedadla. Nabudúce si rozmyslím, či pôjdem ešte niekedy na rozlúčku so slobodou.

Nakoniec  ma musel šofér podoprieť a pritackať sa so mnou až k vchodovým dverám. Seriózne som mu bola za to vďačná.

„Buďte opatrná,“ zahlásil, keď ma sledoval ako sa snažím nájsť ten správny kľúč. Keď sa mi to konečne podarilo, zamávala som mu kabelkou na rozlúčku. Asi som sa mu zdala už dostatočne pri zmysloch, lebo nastúpil do taxíka a odfrčal za ďalším kšeftom.

Pomaly som otvorila dvere od domu, s lodičkami v jednej ruke a s kabelkou v druhej.

Bella, kráčaj rovno. Jednu nohu pred druhú, no šup! Snažila som sa počúvať vnútorný hlas cez neskutočnú bolesť hlavy.

Prešla som ku schodom a prvé poschodie sa mi podarilo zvládnuť celkom obstojne. Na druhom ma zastavil brechot z bytu, kde bývala pani Berksonová s malým Princom.

„Pšššt, Princ, neštekaj,“ prihovárala som sa mu s jedným prsto na perách. „Nezobuď svoju paničku, no tak, Princ!“ mračila som sa na dvere. „Otrasná malá biela prašivka,“ zafrflala som, no odrazu brechot prestal. Víťazoslávne som sa usmiala a pokračovala v trase smer posteľ.

Našťastie som nemala už žiaden väčší problém, aj dvere bytu sa mi podarili otvoriť v rekordnom čase.

V byte som zamierila rovno k tej krásne mäkučkej postieľke a zvalila sa do nej tak ako som bola.

 →

Ráno ma zobudil odporný zvuk budíka.

„Sklapni,“ zamrmlala som naštvane, pritlačila si vankúš na ucho a pretočila sa na druhý bok.

Už to bolo márne, už by som aj tak nezaspala.

Ospalo som vstala a znechutene si uvedomila, že som si ľahla do postele v oblečení. Rýchlo som ich zo seba zhodila a odkráčala s nimi ku košu na špinavé oblečenie.

V Kúpeľni som sa už rovno aj osprchovala a umyla si zuby.

Odrazu sa ozvalo klopanie na dvere. Zostala som zarazene stáť.

„Nie, blbosť.“ Mykla som plecom a obliekla si nejaké spodné prádlo a hodila na seba prvé tričko, ktoré mi padlo pod ruku. No klopanie sa ozvalo znovu a teraz o niečo naliehavejšie.

„Veď dobre, už idem,“ zakričala som k dverám a rozbehla sa tým smerom.

„Ránko, šesť A.“ Pred dverami stál môj sused, dnes pre zmenu v čiernych boxerkách od Kelvina Kleina, s úsmevom od ucha k uchu. „Nemáš mi, prosím ťa, požičať kávu?“ opýtal sa. Vyzeral ako model z titulnej strany módneho časopisu.

„Uhm.“ Pretrela som si oči rukou a uvažovala, či sa mi náhodou nesníva.

„Ťažká noc?“ Edward sa pretiahol okolo mňa dovnútra so širokánskym úsmevom.

„Nepamätám si, že by som ťa pozvala dovnútra,“ ozvala som sa akoby nič.

„Nevadí,“ odvetil, očividne spokojný sám so sebou.

„Nemáš doma kávu?“ Prekvapene som nadvihla obočie a zamierila do kuchyne, zistiť či ja vôbec nejakú mám.

„Čo ti poviem...“ Vetu nechal visieť vo vzduchu a obzeral si môj skromný príbytok. Narazil na malý stolík pri okne, kde som nechala ležať svoj farebný diár na vybranej strane. „Čo to tu máme,“ začudoval sa a zobral diár do rúk.

Hneď som vystrelila za ním, zatiaľ čo sa pohodlne usadil na mojom gauči a začal čítať.

„To nie je káva.“ Vytrhla som mu ho z ruky a vrátila na pôvodné miesto.

„Milé.“ Pretiahol tvár do zaujímavej grimasy.

„Kávu nemám,“ povedala som mu a už už mu chcela povedať, že môže odísť, keď si zobral ovládač od televízora a pustil si nejaký seriál.

„Nebude ti vadiť, ak tu chvíľu s tebou pobudnem, že nie?“ Otočil sa na mňa so sladkým pokriveným úsmevom.  

Sánka mi padla o tri poschodia nižšie.

„Čo to, sakra...“ nedopovedala som rozčúlene. „Póčkaj...“ Prebehla som k dverám a pozrela do kukátka. Z dvier oproti sa odrazu vynorila dlhonohá blondínka len v košeli, s topánkami v ruke a so  zmäteným pohľadom.

„Takže sa tu schovávaš pred tými svojimi krásavicami, hej?“ podpichla som Edwarda sediaceho polonahého na mojom gauči.

„Možno,“ odvetil s kajúcnym výrazom.

„Ty si prasa, šesť B,“ zasmiala som sa z plných pľúc a šla si k nemu sadnúť.

„Vďaka. Noviny?“ opýtal sa a zdvihol v jednej ruke dnešné noviny.

„Nie, sú tvoje,“ stále som sa smiala. „Prečo také obštrukcie okolo toho?“ chcela som vedieť.

„Neviem, je to jednoduchšie, ako vysvetľovať im, že na viac ako jednu noc to nevidím,“ prehodil a sledoval Toma a Jerryho v telke.  „Takže, čo je to za zoznam?“ Priblížil sa ku mne Edward, až som na krku cítila jeho chladný dych.

„Zoznam,“ prehltla som. Vážne nepotrebujem, aby tento boh vedel o všetkých mužoch, s ktorými som spala.

„To som si všimol,“ prevrátil oči a vrátil sa na svoje miesto. „Ale aký?“ nedal sa odbiť.

„Chlapov, s ktorými som spala,“ povedala som s povzdychom a cítila ako sa mi hrnie krv do líc.

„Bomba,“ zahlásil nadšene. Prekvapene som sa k nemu otočila. Edward sa znovu načiahol po diár a so záujmom skúmal môj zoznam, ktorý som včera na rozlúčke celý dopísala. „Len devätnásť chlapov?“ podivil sa nakoniec.

„Len? Čítal si ten článok v novom magazíne?“ Rozhodila som nervózne rukami. „Žena priemerne spala len s desiatimi mužmi!“ informovala som ho a potom si uvedomila ako smiešne vyzerám, tak som radšej stíchla.

„Nie, nečítal,“ prehodil Edward s lišiackym úsmevom na perách.

Naštvane som sa otočila na Toma, ktorý zase naháňal Jerryho s kladivom v ruke.

„Bella, že?“ opýtal sa Edward a trochu sa ku mne naklonil.

„Super, sedím na gauči so susedom, ktorý ani nevie ako sa volám a pozeráme Toma a Jerryho,“ odfrkla som si.

„Pokoj, kočka, sranda,“ smial sa. „Nerob unáhlené závery. Môžeš predsa spať s toľkými chlapmi, s koľkými chceš. Nejaký magazín ti môže byť ukradnutý.“ Potľapkal ma po pleci.

„Prosím ťa, čo o tom vie taký Casanova ako ty?“ prevrátila som oči.

„Nepopieram toto tvrdenie.“

„Ako inak,“ zamrmlala som.

„Stále si myslím, že devätnásť je málo,“ povedal odrazu.

„Vážne? A koľko si ich mal ty, hm?“ opýtala som sa a podozrivo si ho prezrela, od hora až dolu.

„Stopä...“ Rýchlo som mu pritlačila prst na pery.

„Vieš čo, radšej to nechcem vedieť.“ Pokrútila som hlavou a jemu sa pod mojim prstom roztiahli pery do širokánskeho úsmevu. „Ani nechcem vedieť, kde všade si mal pusu,“ povedala som a stiahla rýchlo ruku z jeho pier.

„Len na pekných miestach,“ spokojne sa usmieval.

„Myslím, že máš čistý vzduch.“ Hlavou som mykla smerom von z môjho bytu.

„Hej, hej, už idem.“ Postavil sa v tých svojich sexi boxerkách a prešiel okolo mňa. „Fajn pokec, kočka,“ zakričal ešte a už ho nebolo.

„Uf,“ vydýchla som a unavene sa roztiahla na gauči. To nám to ráno pekne začína, povedalo moje druhé ja, ktoré akurát zvažovalo možnosť rozbehnúť sa do bytu oproti a užiť si vášnivý a divoký sex s tým frajerom so zlatými očami.

Kuš! okríkla som ho v duchu a prehodila si ruku cez oči.

Po dlhšej dobe zase ďalšia oddychová kapitola, tak som zvedavá na ohlas, či som to už po tom čase nezabudla.

Satu :)

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si moja 20-ka - 3. kapitola :