Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Učiteľom proti svojej vôli Kapitola 2 - Vyhrážate sa mi?

12.03.2012 (18:15) • Tralala • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1334×

Toto vyhlásenie mu vyrazilo dych a pripomenulo, že ani po desiatich rokoch si stále nezvykol na svoj, snáď, dočasný ľudský stav. Uvedomil si, že má všetky svaly v napätí, že len tak-tak neskočil dopredu a bruškom prsta nenabral ten chvejúci sa kryštál, ktorý sa stále leskol v oku pani Cullenovej.

Stála tam... takmer sa usmial, stála tam ako Alžbeta I., hrdá, s bojovne vystrčenou bradou, s krehkými malými rúčkami zaťatými v päsť, na tvárach maska sfingy, ktorá v ňom vyvolávala potrebu niečo trhať, a nakoniec - zahalená do prirodzenej  aury dôstojnosti, tak typickej pre anglickú šľachtu. A predsa... jediná chvejúca sa slza dokázala všetko toto zatlačiť do pozadia a vykresať jediný obraz... zraneného anjela, za ktorého by chcel položiť každý chlap život.

Nebadane zakrútil hlavou. Táto dáma bola plná kontrastov. Vydiera, ale neprosíka; žiada sex, ale odmieta dotyky; bola vychovaná tak, aby sa podriadila, ale bojuje. Jej telo i duša, rok čo rok, bola prísne zväzovaná do pravidiel morálky, etikety, božích zákonov, ženskej podriadenosti a poslušnosti a v neposlednom rade do úzkych a nepríjemných objatí korzetov, a aj tak z nej razí surová príťažlivá sexualita.

Kto je táto ženská pred ním? Znovu si ju pozorne obzrel. Bola krásna a pritom šat, ktorý mala na sebe, vôbec nelahodil oku, skôr naopak. Uvedomil si, že si ju ani nedokáže predstaviť nahú. Vôbec sa mu nepáčila. Uchechtol sa. Teda v určitom slova zmysle a zároveň začínal prahnúť po jej naivite.

Konečne sa mu podarilo uvoľniť svaly a opäť celou svojou váhou zaťažil stôl. Aj keď už bol viac-menej rozhodnutý, nebezpečne sa usmial a zmyslel si, že tú malú potvoru ešte potrápi.

„Takže toto má byť vaša pomsta, pani Cullenová? Určite sa nájdu zástupy mužov, ktorým nebudete musieť platiť. Určite veľa vznešených mužov, ak vám prekážajú chudobní ľudia, ktorí sa snažia zarobiť na chlieb.“ 
Anabella v ničom nezmenila svoj postoj, stále tam pred ním stála ako chladná anglická bytosť.
„Takže to správne chápem, že sme sa dohodli na librách? A nie, lord Safyre, nerobím to pre pomstu,“ povedala sladko, pristupujúc na jeho hru.

Emmett sa pri slove „v librách“ postavil a prešiel k malému baru, kde si do pohára z krištáľu nalial brandy. Potom sa otočil, oprel sa o malý stolík a počkal, až madam pred ním dohovorí. Usrkol z nápoja a ponad pohár sa pozrel pani Cullenovej rovno do očí.
„Je mi to ľúto, pani Cullenová,“ začal pomaly svojim hodvábnym hlasom, „ale v tom prípade sme sa nepochopili. Ja nepotrebujem vaše peniaze, ako som povedal a ako určite aj sama vidíte. Za moje služby sa platí... ehm... iným platidlom.“  Provokačne si oblizol peru, akože mu na nej zostala kvapka brandy, pokýval obočím a zakončil to malým, milým úsmevom.

„Ja s vami za žiadnych okolností spať nebudem a pokiaľ sa ma akokoľvek dotknete, lord Safyre, vedzte, že to budete do smrti ľutovať,“ povedala chladne svoju vyhrážku. Videl, ako sa jej drobné rúčky chvejú od rozhorčenia. Ak by to bol kriket, moja drahá pani Cullenová, jedna nula pre mňa.
„Len aby ste ma raz o dotyky neprosili, madam,“ zamrmlal cez smiech.
„Prepáčte, nerozumela som vám.“ No lord Safyre sa miesto odpovede len usmial akoby sa úsmevom snažil zatlačiť všetky slová, ktoré mu prišli na jazyk, naspäť. S pohárom v ruke sa vybral smerom k nej. O dva kroky ju obišiel a zastal pri okne, pri ktorom stála, keď prišiel.

„Viete, ja vám vôbec nerozumiem.“ Otočil sa smerom na ňu. „Manžel vás podvádza, ale nerobíte to pre pomstu, ani pre potechu vlastného opusteného tela. Správna anglická dáma by sa s neverou svojho manžela potichu zmierila a správna kresťanka by ani na vlastnú neveru nedokázala pomyslieť. Nebojíte sa, madam, že vaša hriešna duša skončí kvôli tomu v pekle? Prečo, ale úprimne, prečo to robíte?“

Nastalo ticho, v ktorom bolo počuť len praskanie ohňa v kozube a keby sa niekto pozrel cez veľké okná zo záhrady, videl by, ako sa jeden exoticky vyzerajúci gentleman snaží svojim tyrkysovým pohľadom prepáliť masku anglickej sfinge.

„Pred ôsmimi rokmi,“ pohli sa pani Cullenovej pery, „som pred zrakmi svojej rodiny, priateľov a Boha prisahala, že osobu pred sebou nikdy neopustím, že ju budem milovať, vážiť si a chrániť v dobrom aj zlom, do konca svojich dní.“
„Aha... a touto plánovanou neverou si ju chcete vážiť, chrániť alebo dokazovať lásku?“ neodpustil si rypnutie, keď smeroval naspäť k svojmu stolu.

„Chrániť...“
„Tak potom je pravda to, čo sa hovorí,“ vyriekol rozhodne.
„Čo prosím?“ spýtala sa Emmetta a on sa na ňu otočil s nezbedným úsmevom v očiach.
„Že žiadna ochrana nie je dokonalá, pani Cullenová, ale to iste viete, keďže ste matka.“ Anabella zovrela pery ešte pevnejšie.
„Ako som povedala, chcem svojho manžela chrániť...“ pokračovala ako by nič nepovedal.
„V tom prípade istý Talian, neviem čí vám to meno niečo povie, Casanova, chráni manželov v polovici Talianska.“ Aj túto jeho poznámku prešla bez slov.
„Ako ste sám podotkol, nevera je smrteľný hriech a pokiaľ je v mojich silách ochrániť dušu svojho manžela, žiadna cena nie je privysoká, aj keby ňou mala byť tá moja.“ V tú chvíľu z Emmetta vyprchal všetok humor a ak by to aj šlo, aj všetok život. Pred očami mal obrázok krásneho dievčaťa z minulosti. Jej dych vyrážajúce očí, slzy, krv, jeho ruky celé od krvi, dokonca na koži, akoby pocítil železné reťaze. Zatriasol hlavou, aby sa zbavil tých preludov. 

„Aké šľachetné,“ precedil pomedzi zaťaté zuby. „Nemali by ste to nechať na vašom váženom mužovi, čí vôbec o takú obetu stoji?“ spýtal sa a prudko sa posadil do svojho koženého kresla za vrchom stola.
„Som jeho manželka, lord Safyre...“
„Ale ja nie, pani Cullenová. Myslím, že sa vám audiencia u istého lorda skončila. Asi by ste mali opustiť jeho dom skôr, než bude príliš svetla na to, aby ste zamaskovali svoj odchod.“

„Chápem to tak, že odmietate moju žiadosť?“ spýtala sa prekvapene.
„Chápete to správne, pani Cullenová,“ odpovedal je surovo.
„Ste si vedomý, že mám styky a konexie na to, aby som vás nechala vykázať z Anglicka?“
„A ste si vy vedomá toho, že sa práve nachádzate v dome gentlemana, sama a bez sprievodu v nekresťanskú hodinu a v spoločnosti muža, o ktorom ste sama pripustila, že ma istú povesť?“ odsekával Emmett.
„Vyhrážate sa mi?“
„Som anglický lord, madam, ktorého sa snažíte vydierať, len sa uisťujem, či správne chápete celú situáciu.“ Nastalo mrazivé ticho.
„Dúfam, že táto indiskrétnosť zostane len medzi nami, lord Safyre.“
„To záleží na vás, pani Cullenová.“
„Tešilo ma, lord Safyre.“
„Potešenie bolo na mojej strane... pani Cullenová.“ Nato sa drobná žena otočila a smerovala ku dverám z knižnice, ktoré sa v tú istú sekundu otvorili.

„Emmett, drahý priateľ...“ ozval sa zvučný hlas odo dverí. Stál v nich urastený mladý muž s levou hrivou a prekvapene pozeral do tváre pani Cullenovej.
„Alebo drahá?“ A milo sa na ženu usmial. Tá si okamžité stiahla závoj do tváre.
„Pane,“ povedala netrpezlivo.
„Madam?“ odpovedal jej mladík, náznakom sa uklonil a zmätene sa pozrel na lorda Safyra.
„Madam je na odchode, Jasper. Prosím, uvoľnite jej cestu.“
„Och, samozrejme, prepáčte,“ povedal, keď sa odsunul k stene. Žena bez jediného slova náhlivo opustila knižnicu a zakrátko aj dom.

Mladík rýchlo prešiel k oknu pri barovom stolíku a sledoval, ako rýchlo nasadlo to žieňa do drožky, neďaleko odtiaľ, potom sa otočil na svoju spoločnosť.

„Nevedel som, že nie ste sám, Emmett,“ povedal hlasom, pri ktorom bolo jasné, že klame.
„Mali by ste sa lepšie naučiť klamať, starý priateľ. Pozerám...“ obzrel si ho od hora až dole - rozstrapatené vlasy, biela, rozopnutá košeľa, „že už tu nejaký čas ste. Kedy ste ma poctili svojou návštevou?“
„Včera večer, bohužiaľ som vás už nezastihol pred odchodom na nejaký bál.“
„Mali ste mi nechať odkaz, dáte si drink?“
„Aby ste neprijímali svoje malé, tajné, indiskrétne návštevy? Nie ďakujem, ešte nie je ani päť hodín, čo by si o nás pomysleli slušní ľudia.“
Emmett sa uškrnul a šiel mu naliať pohárik brandy.
„Až tak tajné neboli, keď mám v dome znudeného upíra, nie je tak, priateľu?" spýtal sa, keď mu podával pohárik.

„Tvárite sa, ako by ste neboli radi, že ma tu vidíte.“
„Skôr by ma zaujímalo, čo vás bez ohlásenia privádza do môjho domu a vôbec do Anglicka,“ vymieňali si slová v zdvorilostnom tóne.
„Len vy, lord Safyre, blíži sa koniec trestu, a tak som sa zhostil úlohy dozorcu. Radšej ja, než aby vás prišiel sledovať Demetri alebo Felix, tí nemajú tak vycibrený zmysel pre humor ako ja. O par týždňov príde aj Eleazar s čarodejnicou a keď bude čas, dopravíme vás domov,“ dokončil už vážnejšie.
Pri slove domov Emmetta pichlo v jeho srdci. „Ako sa má rodinka?“ spýtal sa, keď si nalieval svoj druhý pohár brandy.
„Pýtaš sa len na otca alebo aj na sestru?“ Pobavilo ho, ako plynulo prešiel z vykania na tykanie.
„Rosalie mi ani nepripomínaj, mám sa rád,“ rozpažil ruky v geste, „v jednom kuse. A u nej som mal problém zostať nažive ešte v tej trvanlivejšej forme.“
„Ja vás dvoch nechápem," zasmial sa Jasper, „ale je to vaša vec."
„Dúfam, že si ju nepriviedol so sebou?“ spýtal sa Emmett zdesene. No Jasper neodpovedal. Miesto toho sa potmehúdsky usmial ponad svoj pohárik a usrkol si z hnedastého drinku.

„Jasper?!“ Nič...
„Jasper?“
„Áno?“
„Nepriviedol si sestru?“ chcel už zúfalo vedieť.
„Nie, môžete upokojiť svoje rozbehnuté srdce,“ povedal a Emmettovi sa viditeľne uľavilo, „aspoň zatiaľ,“ dokončil a reakcia lorda Safyra bola okamžitá. Mladík sa spokojne usmial.

„Bojíte sa mojej sestry, vyháňate ženy zo svojho domu, keby som z vás aj na päťdesiat yardov necítil dotyk ženy, začali by ma prepadávať isté myšlienky o vašej sexualite,“ pokračoval okamžite Jasper, aby uzatvoril tému o príchode jeho sestry. No lord Safyre nereagoval na jeho poznámku. Miesto toho sa unavene uvelebil do kresla.

„Prečo si ju vlastne vyhnal? Nemal by si si ešte poriadne užiť predtým, než prídeš o to svoje ľudské ja, predtým, než opustíš Anglicko?“
„Nemám rád ženy jej typu,“ vyhlásil rozhodne.
„Jej typu?“ spýtal sa prekvapene jeho priateľ. „Je síce pravda, že to nie je ktovieaká kráska a oblieka sa horšie ako mníšky tesne pred smrťou, ale inak... má podľa mňa presne to, čo máš na ženách rád. Či sa snáď mýlim?“
„Ona nechce mať so mnou sex, Jasper, ona chce len zachrániť nesmrteľnú dušu svojho manžela,“ zamručal potichu. Jeho spoločník sa zatváril nechápavo, a tak neochotne pokračoval.

„Ako si iste počul, jej drahý manžel je náš minister financií a v poslednom čase sa začína jeho povesť v určitom smere podobať tej mojej. A keďže je tá malá fúria dobrá katolíčka a manželka, rozhodla sa zachrániť jeho dušu pred neverou.“

„Hrádkami s tebou?“ zasmial sa Jasper.
„Tak nejako.“
„A kde je problém, drahý priateľ? Pár lekcií "hodín lásky" s tebou a bude kričať Alah.“
„Ona chce skutočne pomoc, Jasper, očividne miluje svojho manžela tak veľmi, že sa odvážila prísť za mnou a vydierať ma kvôli sexu. Vtrhla mi do domu ako húf kobyliek do Egyptu. Som dosť prezieravý, aby som toto znamenie neignoroval a dosť mocný, aby som akúkoľvek ďalšiu pohromu prežil, ale ona žije v nereálnom svete a o tom reálnom nemá ani predstavu. Bojím sa, že by nakoniec dostala viac než to, za čo si chcela zaplatiť.“

„Takže?“ spýtal sa Jasper so zdvihnutým obočím. Emmett sa zamračil a zhlboka si vzdychol. Prerupol si v krku ako to robil vždy, keď sa k niečomu odhodlal.
„Vydierala Šejkovho syna, vyhrážala sa anglickému lordovi a ešte nezaplatila za túto trúfalosť,“ povedal chladne. „Mohamed!“

Dvere sa okamžite otvorili a stál tam stredne vysoký muž v turbane. „Volal ste ma, El Ibn?“ spýtal sa eunuch. Pri označení El Ibn mu zovrelo žalúdok.

„Sleduj Anabellu Cullenovú, Mohamed, a postaraj sa, aby sa nedostala ešte do väčší problémov, než už má. Chcem vedieť jej celý program na ďalší mesiac a o každom človeku, ktorý obýva jej dom.“

Emmettovi stvrdli črty tváre. Muži, ako je minister financií, sa ženia s morálnymi ženami preto, aby im porodili deti. Určite by sa nepotešil, keby mu manželka predvádzala v posteli to, čo očakával od svojej milenky.

„Chcem, aby si zistil kto je milenkou Edwarda Cullena, kedy a kde sa s ňou stretáva a ako dlho trvá tento pomer.“ Sluha sa uklonil a odišiel.

„Takže, ako pozerám,“ ozval sa Jasper, „prišiel som v pravý čas a nudiť sa nebudeme.“

Emmett siahol do nohavíc a vytiahol odtiaľ skrkvanú vizitku, ktorú si tam odložil. V pravom dolnom rohu bola ozdobným písmom vytlačená adresa a ľavý horný roh bol zahnutý aj bez jeho pomoci, ako znak toho, že osoba prišla osobne. Pozrel sa na svojho priateľa, ktorý ho sledoval ako doktor svojho vyšinutého pacienta.
„To asi nie, Jasper, to asi nie..."

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Učiteľom proti svojej vôli Kapitola 2 - Vyhrážate sa mi?: