Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (2. časť)

20.02.2009 (23:34) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2864×

„Emma?"

„Lucas? Si to ty?", spýtala som sa, keď som otvorila okno.

„Jasne, že ja. Existuje aj niekto iný, kto ti hádže kamienky do okna?", opýtal sa so smiechom.

„Nie, jasne, že nie. Čo tu robíš tak neskoro?"

„Beriem ťa na výlet."

„Neblázni, veď je skoro polnoc."

„No veď práve preto. Budeme sa pozerať na hviezdy, tak poď", povedal s úsmevom. Tomu úsmevu sa nedalo odolať, no ja som vedela, čo je vo veci.

„Luke som strašne uťahaná. Nenecháme to na zajtra?"

„Prosím."

„Nie je neskoro. Poď dnu, aspoň si dáme kávu."

„Ale no tak, nebuď taká zodpovedná."

„A ty nebuď taký nezodpovedný a čakaj. O chvíľu som dole."

No keď som prišla ku dverám, jeho auto práve odbočovalo z našej ulice. Moje šťastie sa začalo vytrácať. Samozrejme, nemohlo to byť také jednoduché, ale muselo to byť zároveň také komplikované?  Pomaly som zamkla vchodové dvere a pobrala sa do kuchyne. Zaliala som si kávu a zapla televízor. Tejto noci už spať nebudem. V telke šla nejaká hlúpa komédia, takže som nevnímala dej a mohla sa ponoriť do vlastných myšlienok. Naša láska nebola bez prekážok. Zatiaľ čo Amanda ju schvaľovala, Lucasovi rodičia boli proti. Čakali, že Lucas si nájde niekoho z vyššej spoločnosti, niekoho, kto aj ich posunie v spoločenskom rebríčku. Smutne som sa zasmiala. Bolo to ako v stredoveku. Žiadna rozprávka, keď sa princ zaľúbil do Popolušky a žili šťastne, až kým nepomreli. Pre Lucasovho otca, ktorý bol majiteľom niekoľkých firiem a pre jeho matku, riaditeľku banky, som bola sklamaním. Sklamaním, ktoré dávali Lucasovi riadne najavo. Niekoľkokrát som mu navrhla rozchod, no o tom nechcel ani len počuť. So smiechom mi hovoril, že sú dve veci, ktoré by neprežil. Náš rozchod a prehru univerzitného tímu vo finále. Mňa však neoklamal. Videla som na ňom, že sa trápi. Rodičov mal rád, no mal rád aj mňa, a tak často vystrájal takéto hlúposti. Najradšej sa vozil vo svojom aute a vychutnával si rýchlosť. Neznášala som tieto jeho výlety a on to vedel. To auto nemalo ani strechu a ak by ho oprel o nejaký strom, určite by neodkráčal po vlastných.

Vzdychla som a prikryla sa dekou, čo bola na sedačke. Vypla som televízor, odložila nedopitú kávu a ponorila som sa do nepokojného spánku...

Bola som na vlakovej stanici. Okolo mňa prechádzalo množstvo neznámych ľudí, ktorí sa náhlili niekam do neznáma. Bola som dezorientovaná a chcela som sa spýtať, kde vlastne som, no nikto mi neodpovedal. Prepadla ma panika a chcela som začať kričať. Zrazu ku mne pristúpil Lucas a vtisol mi do ruky lístok. Pozrela som sa naň, ale bol prázdny. Pozrela som sa na Lucasa, no on tam nebol. Začala som kričať...

„Emma! Emma!"

Niekto mnou riadne lomcoval.

„Emma! Zobuď sa!"

„Ččo?"

„Zobuď sa preboha!", zopakovala Andy ešte náhlivejšie.

„Och!", začala som vzlykať.

„Ale, no tak, zlatko bol to len sen, len sen", opakovala stále dookola.

„Andy, každý ma opúšťa! Ešte aj moja mama a to ma ani nepoznala!"

„Tak nehovor. Caroline vedela, prečo ťa nechala na tej stanici. Určite si myslela, že ti bez nej bude lepšie. Som o tom presvedčená."

Chvíľu som rozmýšľala nad jej slovami. Mala pravdu. Vlastne keby ma tam mama nenechala, nikdy by som nezískala svoju náhradnú mamu. Úžasnú Andy.

„Ďakujem Andy. Ty vždy vieš, čo človeku povedať."

„Je to predsa moja práca", povedala s úsmevom, „a mimochodom už meškám."

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Amanda je detská psychologička. Veľmi dobrá detská psychologička a hoci nezarába státisíce, práca ju baví.

„Tak čo? Mám si zobrať voľno a strážiť ťa pred tebou samou alebo to zvládneš?"

„Nie, zvládnem to. V pohode. Maj sa."

Keď odišla, vytočila som známe číslo, no ozvala sa len odkazovka, tak som telefón zaklapla. Naraňajkovala som sa a šla do sprchy.

Práve som si umývala vlasy, keď niekto zazvonil. Rýchlo som ich opláchla a len v župane som šla otvoriť. Aj som čakala, že tam bude Lucas, ale nie tento Lucas. Unavený, s kruhmi pod očami.

„Čo si celú noc robil?"

„Rozmýšľal som."

„A prišiel si na niečo?", povedala som sucho.

„Že chcem spať."

A v tom sme vybuchli v smiech.

„Tak poď."

...

3. ČASŤ

1.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (2. časť):