Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 5. kapitola

27.04.2014 (10:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 959×

Bella:

Tí dvaja mi vnukli skvelý nápad. Síce Edwarda milujem, ale nedám mu to najavo. Aj keď, najradšej by som sa mu hodila do náručia. Musím to vydržať, to bude mať za trest, že ma uniesol. Ale v podstate som rada, že to urobil. Teším sa až príde. Len dúfam, že po tom, čo som mu ráno povedala v jeho izbe, svoj názor na mňa nezmenil.

Nechcelo sa mi sedieť na mieste a čakať ho, tak som sa rozhodla, že keď som tu, tak si tento krásny dom aspoň poobzerám.

Na dolnom poschodí bola vlastne iba obývačka a kuchyňa. Všetko bolo ladené v bledých farbách. Jediné, čo v obývačke žiarilo bolo obrovské krídlo, položené na podstavci. Trochu som vedela hrať, lebo v detstve som mala pár lekcií, ale nejako extra ma to nebavilo. Pohladila som ho po lesklom dreve a pokračovala ďalej v prehliadke. Vyšla som schodami, na stenách mali množstvo obrazov.

Na druhom poschodí bolo veľa dverí. Do jedných som vošla a to bola asi izba Alice a Jaspera, na nočnom stolíku bola ich fotka. Boli tu troje dvere. Jednými som prišla, druhé viedli do obrovskej kúpeľne s množstvom kozmetiky...

Keď som vstúpila do tretích dverí, zostala som zarazene stáť. Bolo tu toľko oblečenia, že to vyzeralo ako v obchode. Na policiach boli úhľadne uložené tričká, vedľa spodné prádlo. dokonca na niektorých boli ešte cenovky, takže boli nové. Na ďalších policiach boli nohavice, legíny a kraťasy. Na opačnej strašne bolo minimálne sto párov topánok. Na opätku, baleríny, tenisky... Ale rozhodne najviac tu bolo šiat. Bolo tu asi až priveľa vešiakov a na každom z nich boli šaty. Mne nikdy veľmi nezáležalo na tom ako sa obliekam, no tieto šaty ma ohromili. Pod šatami boli veľké šuplíky a v nich samé kabelky. Myslím, že som aj onemela. Stena pri dverách bola ozdobená škatuľkami s rôznymi náhrdelníkmi, náušnicami a inými doplnkami.

Všetko vyzeralo tak krásne a luxusne.

Zobrala som si z vešiaka modré krátke šaty a obula som si k nim lodičky v rovnakej farbe. Pozrela som sa do obrovského zrkadla, čo tam bolo. V tom mi napadlo, čo povedal Emmett. Povzdychla som si.

„Som krásna.“ Usmiala som sa na odraz v zrkadle.

„Si prekrásna,“ ozval sa ten známy hlas od dverí. Vystrašene som sa otočila. Ani som nepočula kedy prišiel.

„Čo tu ty robíš?“ prskla som na neho. Nechcela som byť taká hnusná, ale za posledné dva roky som sa to už naučila.

„Obdivujem ťa,“ povedal a ja som si vyzula tie topánky. Vložila som ich späť do police a otočila sa k nemu chrbtom. „Toto je Alicein šatník. Povedala mi, že si odtiaľto môžeš zobrať čo len budeš chcieť a vedľa v izbe má šatník aj Rosalie a aj odtiaľ si môžeš zobrať čo chceš. Mimochodom, tieto šaty ti veľmi pristanú,“ dopovedal mi a ja som prehltla tú štipľavú poznámku, čo som chcela povedať.

„Ďakujem,“ povedala som milo. „Môžeš, prosím, odísť, nech sa prezlečiem?“ opýtala som sa a trochu pousmiala.

Evidentne ho moje správanie zaskočilo, ale otočil sa a odišiel. Vyzliekla som si tie šaty a dala ich späť. Vzala som z police čierne legíny a biele tielko. Úplne dole pri topánkach som našla roztomilé papučky v tvare medvedíkov. Neodolala som a obula si ich.

Vyšla som z izby a išla som dole do obývačky. Edward bol v kuchyni a niečo varil. Cítila som krásnu vôňu. Išla som za ním a zobrala mu varechu z ruky. On sa na mňa milo usmial a ochotne sa odsunul.

„Tie papuče ti veľmi pristanú. Rose ich kúpila Alice len na okrasu nikdy, ich nemala na sebe a úprimne si ju v tom ani neviem predstaviť, ale ty si v nich veľmi roztomilá,“ zalichotil mi a ja som nevedela čo povedať, tak som sa len usmiala.

„Ďakujem,“ vyjachtala som nakoniec. Posadila som sa na kuchynskú linku. Bolo to spontánne, robila som to aj doma. „Prečo si ma sem priviedol?“ opýtala som sa. Edward sa ku mne pomaly otočil.

„Už som ti to predsa povedal. Chcem ti dokázať, že ma miluješ, lebo viem, že niekde vnútri to vieš, len si to nechceš priznať,“ hovoril a priblížil sa ku mne až sa dotkol môjho kolena. Naskočili mi zimomriavky. „No tak, Bella, vidím ako sa chveješ pod mojim dotykom, vidím ako sa na mňa pozeráš, tak už si to priznaj,“ hypnotizoval ma pohľadom, až som si myslela, že mu tu všetko prezradím.

„Nič si nepriznám, lebo to tak nie je,“ odpovedala som, keď som sa trošku sústredila a zoskočila som z linky. Edward tým bol nútený odstúpiť odo mňa.

Dokončila som mäso na panvici, ryža bola už hotová. Edward ma pozoroval pri všetkom, čo som robila.

„Kde sú taniere?“ opýtala som sa. Edward sa automaticky otočil ku skrinke a vytiahol jeden tanier. Ja som ho obišla a vytiahla aj druhý. Naložila som na oba taniere a položila ich na stôl. Edward vytiahol príbor a doniesol ho aj so servítkami. Posadila som sa a on si sadol oproti mne. Už som mala polovicu zjedeného, zatiaľ čo Edward sa svojej porcie ešte ani nedotkol.

„Prečo neješ?“ opýtala som sa. Možno si myslí, že ho chcem otráviť.      

„Nie som hladný,“ odpovedal stroho.

„Tak nejedz. Je mi to jedno,“ povedala som mu a on to nekomentoval. Keď som dojedla, zobrala som svoj tanier a išla ho umyť. Dala som to do drezu a naliala som si džús. Vypila som celý pohár, až potom som začala umývať riad. Edward ku mne zozadu pristúpil a zobral mi tanier z rúk.

„Nechaj, ja to urobím,“ povedal svojím krásnym hlasom pri mojom uchu a ja som sa celá zachvela. Edward ma chytil okolo pása a otočil ma tvárou k sebe. Nedívala som sa na neho, tak ma jednou rukou chytil za líce a ja som mu pozrela do očí. „Bella, milujem ťa, a ani nevieš ako strašne moc,“ vyznával sa mi Edward. Keby ma nedrží, tak spadnem. Myslela som, že sa namieste rozlejem šťastím, ale musela som konať podľa plánu.

„Pusti ma,“ zvreskla som. Snažila som sa ho odtlačiť, no on sa ani nepohol.

„Bella, toto som chcel urobiť hneď ako som ťa zbadal,“ šepol mi do tváre a perami sa pomaly približoval k mojim. Túžila som sa neodtiahnuť, ale nechcela som sa tak rýchlo vzdať. Uhla som s tvárou a on sa nesnažil znova ma pobozkať. Pustil ma a odstúpil.

„Prepáč,“ povedal ticho a odišiel. Nevedela som kam.

Prešla som do obývačky a sadla si na gauč. Nemala som sa uhnúť. Mali sme sa pobozkať. Aspoň by sme sa nemuseli hrať toto trápne divadielko. Čo nepopieram, že je mojou vinou. Mohli sme byť spolu a nie si takto ubližovať. Pustila som si televízor a ľahla si. Som taká sprostá. Len kvôli mne sme neboli spolu.

Nečakala som, že by si niekto spomenul na túto poviedku. Prosím, napíšte mi do komentov či má zmysleľ pokračovať v nej.

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 5. kapitola: